Slávnosť Všetkých svätých a liturgické čítania

Slávnosť Všetkých svätých je dňom, kedy si pripomíname a oslavujeme všetkých svätých, známych aj neznámych, ktorí dosiahli večnú blaženosť v nebi. Je to čas zamyslenia sa nad svätosťou ako univerzálnym povolaním a nad vzormi, ktoré nám svätí zanechali.

Liturgické čítania na slávnosť Všetkých svätých

Na slávnosť Všetkých svätých sa v liturgii používajú špecifické biblické texty, ktoré nám pomáhajú lepšie pochopiť zmysel tohto sviatku. Medzi najdôležitejšie patria:

• Zjavenie sv. Jána (Zjv 7, 2-4. 9-14): Tento text opisuje nebeskú liturgiu a veľký zástup vyvolených zo všetkých národov, kmeňov a jazykov.
• 1. Jánov list (1 Jn 3, 1-3): Tento úryvok hovorí o tom, že sme Božími deťmi a ešte sa neukázalo, čím budeme.
• Evanjelium podľa Matúša (Mt 5, 1-12a): Obsahuje blahoslavenstvá, ktoré sú základným programovým vyhlásením Ježiša Krista a ukazujú cestu k svätosti.

Na dnešný sviatok všetkých svätých je ako prvé čítanie zvolený veľmi pekný biblický text z Apokalypsy, ktorý je vznešeným opisom nebeskej liturgie. Je to úžasné predstavenie. V texte je niekoľko takých miest, ktoré hovoria o veľkej sláve a o nespočítateľnom množstve vyvolených: anjel prichádzajúci od východu slnka, stoštyridsaťštyritisíc vyvolených, všetky národy, kmene, jazyky…, všetci anjeli, chvála-sláva-múdrosť…naveky, a iné prvky nás napĺňajú radostným pocitom zmysluplnosti tohto sveta a snaženia sa v ňom o dobro a o Božiu slávu. Tento vznešený opis nebeskej liturgie dokazuje, že svätosť nie je privilégiom len niekoľkých ľudí, ale je dôkazom Božej milosti voči nesmiernemu množstvu ľudí. To nám potvrdzuje, že Pán Boh rezervuje svätosť pre každého človeka. Z iných biblických textov by sa nám mohlo zdať, že dosiahnuť svätosť je veľmi ťažké, ale text z knihy Zjavenia sv. Jána nás uisťuje, že v nebi je nespočítateľné množstvo svätých. Napokon, každý človek je povolaný k svätosti. Na druhej strane nám však autor tohto textu jasne naznačuje, že do tohto vznešeného spoločenstva sa možno dostať len cez veľkú námahu. Jeden zo starcov položil otázku: Kto sú títo…? Pán Odpovedal: To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia… oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi. A videnie sa uzatvára práve týmto odkazom. Slávnostná reč v nás vyvoláva príťažlivosť a posledný odkaz nás povzbudzuje, aby sme pracovali na vlastnej spáse.

Veľmi výstižné pre dnešnú slávnosť všetkých svätých je druhé čítanie z Jánovho listu. Kontemplujeme krásu nebeskej liturgie. Vďaka tomuto úryvku si uvedomujeme, že máme plnú možnosť stať sa tiež jej súčasťou. Nie je však v našich silách zaistiť si to svojimi schopnosťami. Nejde tu však len o to, že svätosť nemôžeme dosiahnuť sami, ale o to, že svätosť nás prevyšuje. Je to niečo viac ako sú naše sily. Na druhej strane si uvedomujeme, že sme ešte len na ceste: ešte sa neukázalo, čím budeme… Svätosť je teda dynamický proces, na ktorom treba pracovať každý deň. Preto sa dnes veľmi upevnime v nádeji, ktorou sa môžeme živiť na tejto ceste.

Význam blahoslavenstiev

Blahoslavenstvá sú základným programovým vyhlásením Ježiša Krista. Boli súčasťou Ježišovej Reči na vrchu. Tým, že ich evanjelista Matúš umiestnil do takýchto okolností - na vrchu, pred zástupmi, za prítomnosti apoštolov - tak im dal veľkú dôležitosť a kontinuitu s tradíciou Mojžiša a celých dejín spásy. Blahoslavenstvá sú akousi „nadstavbou“ Desatora. Ježiš vyhlasuje človeka za blahoslaveného. Je dojímavé, že v tomto prípade Boh blahorečí človeku! Ak hľadáme vzory, podľa ktorých sa možno naučiť žiť to, čo Ježiš v blahoslavenstvách ohlásil, možno ich nájsť u svätcov. Svätci boli tí, čo naozaj žili Ježišovo evanjelium.

Na každé blahoslavenstvo možno nájsť množstvo svätcov, ktorí vo svojom živote stvárnili to, čo znamená byť chudobný v duchu (sv. Terézia z Lisieux), plačúci (sv. Monika), tichý (sv. Leopold Mandič), lačný a smädný po spravodlivosti (sv. Maximilián Kolbe), milosrdný (sv. Faustína), čistého srdca (bl. Anka Kolesárová) a čo znamená šíriť pokoj (sv. Mons.).

Svätosť ako povolanie

Svätosť je našim povolaním. To nie je úloha pre kňazov, rehoľníkov, misionárov alebo starých nevládnych ľudí. Boh nás všetkých povoláva k svätosti. Už na stranách starého zákona v knihe Levitikus čítame: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Nebeský Otec“. Výzvou k svätosti sú naplnené aj apoštolské listy. Svätý Pavol hovorí Solúnčanom: „Boh nás nepovolal pre nečistotu, ale pre posvätenie.“ A preto svätosť nie je len pre vyvolených. Je povolaním a povinnosťou každého z nás. Ježiš v dnešnom evanjeliu dáva spôsob, ako máme získať svätosť. Týmto spôsobom sú blahoslavenstvá, ktoré sú tak odlišné od toho, čo nám ponúka svet. Logika blahoslavenstiev je jediná cesta k svätosti. Tomu nás učia svätí, ktorých si dnes uctievame a to nielen tí svätorečení, ale v mnohých prípadoch aj tí, ktorých hroby navštevujeme.

Sviatok všetkých svätých je v našej tradícii zastávkou nad hrobmi našich blízkych. Toto zastavenie sa nemôže obmedziť len na položenie kytice a zažatie sviece. Tým viac, že tohto roku návštevy hrobov našich blízkych sú veľmi obmedzené. Má byť časom modlitby za našich zosnulých, aby čím skôr vošli do spoločenstva svätých. Dnešný sviatok a celé „dušičkové obdobie“ nás povzbudzujú k zamysleniu či náš život je životom podľa blahoslavenstiev. Či naozaj myslíme na smrť? A či náš život o tom svedčí? Svätý Maximilián Kolbe hovorí: „ Len prítomná chvíľa je v našich rukách! Aká dôležitá je prítomná chvíľa! Aké dôležité je pamätať, že sa máme posväcovať teraz a nie inokedy! Musíme sa posväcovať každú chvíľu, lebo nevieme, či nám nasledujúca ešte bude patriť.“ To je odkaz dnešnej slávnosti. To je odkaz svätých, ktorých dnes uctievame.

Na slávnosť Všetkých svätých 1. novembra sa pápež František pomodlil spolu s veriacimi na Námestí sv. Petra poludňajšiu modlitbu Anjel Pána.Svätý Otec predstavil deň Všetkých svätých ako „rodinný sviatok“, keďže svätí sú našimi blízkymi a sú medzi nimi aj mnohí svätí „z dverí od vedľa“. „Pozývajú nás preto ísť cestou šťastia, ktorú naznačuje dnešné, také krásne a veľmi známe evanjelium: Blahoslavení chudobní v duchu, blahoslavení tichí, blahoslavení čistého srdca (porov. Ale, ako to, že evanjelium hovorí o blahoslavených chudobných, ale svet blahoslaví bohatých. Evanjelium hovorí o blahoslavených čistých, zatiaľ čo svet o blahoslavených chytrákoch a pôžitkároch. A predsa, ako nám pripomína zase prvé liturgické čítanie, svätí držia v rukách palmy, čiže symboly víťazstva. Zvíťazili oni, nie svet. Pýtajme sa seba samých: chceme naozaj svätosť? ,Pán žiada všetko, a to, čo ponúka, je pravý život a šťastie, pre ktoré sme boli stvorení’ (Apoštolská exhortácia Gaudete et exsultate, 1).

tags: #evanjelium #slavnost #vsetkych #svatych