Často sa tieto dve „miesta“ zamieňajú, ale je medzi nimi podstatný rozdiel. Peklo je miesto, kde vládne satan, je to jeho oblasť, asi ako pre Boha Nebo.
Syn Existuje Večne
1. Syn existuje večne ako „odblesk [Božej] slávy a obraz jeho podstaty“ (Heb 1:3). Jeho božskosť je zdôraznená v celej 1. kapitole tým, že zdieľa rovnaké Božie pocty (uctievanie od anjelov a miesto na Božom tróne, v. 3, 6, 13), Božie vlastnosti (nemennosť a večnosť, v. 11-12), Božie mená („Boh“ a „Pán“, v. 8, 10) a Božie skutky (stvorenie a udržiavanie všetkých vecí, v. 3, 10-12). Starozmluvné pasáže o Bohu sa znova a znova vzťahujú na Syna (pozri najmä vv.2. Syn je osobný božský činiteľ, „ cez ktorého [Boh] stvoril aj svet“ (v. 2). Ako Pán „na začiatku založil zem a nebesia sú dielom [jeho] rúk“ (vv. 10-12, citát Ž 102:25-27; porov.3. Syn nielenže stvoril vesmír, ale ho aj „udržuje svojím mocným slovom“ (Heb 1:3).4. Pretože sa Bohu nepáčili zvieracie obety a obete, pripravil pre Krista telo (Heb 10:5). Pretože „deti“, ktoré mu Boh dal, „[mali] účasť na krvi a tele, podobne i on sa stal jedným z nich“ (Heb 2:14). Tým, že sa Syn stal človekom, bol postavený „o niečo nižšie ako sú anjeli“ (v. 7, 9). Autor hovorí o Kristovom čase na zemi ako o „dňoch [jeho] pozemského života“ (Heb 5:7; porov. Heb 9:26).5. Ježiš „vo všetkom prešiel skúškami podobne ako my, avšak bez hriechu“ (Heb 4:15). Jeho bezhriešnosť bola podmienkou, aby sa mohol stať dokonalým veľkňazom - takým, ktorý na rozdiel od Árona nemusel „prinášať obety . … za svoje hriechy“ (Heb 7:27; porov. Heb 5:3). Jeho bezhriešnosť bola potrebná aj preto, aby to, čo ako veľkňaz obetoval v nebi (t. j. seba samého a jeho obetnú smrť), bolo bez poškvrny (Heb 9:14; porov. Heb 7:26). Odvrátenou stranou jeho bezhriešnosti bola jeho poslušnosť. Kristus prišiel plniť Božiu vôľu (Heb 10:7).6. V dňoch svojho tela Kristus trpel, keď „bol skúšaný“, dokonca „mocným krikom hlasom a so slzami prednášal modlitby a prosby“ (Heb 2:18; Heb 5:7-8) svojmu Otcovi. Znášal potupu „za bránou“ (Heb 13:12-13) a „pretrpel muky na kríži, pohrdol potupou“ (Heb 12:2). Práve „cez utrpenie“ bol Syn nakoniec „dosiahol dokonalosť“ (Heb 2:10; Heb 5:9; porov. Heb 7:28) - to znamená, že bol dokonale pripravený slúžiť ako veľkňaz (Heb 5:9). Práve vďaka jeho utrpeniu máme veľkňaza, ktorý je schopný „súcitiť v našich slabostiach“ (Heb 4:15; porov.7. Ako vrchol svojho utrpenia Syn „pretrpel smrť“ (Heb 2:9). Práve preto prijal telo a krv svojich bratov: „aby smrťou zničil toho, čo mal moc nad smrťou“ (Heb 2:14). To je dôvod, prečo bol na krátky čas postavený „o niečo nižšie ako sú anjeli“: aby „okúsil smrť za každého“ (Heb 2:9). Tak ako závet nadobúda platnosť až smrťou, je to Ježišova smrť, ktorá ustanovuje novú zmluvu (Heb 9:15-18). Ako obetná obeť bol Kristus „raz obetovaný“ svojím Otcom, „aby vzal na seba hriechy mnohých“ (Heb 9:28; porov. Iz 53:12).8. Keď sa hovorí, že Ježiš „bol vypočutý“, musí to byť odkaz na jeho vzkriesenie (Heb 5:7). Koniec koncov, Boh ho zjavne nezachránil pred smrťou tým, že by mu zabránil zomrieť. Namiesto toho sa dozvedáme, že „Boh pokoja… vyviedol spomedzi mŕtvych . . . Toto vzkriesenie je základom Ježišovho kňazstva (Židia totiž jeho kňazstvo nevnímajú ako úrad, ktorý zastával na zemi, ale ako úrad, do ktorého vstúpil po tom, čo „dosiahol dokonalosť“, Heb 5:9; Heb 8:4). Na rozdiel od smrteľného Árona sa Kristus stal kňazom „mocou nezničiteľného života“ (Heb 7:16). Na rozdiel od levitských kňazov Ježiš nikdy nezomrie vo svojom úrade. Svojou smrťou sa Ježiš stal obetnou obeťou, ktorej krv odstráni hriech.9. Niekedy po svojom zmŕtvychvstaní Ježiš „prenikol nebesia“ (Heb 4:14). Samotná cesta nie je podrobne rozpracovaná, pretože sa sústreďuje skôr na to, čo urobil, keď dosiahol nebo. Napriek tomu je tento prechod nebesami tým, čo označuje prechod od dní jeho „pozemského života“ (Heb 5:7) k jeho súčasnej kňazskej službe v nebi (Heb 8:4).10. Toto je azda najjedinečnejší príspevok listu Hebrejom do biblického príbehu: Ježišova kňazská sebaobeta v nebi. Po vystúpení „raz navždy vošiel do svätyne, no nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie“ (Heb 9:12). Tak ako veľkňaz raz ročne vstupoval do Svätyne svätých na zemi „nie preto, aby samého seba . . . obetoval“ (v. 25, porov. v. 1-7), tak Kristus vstupoval do Svätyne svätých v nebi so svojou vlastnou krvou. Na rozdiel od Árona je Kristus obetnou obeťou, ktorej krv sa vylieva, a zároveň veľkňazom, ktorý obetnú krv nesie za oponu, aby ju obetoval (čo je opäť dôvod, prečo muselo medzi tým dôjsť k vzkrieseniu, pretože mŕtvy kňaz nikdy nič neobetoval).11. „Po vykonaní očisťovania za hriechy [t. j. v nebeskej svätyni] si [Ježiš] sadol po pravici Majestátu na výsostiach“ (Heb 1:3). Na rozdiel od Krista „každý [levitský] kňaz stojí denne pri svojej službe a opakovane prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odňať hriechy“ (Heb 10:11). Ale „keď Kristus priniesol naveky jedinú obetu za hriechy [t. j. Za všetkými týmito odkazmi stojí Žalm 110:1, ktorý je explicitne citovaný v Liste Hebrejom 1:13 a opakuje sa v Hebrejom 1:3; Hebrejom 8:1; Hebrejom 10:12 a Hebrejom 1:12.12. Náš veľkňaz síce sedí, ale nie je nečinný. „[Ž]ije neustále, aby sa za [nás] prihováral“ (Heb 7). Ide o spásonosný príhovor. Ježiš vstúpil do neba, „aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou“ (Heb 9:24, zvýraznenie pridané).13. Tak ako sa Kristus „zjavil teraz na konci vekov, raz a navždy“ pri vtelení (Heb 9:26), tak sa „druhý raz zjaví“ (Heb 9:28).14. Tie isté pasáže, ktoré spomínajú Kristov druhý príchod, ho opisujú aj ako čas, keď „sa zjaví . . . na spásu tým, čo ho očakávajú“ (Heb 9:28), a keď dosiahneme „prisľúbenie“ (Heb 10:36).15. Jedného dňa nebesia „pominú“ a Ježiš ich zvinie „ako plášť“ a zmení „ako odev“ (Heb 1:10-12). To bude tvoriť súčasť prechodu z tohto sveta do budúceho sveta (Heb 2:5). Máme tiež prísľub, že „ešte raz [Boh] zatrasie nielen zemou, ale aj nebom“, čo naznačuje „premenu toho, čo je otrasiteľné…, aby ostalo to, čo je neotrasiteľné“ (Heb 12:26-27).16. Jedného dňa sa Ježišovi nepriatelia stanú podnožkou [jeho] nôh (Heb 1:13; Heb 10:13). Táto pravda o „večnom súde“ je súčasťou základného „učenia o Kristovi“ (Heb 6:1-2). Pre tých, ktorí odmietajú Syna, je ich koncom vypálenie (Heb 6:8). Nezostáva im nič iné ako „hrozné očakávanie súdu a žeravý oheň, ktorý strávi odporcov“ (Heb 10:27; porov.17. Po tomto všetkom bude nasledovať „budúci svet“, ktorý Boh nepodriadil anjelom, ale človeku - najprv Ježišovi, neskôr nám (Heb 2:5-9). Toto „mesto“ už existuje v nebi, kde tróni Ježiš (Heb 12:22; Heb 1:3,8,13). Ale nebo nestačí na to, aby sa v ňom udržalo jeho dedičstvo.10 najlepších kresťanov vo vede o vede a viere
Vlastnosti Boha
Tri „vše” vlastnosti Boha ho charakterizujú ako toho, kto má všetku moc, vie všetko a je prítomný všade. Všemohúcnosť znamená, že Boh sám seba i svoje stvorenie absolútne ovláda. Vševedúcnosť znamená, že on je najvyšším kritériom pravdy a nepravdy, takže jeho myšlienky sú stále pravdivé. Všadeprítomnosť znamená, že vzhľadom na to, že Božia moc a poznanie siahajú do všetkých častí jeho stvorenia, on sám je prítomný všade.Písmo potvrdzuje Božiu všemohúcnosť a hovorí, že Boh robí čokoľvek, čo sa mu zapáči (Ž 115:3, porovnaj Iz 55:11 a Jer 32:17). Nič preňho nie je priťažké (Gn 18:14). Jeho slovo nikdy nie je bez moci, takže keď Boh hovorí, všetko v stvorení ho poslúcha (Iz 55:11). Samozrejme, stvorenie ho v jednom zmysle neposlúcha, to je podstata hriechu. Boh však riadi dokonca aj hriešne činy (Ž 105:24-25, Gn 45:5-8, Ex 4:21; Rim 9:18, Sk 2:23, Sk 4:28). Nariaďuje hriešne, neposlušné činy kvôli svojim dobrým zámerom.
Z týchto oddielov často vyvodzujeme, že Boh „môže robiť čokoľvek.“ To však celkom nezachytáva úplné učenie Biblie. Sú veci, ktoré Boh nemôže robiť. Nemôže klamať (Tít 1:2, porovnaj Nm 23:19), rovnako ako nemôže vykonať žiaden nemorálny čin. Keďže Boh je dokonale svätý a dobrý, nemôže urobiť nič zlé. A keďže je dokonalá pravda, nedokáže robiť veci, ktoré si logicky odporujú, ako napríklad vytvárať okrúhle štvorce. Jeho pravda je dokonalá konzistentnosť v myslení a konaní. Ako by sme teda mali presnejšie definovať Božiu všemohúcnosť? Myslím, že najužitočnejšia definícia Božej všemohúcnosti je toto: že úplne a totálne ovláda všetko.| Vlastnosť | Popis |
|---|---|
| Všemohúcnosť | Boh absolútne ovláda seba i svoje stvorenie. |
| Vševedúcnosť | Boh je najvyšším kritériom pravdy a nepravdy. |
| Všadeprítomnosť | Božia moc a poznanie siahajú do všetkých častí jeho stvorenia. |
Boh nevládne len dôležitým udalostiam v ľudských dejinách, ale taktiež v životoch jednotlivých ľudí. Utkal nás v lonách našich matiek (Ž 139:13-16). Rozhoduje, či budeme cestovať alebo ostaneme doma (Jk 4:13-17). Riadi dokonca aj rozhodnutia zlých ľudí, ako sme videli vyššie. Taktiež však uplatňuje svoju moc zachrániť hriešnikov, priniesť odpustenie a nový život (Ef 2:8-10). Naše spasenie je úplne dielom Božej moci a ani trochu naše vlastné dielo.
Písmo často spomína univerzálnosť Božieho poznania (Ž 174:5, Jn 21:17, Heb 4:12-13, 1Jn 3:20).
Božie poznanie je vzácnym požehnaním pre Boží ľud. Žalm 139 zdôrazňuje, ako hlboko Boh pozná nás, nech sme kdekoľvek. „Žasnem nad tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho“ (v. 6). Božie poznanie nás dostihne, nech by sme šli kamkoľvek: do neba, do hrobu, veľmi ďaleko, na temné miesta (7-12). Poznal nás, keď nás tvoril v lone našej matky (13-16) a už vtedy poznal každý deň nášho života na zemi (16).
Písmo odpovedá, že Boh je prítomný všade, lebo, ako sme videli, jeho moc a poznanie sú všade. Ak sa každá udalosť všade deje Božou mocou a ak Boh má vyčerpávajúce poznanie všetkého, čo jeho moc vykonala, potom určite nie je neprítomný, ale prítomný v každej udalosti, hoci jeho prítomnosť nie je rovnaká ako prítomnosť fyzických vecí. Jeho všadeprítomnosť je prítomnosť na mieste aj v čase.
Nebesia a Večnosť
Nebesia v pôvodnej hebrejčine sú skoro stále v množnom čísle. Teda viac nebies, jedno je to ktoré vidíme, krásne azúrové, kde lietajú vtáci a lietadla. Druhé je duchovná sféra, kde prebieha duchovný boj medzi nebom a zemou. (Dan 10,20, Ef 6,12) Je to nebo medzi prvým a tretím. Tretie nebo, je to miesto, kde Apoštol Pavel hovorí, že bol vytrhnutý vo videný, je to miesto, kde prebýva Boh. Čo je ešte lepšie, že sám Boh ťa tam chce.Okrem Boha Otca v nebi je aj Ježiš, veľké množstvo Božích anjelov a ďalšie duchovné bytosti a ľudia, - ktorí sú skrze spasenie. (Zj 5:11-14)Nebo je až tak nádherné a veľké miesto, že si je ho až ťažké si predstaviť alebo pochopiť naším ľudským mozgom, alebo s našimi dočasnými skusenostiami. (1Kor 2,9) Je tam radosť a naplnenie a už žiadne zlo, smútok, hriechy, trápenie, bolesť, choroba, chudoba, smrť alebo démoni ani nič nečisté.
Často sa tieto dve „miesta“ zamieňajú, ale je medzi nimi podstatný rozdiel. Peklo je miesto, kde vládne satan, je to jeho oblasť, asi ako pre Boha Nebo.
Veda a Viera
História vzťahov medzi vedou a vierou je veľmi pestrá, poučná a často aj dramatická. Všeobecne známe sú viaceré „kauzy“ (napr. „kauza Galileo“), v ktorých sa doslova napĺňali slová známej frázy, že vždy, keď sa veda dotkla viery, sa zaiskrilo. Toto iskrenie viackrát prerástlo do plameňov, v ktorých sa ocitli aj ľudské obete. Ako sa na tieto udalosti pozeráme zo súčasného stanoviska? Skončili sa už definitívne niektoré kauzy, alebo pretrvávajú do súčasnosti, či dokonca vznikajú nové?Definitívne sa skončila „kauza Galileo“, a ak môžeme použiť športovú terminológiu, skončila sa víťazstvom sekulárnej vedy. Aj cirkevná hierarchia musela uznať, že Zem sa otáča okolo Slnka, a nie Slnko okolo Zeme. Naopak, víťazstvom teologického náhľadu na náš vesmír sa skončila kauza „večnosť či časová obmedzenosť vesmíru“, pretože sama veda dokázala, že náš vesmír má dobre definovaný počiatok a určite bude mať aj koniec. Aj keď sa zdá, že kauza „evolucionizmus kontra kreacionalizmus“ sa už na vedeckej úrovni skončila víťazstvom prvého z týchto názorov, predsa len možno ešte stále registrovať aj existenciu početnej skupiny odporcov tohto názoru. Rovnako ešte stále prebieha „boj“ medzi teizmom a ateizmom, ktorý vyštartoval z rovnakého prameňa ‒ z tzv. newtonianizmu.Osobná Skúsenosť a Vnímanie
Brian L. Weiss je známy americký lekár, ktorý zmenil celý moj život, v dobrom slova zmysle. Pomáhal osobne aj známym osobnostiam: Sylvester Stalone, Gloria Estefan… Jeho knihu Jen láska je skutečná čítala aj nebohá princezná Diana. Páčila sa jej a mala záujem sa s ním stretnúť osobne. Samozrejme, tento lekár dodržuje anonymitu svojich pacientov, ale títo konkrétní ľudia (Sylvester Stalone, Gloria Estefan) s uverejnením ich mena súhlasili.Mnohým veciam, o ktorých čítame v 10. kapitole knihy Daniel, možno nerozumieme. Chcú však zdôrazniť jednu veľmi významnú pravdu: Medzi nebom a zemou sa toho deje oveľa viac, než dokážeme vnímať svojimi zmyslami. Boh je neustále aktívny v našom osobnom živote, v živote svojho ľudu, ale aj v udalostiach, ktoré sa dejú vo svete. Na uskutočnenie svojich plánov používa ľudí, ale zjavne zapája aj iné stvorené bytosti. Zdá sa, že Michael je jedným z najvýznamnejších Božích služobníkov. Príde deň, keď lepšie pochopíme, ako Boh riadi tento vesmír.
Uvedomujem si, že my, ľudia na tomto svete sme strašne maličkí a o podstatných veciach nemáme šancu rozhodovať. O podstatných veciach sa rozhoduje tam „hore“, preto sa občas bavím na všetkých mocných „polobohoch“ tohto sveta, ktorí si myslia, že všetko možu ovplyvniť a že majú veľkú moc. Mnoho možu, ale budú za to niesť aj následky. O tom hovoria aj odkazy Duchovných majstrov.