Farnosť Ružomberok je aktívne spoločenstvo, ktoré ponúka bohatý program pre svojich členov. Pravidelne sa konajú bohoslužby, stretnutia a rôzne podujatia, ktoré spájajú veriacich a posilňujú ich duchovný život.
Kostol sv. Ondreja v Ružomberku
História a významné osobnosti farnosti Stankovany
Farnosť Stankovany, ktorá je súčasťou dekanátu Ružomberok, má bohatú históriu siahajúcu do 15. storočia. Prvým farárom bol Adam Moyš, ktorý nastúpil do úradu v roku 1802. Farnosť prešla mnohými zmenami a rekonštrukciami, vrátane výstavby nového kostola v roku 1900, ktorý je zasvätený Božskému Srdcu.
Medzi významné osobnosti farnosti patria kňazi - rodáci: Adalbert Letko, Jozef Tavel, Pavol Lacko a Michal Pasztor.
Aktivity a podujatia vo farnosti
Život vo farnosti je plný aktivít pre všetky vekové kategórie. Medzi pravidelné podujatia patria:
- Služby Božie: Každú nedeľu o 10:00 hod.
- Stretnutia dorastu: Pravidelné stretnutia mladých ľudí.
- Nácvik detského spevokolu: Pre deti a žiakov, ktorí radi spievajú.
- Stretnutie spevokolu: Pre dospelých, ktorí sa venujú sakrálnej hudbe.
- Neformálne stretnutia rodín: Na fare o 16:00 hod.
Okrem toho sa farnosť aktívne zapája do príprav na Diecézny eucharistický kongres, ktorý sa koná v Ružomberku. Veriaci sa môžu zúčastniť katechéz, svätých omší a workshopov, ktoré približujú Eucharistiu rôznym spôsobom pre všetky vekové kategórie.
Farnosť tiež organizuje púte do blízkych jubilejných chrámov, ako sú Krivá, Zákamenné a Ružomberok.
Fotogalérie z udalostí
Farnosť Ružomberok pravidelne dokumentuje svoje aktivity prostredníctvom fotogalérií. Môžete si pozrieť fotografie z:
- Letného tábora 2025
- Zborového dňa 2025
- Služieb Božích pri rôznych príležitostiach (konfirmácia, krst, Deň matiek, Vianoce a iné)
- Poďakovania za úrody zeme
- Požehnania žiakov a učiteľov
- Konfirmácie 2024
- Veľkonočnej nedele a Veľkého piatku
- Kvetnej a Smrtnej nedele
Rímskokatolícky farský Kostol sv. Ondreja v Ružomberku
Kostol stojí na východnom okraji prirodzenej vyvýšenej terasy a zároveň hlavného námestia, nad sútokom riek Váh a Revúca ako výrazná pohľadová dominanta mesta.
Včasnogotický kostol, pôvodne s patrocíniom uhorského kráľa sv. Ladislava, je jednou z najstarších zachovaných stavieb v Ružomberku. Je významným dokladom rozvíjajúceho sa mestského osídlenia so zaujímavou, atypickou a nepravidelnou dispozíciou svedčiacou o jeho bohatom stavebnom vývoji od včasného stredoveku cez predpokladanú významnú neskorogotickú a najmä renesančnú prestavbu na konci 16. storočia, s barokovými úpravami v 17. a 18. storočí, a napokon s dodnes dominujúcou prestavbou na prelome 19. a 20. storočia v duchu historizmu, doplnenou modernistickými prvkami v 40. rokoch 20. storočia.
Vo výtvarnej výzdobe sa uplatňuje figurálna nástenná výmaľba a vitráže Ľ. Fullu.
Vývoj kostola
Pôvodný včasnogotický kostol vznikol najneskôr na prelome 13. a 14. storočia. Nepriamo to dokladá prvá písomná zmienka o meste v listine z roku 1318, ktorá o. i. spomína aj právo slobodnej voľby farára. Z tohto objektu sa zachovala predstavaná mohutná štvorpodlažná hranolová veža, ktorá mala ešte koncom 19. storočia na západnej strane ústupkový portál s lomeným tympanónom a na treťom podlaží úzke združené okná so záklenkami v tvare trojlistu.
Kostol sa v historických správach pripomína v 30. rokoch 14. storočia v súvislosti s platom farára Mikuláša. Patrocínium sv. Ladislava je doložené listinou zo 16. apríla 1430. Kostol sa ďalej spomína v roku 1440 a krátko nato v roku 1445, keď dal okolo neho vybudovať kamenný opevňovací múr Pongrác zo Sv. Mikuláša a Starhradu ako ochranu pred bratríkmi.
Renesančná prestavba kostola po ničivom požiari v roku 1583 sa datuje do roku 1585. Dokladala to pamätná tabula umiestnená nad už neexistujúcim južným bočným vchodom, ktorá hovorila o tom, že liptovský župan Štefan Ilešházi so svojou manželkou Katarínou Pálfiovou kostol obnovili a časť postavili od základov. Najneskôr v tomto období došlo k rozšíreniu kostola z juhu a k výstavbe polygonálnej svätyne.
V druhej polovici 17. storočia v dôsledku protireformačných snáh dochádzalo k striedaniu vlastníkov farského kostola. V roku 1672 patril katolíkom, 1683 evanjelikom, 1686 katolíkom, 1706 evanjelikom a od roku 1709 definitívne katolíkom.
V 18. storočí pokračovali barokové úpravy opravou strechy veže, v roku 1755 úpravami v kostole a v roku 1800 po zničení strechy kostola požiarom (1797) jej obnovou s použitím medenej krytiny.
Podľa plánov prestavby zachovaných v ŠA Bytča bola dispozícia kostola symetricky rozšírená v celej dĺžke pseudohaly o prístavby zo severnej a južnej strany, ukončené východnými polygonálnymi závermi. V prístavbe zo severu bola vytvorená sakristia, Kaplnka Božieho hrobu a na západe priestor dvojramenného schodiska sprístupňujúceho rozsiahlu emporu v podlaží nad kaplnkou a sakristiou. Je súvislé prepojená s emporami nesenými železobetónovou konštrukciou, ktoré nahradili staršiu kruchtovú emporu. Z juhu bola pristavaná nová bočná loď kostola s polygonálnym východným záverom prepojená polkruhovo ukončenými arkádovými oblúkmi v celej výške steny. Svätyňa sa do ústredného priestoru otvára polkruhovým víťazným oblúkom.
Fasády v neoslohovej úprave členené opornými piliermi boli v tomto období zjednotené pásovou rustikou a novým rámovaním otvorov. Portály získali edikuly s trojuholníkovými štítmi, okná boli upravené na polkruhové s pásovými šambránami.
Po dokončení prestavby v roku 1902 - 1903 interiér kostola vymaľoval Jozef Hanula. V roku 1940 prešli interiéry kostola výraznými dekoratívnymi úpravami, travertínové a mramorové obklady realizovala firma Jaroslava Vinduška zo Spišských Vlách. Stavebné práce viedli Jozef Uhlár, Štefan Martoník, Alojz Vorlíček a Kazimír Olejník. V polygonálnych záveroch svätyne a bočnej lode pribudli aj mramorové oblé prípory, na ktoré dosadajú klenby.
Klenba lode dostala zrejme novú maľbu s výjavmi zo života patróna kostola - sv. Ondrej a sv. Ján ako žiaci sv. Jána Krstiteľa, Povolanie sv. Ondreja a sv. Petra za apoštolov, Posledná večera (sv. Ondrej prijíma Kristovo telo), Kázanie sv. Ondreja v gréckom meste Sinope. Tieto maľby existujú doposiaľ, boli obnovené v rokoch 1963 a 1990.
Vitráže
Významným a hodnotným prvkom kostola sú vitráže. V juhovýchodnom okne južnej bočnej lode za oltárom je vitráž s témou 1 100. výročia posvätenia prvého kresťanského chrámu na našom území vyhotovená podľa návrhu Ľ. Fullu z roku 1933 pre katedrálu v Nitre.
Ďalšie tri vitrážové okná sú v južnej stene lode. V prvom okne sa nachádzajú tri nad sebou komponované celky - scény zo života Krista a Panny Márie ideovo zoradené zhora nadol: Zvestovanie, Narodenie, Ukrižovanie. Na tabuli Ukrižovania je signatúra s vročením Fulla 1964. Drahé okno s námetom Svätí Cyril a a Metod je riešené v troch nad sebou radených celkoch, v dolnom sú postavy oboch svätcov, v strednom obaja vierozvestci u pápeža, v hornej časti sú písmená A a Ω. V dolnom poli je signatúra s vročením: Fulla 1970. Posledné okno je na rozdiel od predchádzajúcich riešené ako jedno zobrazenie - Ukrižovanie, signované a datované Fulla 1975 s dedikačným nápisom Venovala Anna Pultová.
Vitráže vznikali postupne v priebehu dlhšieho obdobia, a preto sú výrazným dokumentom umeleckého vývoja a názorových posunov vo Fullovej tvorbe.
Interiér bol v priebehu 20. storočia doplnený novodobými architektonickými prvkami - dverami a deliacimi priečkami riešenými v ušľachtilom kove a skle.
Jubilejný rok 2025
V slovenských diecézach a eparchiách otvoria v nedeľu 29. decembra 2024 Jubilejný rok 2025. Jubilejný rok je príležitosťou zbaviť sa bremena neodpustenia, rôznych podlžností a zranení, ktoré zaťažujú naše srdce a napĺňajú nás smútkom a beznádejou. Hlavný význam jubilea je obrátiť naše srdcia k Pánovi a vrátiť sa k pôvodným nastaveniam evanjelia, od ktorých sme sa neraz vzdialili. Sme pútnici nádeje, ako znie heslo tohto jubilejného roka. Cestou života a viery nejdeme a nemôžeme ísť sami.
Mottom jubilejného roka je „Pútnici nádeje“. Chceme prinášať nádej do našej spoločnosti. V diecéze pripravujeme počas jubilejného roka odprosujúcu pobožnosť, eucharistický kongres, spoločné duchovné cvičenia pre kňazov a ďalšie spoločné slávenia.
tags: #fara #ruzomberok #krst