Svätá omša je ústredným bodom života katolíckeho veriaceho, a preto je dôležité venovať pozornosť všetkým aspektom, ktoré prispievajú k jej dôstojnému a zmysluplnému sláveniu. Liturgický rok sprítomňuje posvätnú pamiatku spasiteľského diela Ježiša Krista. Každoročne si veriaci pripomínajú udalosti z Ježišovho života od jeho príchodu až po nanebovstúpenie a zoslanie Ducha svätého.
Súčasťou liturgického roka je z hľadiska kresťanských sviatkov najvýznamnejší a jeden z najstarších sviatok Veľkej noci. Počas tohto obdobia si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Sviatok Veľkej noci nadväzuje na židovskú paschu, slávenú od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva.
Sviatok Veľkej noci sa radí medzi pohyblivé sviatky, čo znamená, že jej termín nie je stály, ale každoročne sa mení. Veľká noc pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne, teda po 21. marci. Prípravou na sviatok Veľkej noci je pôstne obdobie. Počas neho sa veriaci pripravujú na slávenie veľkonočného tajomstva, a to vyjadrením ľútosti a kajúcnosti nad svojimi hriechmi.
Liturgické gestá a postoje sú výrazové prostriedky, ktoré pri liturgii konáme svojím telom a ktorými zdôrazňujeme to, čo sa deje v našom vnútri. Každý z nás je iný a každý inak prežíva nielen súkromnú modlitbu, ale aj slávenie svätej omše. V konečnom dôsledku, oveľa dôležitejšie ako vonkajšie gestá a postoje je naše vnútro, do ktorého vidí len Boh.
Význam liturgických farieb
Liturgické farby majú svoj hlboký symbolický význam a používajú sa v rôznych obdobiach liturgického roka. Medzi základné farby patria:
- Biela: Používa sa pre Veľkonočné a Vianočné obdobie, sviatky a spomienky Pána, Panny Márie a svätých, ktoré nie sú spojené so spomienkou o ich umučení, pri omšiach spojených s vysluhovaním niektorých sviatostí a svätenín.
- Čierna: Používa sa pri sláveniach za zosnulých. Čierna farba je stále riadnou liturgickou farbou Rímskej liturgie.
- Ružová: Používa sa na nedeľu "Laetare" (IV pôstna) a nedeľu "Gaudete" (III adventná).
- Zlatá: Smie nahradiť všetky liturgické farby, okrem čiernej a fialovej.
- Strieborná: Smie nahradiť bielu.
Výnimkou v rámci pôstnych nedieľ je štvrtá pôstna nedeľa, kedy si počas liturgie kňaz oblieka ornát ružovej farby, symbolizujúcej radosť. Palmovou (Kvetnou) nedeľou - Nedeľou utrpenia Pána začína Svätý (Veľký) týždeň, počas ktorého veriaci slávia tajomstvá spásy, uskutočnené v posledných dňoch života Ježiša Krista.
V Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok), počas slávenia utrpenia a smrti Pána si kňaz oblieka ornát červenej farby, symbolu krvi, ktorú prelial Ježiš Kristus za naše spasenie. Svätá sobota (Biela sobota) je posledným dňom pôstu. Jej názov sa odvádza od toho, že v minulosti veriaci obliekali do bieleho rúcha tých, ktorí boli v tento deň pokrstení. Kňaz počas symbolických obradov má oblečený odev fialovej farby. V sobotu večer Veľkonočnú vigíliu vysluhuje už v ornáte bielej farby. Veľká noc je najväčší sviatok veriacich, Ježiš Kristus vykúpil svet a vstal z mŕtvych.
V Pondelok vo veľkonočnej oktáve (Veľkonočný pondelok) kňaz vysluhuje liturgické obrady v ornáte bielej farby. V období veľkonočnom slávia veriaci sviatok Nanebovstúpenia Pána, kedy kňaz celebruje omšu v ornáte bielej farby.
Obdobie päťdesiatich dní, počas ktorých veriaci čakajú na zoslanie Ducha svätého sa završuje sviatkom Zoslania Ducha svätého - Turíce. Ornát červenej farby.
Úloha miništrantov, lektorov, organistov a kostolníkov
Nenahraditeľnou súčasťou života a práce v Cirkvi sú miništranti. Ich celkový význam spočíva v priamej oslave Boha prostredníctvom všetkých liturgických úkonov a obradov, na ktorých sa zúčastňujú a pri ktorých sú obdarúvaní zvláštnymi dobrodeniami. Miništrovaním teda rozumieme posluhovanie pri Pánovom oltári, slúženie pri slávení eucharistickej obety, posluhovanie pri vysluhovaní sviatostí a pri iných liturgických úkonoch a obradoch.
V súčasnej liturgii má dôležitú úlohu taktiež lektor, ktorý číta čítania zo Starého zákona a z apoštolských listov. Lektori majú podiel na hlásaní Božieho slova, ktorému zhromaždený ľud naslúcha. Lektor je členom liturgického zhromaždenia, a preto by po celú liturgiu mal byť prítomný v lodi kostola, odtiaľ potom pristupuje k ambone - k miestu, ktoré je vyhradené len k prednesu Božieho slova.
Organista sprevádza liturgické spevy hrou na organe a v rámci liturgie môže v hre uplatniť aj vhodné diela organovej tvorby. Služba organistu spočíva v hudobnom sprievode tých častí bohoslužby, ktoré sú určené k spevu, a predovšetkým k sprevádzaniu spevu ľudu. Popri technickej stránke hry na organe by organisti mali byť oboznámení s liturgiou Cirkvi a uvedomovať si, že sú súčasťou liturgického zhromaždenia.
Osobitné postavenie medzi spolupracovníkmi kňaza v spoločenstve veriacich má kostolník. Jeho úloha by sa dala opísať aj ako pomoc pri bohoslužbách a vysluhovaní sviatostí, zabezpečuje dozor v kostole, starostlivo dbá o priestor a predmety potrebné k liturgii.
Medzi dôležité úlohy, ktoré je potrebné zabezpečiť pre dôstojnosť slávenia liturgie, spadá aj upratovanie kostola a kvetinová výzdoba. V našich chrámoch sa o čistotu liturgického priestoru a kvetinovú výzdobu, či pranie a čiestenie liturgických rúch a bielizne stará niekoľko žien.
Tabuľka znázorňujúca úlohy a význam jednotlivých služieb pri liturgii:
| Služba | Úloha | Význam |
|---|---|---|
| Miništranti | Posluhovanie pri oltári | Priama oslava Boha a pomoc pri liturgických úkonoch |
| Lektor | Čítanie Božieho slova | Hlásanie Božieho slova zhromaždenému ľudu |
| Organista | Hudobný sprievod spevov | Zabezpečenie hudobného sprievodu a podpora spevu |
| Kostolník | Starostlivosť o kostol | Zabezpečenie priestoru a predmetov pre liturgiu |
Každý z týchto aktérov má svoju nezastupiteľnú úlohu pri slávení svätej omše, a preto je dôležité si ich prácu vážiť a podporovať ich v ich službe.
Svätá omša pre nepočujúcich
V Kremnici sa nachádza Kresťanské centrum nepočujúcich v Lúčkach. Róbert Colotka prišiel pracovať do Kresťanského centra nepočujúcich v Lúčkach pred desiatimi rokmi. Ak chcel komunikovať s ľuďmi, s ktorými sa tam stretával, naučiť sa posunkovú reč bola nevyhnutnosť. Kurz viedol František Bartoš. Aj jeho prvou zastávkou bola v minulosti Kremnica. Róbert Colotka ho nahradil. V Kremnici okrem svätých omší nepočujúcich učí náboženstvo. Rôzne vekové skupiny. A aby sa priblížil čo najviac aj deťom, okrem štúdia teológie sa rozhodol študovať špeciálnu pedagogiku.Chodí za nepočujúcimi do Lučenca, Trenčína, Nitry a Banskej Bystrice.
Hovorí: "Zvládnuť posunkovú reč je jedna vec, a skutočne porozumieť nepočujúcim je druhá. To sa učím stále."Keďže liturgická reč je obrazná a často abstraktná, je o to zložitejšie priblížiť nepočujúcim obsah omše či state zo svätého písma. Ich slovná zásoba je obmedzená a abstraktné pojmy chápu ťažšie."Každé slovo im musím priblížiť. Začínam od toho, čomu rozumejú. Niečo dokážu odpozerať z perí, ale je to veľmi náročné. Posunky mi výrazne pomáhajú v tom, aby sa dokázali sústrediť aj na zložitejšie časti. Snažím sa však, aby to, o čom hovorím, bolo vždy zrozumiteľné. S prípravou textov a ich prekladom mu pomáhajú Beáta Chrenová a Rudolf Bartošík, ktorí s nepočujúcimi deťmi pracujú v školách."Bez nich by som to ťažko zvládal," hovorí kaplán. Viera má pre nepočujúce deti, z ktorých je veľká časť sirôt, veľký význam: "Každý z nás hľadá zmysel života a to, čo je v ňom dôležité.
Záver
Svätá omša je srdcom katolíckeho života, a preto by sme mali dbať na jej dôstojné a zmysluplné slávenie. Každý, kto sa podieľa na liturgii, prispieva k jej kráse a hĺbke, a tým aj k duchovnému obohateniu všetkých veriacich.