Biely Potok je mestská časť Ružomberka. Stojí na vyvýšenine vo východnej časti obce a nachádza sa v areáli cintorína. Farnosť v Bielom Potoku ponúka k predaju prekrásnu knihu „Čarovné Sakrálne pamiatky Slovenska“, v ktorej sú zobrazené aj duchovné miesta farnosti, vrátane Kostola vo Vlkolínci Navštívenia Panny Márie, kaplnky sv. Gorazda, kaplnky s Kláštorom v Trlenskej doline a Kostola Nanebovzatia Panny Márie.
V roku 1376 Pri nariadení platenia daní mestu sú menované aj „ulice“ mesta Černová, Vlkolínec, Villa Ludrová, Biely Potok.
História a Stavebný Vývoj Kostola
Kostol v Bielom Potoku nahradil drevenú Kaplnku sv. Vendelína z roku 1858 situovanú „Pod Dielcom“ v blízkosti cintorína. Neogotický kostol bol postavený v rokoch 1901 - 1902 ružomberským staviteľom Andrejom Jančekom podľa projektu Jána Krónera. V roku 1968 došlo k zmene jeho patrocínia, zasvätenie sv. Vendelínovi zmenili na zasvätenie Nanebovzatiu Panny Márie.
Jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a so vstavanou vežou, ktorá vytvára na priečelí mierny rizalit. Fasáda má neogotickú úpravu a okná s lomeným oblúkom. Veža je zakončená ihlancom, ktorý dosadá na trojuholníkové štíty. Nad vstupným portálom je nápisová tabuľa vzťahujúca sa na stavbu kostola. Vnútorné zariadenie pochádza z čias stavby kostola.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Bielom Potoku
Pamiatková Ochrana a Súčasný Stav
Kostol prešiel rekonštrukciou a jeho súčasný stav je dobrý.
Historické Udalosti v Ružomberku a Okolí
Čas plynie so svojou vesmírnou presnosťou. Nezastavíš ho. Je rovnako spravodlivý pre neživú prírodu, organizmy aj pre človeka. V plynúcom čase niečo zaniká, aby na podstate zaniknutého vzniklo iné, nové. Aj v 700-ročnom meste Ružomberok je to tak. Z jeho počiatkov pri šťastí by archeológovia objavili dôkazy o najstaršej stavbe, Kaštieli sv. Žofie a z ranného obdobia Kostola sv. Ondreja. Mení sa Ružomberok a peknie.
Na záver jubilejného roka a príspevkov o histórii mesta chceme vám ponúknuť chronologicky usporiadané zmeny Ružomberka v čase , ako ich zachytávali oči kronikárov a pisateľov. Nezasahujeme hlbšie do politických, vojenských oblastí, ktoré si pátrajúci čitateľ môže objaviť v Monografii Ružomberka. Ponúkame vám sled zmien a zaujímavostí zo života mesta a jeho obyvateľov.
Začiatok XIV. storočia - predpokladáme postavenie kostola /dnes Kostol sv. 1340 Dňa 14. 1399 Dňa 17. 8. v Kaštieli sv. 1431 Pod vedením Prokopa Veľkého vtrhli do Ružomberka husiti. 1622 V Kaštieli sv. Žofie bola jednu noc uschovaná uhorská koruna sv. Štefana. 1662 Opäť bola na Váhu veľká povodeň. 1683 Bola ďalšia krutá povodeň na Váhu. 1693 Aj Ružomberok chcel zbohatnúť na ťažbe rudy. 1707 Na rozkaz panstva bol zbúraný hrad Likava. Panstvo sa presťahovalo do Kaštieľa svätej Žofie. Tam preložili aj soľný sklad. 1713 V Ružomberku začali vyrábať prvé „lode“. Na podklade pltí to boli upravené tzv. lodice, na ktorých sa prepravoval tovar dolu Váhom. 1713 Na začiatku Hlbokej doliny mesto postavilo hutu na vytápanie železnej rudy. 1774 Na Liptove aj v Ružomberku z donútenia panstva začali ľudia pestovať zemiaky. Dovtedy miesto zemiakov jedli repu. 1780 Stolicou bolo z kráľovského rozhodnutia zakázané pochovávať ľudí pri kostole a tak vzniká cintorín na Nemeckej ulici /kde je teraz polícia a väznica/. 1784 Boli vybudované schody z Podhory ku kostolu. Pri požiari na Podhore zhorelo 68 domov. 1793 Obchodovanie obyvateľov sa konalo na trhoch a jarmokoch. V meste vlastnili „kupci“ len dva obchody - sklepy. 1794 František Czekanetz dodal mestu veľkú topografickú mapu mestského chotára. 1797 Mesto postihol zničujúci požiar. Vyhorelo 270 domov, kostol, fara, mestský dom, špitál, píla, mlyny, sypárne. 1806 Z prostriedkov A. Z.
1813 Ružomberok zasiahla 500-ročná voda. 1814 Samotné mesto v tomto roku malo 2100 obyvateľov. 1815 Na Rínku /dnes Námestie A. Hlinku/ vznikla prvá lekáreň v meste - Lekáreň Jurecký. Mesto sa rozrastá o ďalšie časti: Sihoť, Jelence /1818/, Cigánsku ulicu /1824/ dnes Poľná ul. 1825 Mesto má 2428 obyvateľov, Černová 860, Biely Potok 632, Ludrová 932, Vlkolínec 334 obyvateľov. 1830 V Hrboltovej bol postavený kostol na základoch starej svätyne. 1831 Kraj zasiahla strašlivá cholera. V meste na choleru zomrelo 194 ľudí - to bolo 8 % obyvateľov. 1850 Po dlhoročných sporoch ustálili demarkačnú čiaru medzi pozemkami mesta a „ulíc“. 1858 Začala sa výstavba kostola na Kalvárii Ružomberok postihlo slabé zemetrasenie s epicentrom v Žiline a v roku 1872 ešte slabšie zemetrasenie. 1872 Ružomberský učiteľ Ján Labay- začal na živnosť vykonávať fotografovanie. 1873 Mesto začalo regulovať brehy rieky Revúcej vymurovaním brehov na Podhore a na tejto ulici Taliani /ktorí sa podieľali na stavbe železnice/ začali stavať prvý travertínový chodník. 1876 Z Liptovského sv. Mikuláša bola do Kaštieľa sv.
1887 Telegrafný úrad bol spojený s poštou. 1888 Bol postavený železný most ponad Váh. V roku 1945 ustupujúce nemecké vojská ho vyhodili do povetria. 1888 Jozef Lichardus na Podhore založil firmu, ktorú v 30. rokoch rozšíril a vybudoval nové výrobne v Bielom Potoku - železokonštrukcie. 1889 Do užívania bola odovzdaná, na tú dobu moderná nová budova Gymnázia Ružomberok na Rínku /dnes Nám. A. 1890 Na bielom Potoku bola J. 1895 Mesto prvý raz vo svojej histórii úradne schválilo pomenovanie ulíc mesta. 1897 Zrútila sa veža novostavby radnice. Zahynulo päť robotníkov. 1898 V Ružomberku zaviedli prvý telefón pre firmu Klein a spol. 1900 Po stavebných problémoch a úpravách bol mestský úrad presťahovaný do novej - súčasnej budovy. 1900 Na mieste, kde sídli Spojená škola v Ružomberku, boli postavené nové kasárne - vtedy v Malom Políku. 1903 Na Podhore bola do užívania daná budova Úverovej banky /dnes mestská knižnica/. 1903 Bola vystavaná budova dievčenskej meštianskej školy /dnes ZŠ sv. 1903-05 Prvý vodovod pre mesto. 1912 Slávnostne bolo do užívania odovzdané kino Apolo filmom Tragédia. Kino slúžilo aj pre divadelné predstavenia. 1913 Pri vŕtaní studne v Uhorskej papierni v hĺbke 7 m narazili na horiaci plyn. 1913 Ondrej Kvas pristál lietadlom na cvičisku /dnes sú tam kasárne/. Svojimi ukážkami na leteckom dni zbieral peniaze na nový stroj Jeho rekordmi boli: najvyššia výška 1700 m , najdlhší let 142 km, najdlhší čas vo vzduchu 1:59 hod. 1918 Za riekou Revúcou bola zriadená chemická továreň - Lakomý. 1919 Do užívania bola odovzdaná štátna meštianska škola na Nemeckej ulici. 1919 Vznikli nové športové spolky: Sokol so starostom O. Jančekom, Orol s predsedom J. Jakubíkom, Tatranský spolok turistický s predsedom F.
1928 Dokončená bola výstavba Kultúrneho domu A. 1930 Pre ružomberských hasičov bola zakúpená prvá autostriekačka. Jej vysviacku vykonal A. 1932 Začala sa výstavba chlapčenskej školy - dnes Gymnázium sv. 1936 Od celulózky do tehelne bola vybudovaná železničná trať. 1941 Bola dokončená výstavba Mauzólea A. 1944 V Ružomberku predčasne vypuklo SNP. 1945 Dňa 5. apríla 1945 bol Ružomberok oslobodený v 2. 1949-55 Vybudovanie futbalového štadióna. 1967 Dokončená výstavba Galérie Ľ. 1974 Začali kopať základy pre stavbu zimného štadióna. 1976 Hrboltová sa stala mestskou súčasťou Ružomberka. 1979 V spolupráci s kanadskou firmou Simons Overseas začala výstavba CPK Ružomberok. 1990 Začala výstavba základnej školy na Klačne. 1992 Bolo založené Gymnázium sv. Andreja a Stredná zdravotnícka škola Márie. T. 1993 Vznik Slovenskej republiky a na prvej slovenskej bankovke - tisíckorunáčke bol portrét A. 1993 Vlkolínec bol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. 1994 Minister obrany SR premenoval vojenskú nemocnicu na Ústrednú vojenskú nemocnicu SNP. 1994 Po viacerých privatizačných zmenách a zmenách vlastníkov nastáva postupný úpadok Bavlnárskych závodov Ružomberok, až ich úplný zánik. 1996 Pedagogický inštitút sv. Ondreja sa zmenil na Katecheticko-pedagogickú fakultu. 1997 Ružomberok sa po 36 rokoch opäť stal sídlom okresu. 1999 Bola zrušená výroba v Mäsokombináte Tatran. 2006 Skončila sa 1. etapa rekonštrukcie futbalového štadióna. Bola odovzdaná nová západná tribúna a umelé osvetlenie. 2013 Riadeným odstrelom bol zlikvidovaný posledný symbol ružomberskej tehelne - 55 m vysoký komín. 2018 Spoločnosť Mondi SCP Ružomberok položila základný kameň papierenského stroja PS 19 na výrobu kartónového papiera s bielym povrchom a modernizácie celulózky v celkovej hodnote približne 340 miliónov eur.
Taký bol vývoj Ružomberka v uplynulých sedemsto rokoch . Na území dnešného Ružomberku sa uvádza tiež osada Gočal a zem, resp. Ranogotický kostol sv. Rozšírenie mestských práv. Kráľ Žigmund na návšteve RK oslobodil tunajších kupcov od platenia mýta v celom Uhorsku. Vznikali ďalšie dediny - Biely Potok, Černová, v 15.stor. Prvý krát sa spomína obec Hrboltová. Mladšia mýtna stanica pri ceste vedúcej južným smerom údolím riečky Revúca. Vznikla šľachtická škola, kt. Kráľ Ferdinand I. od r. V gotickej pevnosti sv. Mikuláš Bercséni dal kopať šiance v polohe Šiance (Kurti 1933, roč. II, č. 4, s. Hrad Likava je v ruinách. Mlyn nanovo vybudoval Tomáš Ruber a od r.1751 patril mestu RK, ktoré ho dávalo do prenájmu. RK mal 1147 obyvateľov podľa prvého známeho sčítania obyvateľstva. Posviacka Kalvárie v Ružomberku 19.
Keď počas Slovenského národného povstania a v závere roku 1944 sa podarilo Červenej armáde a Prvému československému armádnemu zboru prebojovať na územie Slovenska, aj Ružomberčania boli pripravovaní na prechod frontu. Očakávalo sa, že tu na križovatke ciest Liptova, Pohronia, Oravy a Turca, sa východný front zasekne na dlhší čas a mesto prežije hrôzy pozičnej vojny. Na začiatku roka 1945 urobil sa sľub: Ak sa obyvatelia mesta Ružomberok a jeho štyroch ulíc Biely Potok, Vlkolínec, Černová a Vilaludrová, zachránia od príšer vojny, od spustošenia a zničenia, opraví sa starobylý Kostol Všetkých svätých v Ludrovej. Sľub v mene mesta zložili ružomberský farár Ján Ferenčík, vládny poverenec pre Liptovskú a Trenčiansku župu Ladislav Kniha a kurátor ružomberskej cirkevnej obce Vladimír Hatiar na ďakovnej silvestrovskej pobožnosti vo farskom kostole 31.
Po skončení Druhej svetovej vojny z troch iniciátorov tejto myšlienky ostali živí dvaja, ale v Ružomberku iba jeden. Ladislav Kniha bol spolu so svojim bratom Štefanom Knihom začiatkom apríla 1945 zaistený ustupujúcim nemeckým vojskom, uväznený v Žiline a koncom apríla 1945 popravený. Ján Ferenčík 17. januára 1945 opustil Ružomberok a presťahoval sa do Bratislavy. V marci 1945 emigroval do Nemecka. Kurátor cirkevnej obce Vladimír Hatiar trval na tom, aby sa sľub splnil s veľkou vážnosťou a zodpovednosťou. Veď front 5. apríla 1945 prešiel cez Ružomberok napodiv hladko a nezanechal po sebe takmer nijakú ničivú stopu. Bolo sa len treba rozhodnúť, čomu dať prednosť: renovácii všechsvätského kostola alebo ružomberskej kalvárie. Kalvária, čiastočne opravená z iniciatívy farára Andreja Hlinku v rokoch 1927 a 1935, bola zanedbaná a v kritickom stave.
Myšlienka sa začala uskutočňovať v druhej polovici roka 1945, keď nemenovaný darca zložil na opravu kalvárie 10.000 Korún československých (Kčs). V čase kalvárskeho odpustu, 14. septembra 1945, na sviatok Povýšenia Svätého Kríža, zorganizovala sa prvá zbierka, ktorá vyniesla 4.600 Kčs. Ďalší bohuznámy darca pridal k nej 20.000 Kčs. V júni 1946 sa vydali zbieracie hárky a zbierať sa podujali členky Katolíckej jednoty žien. Vtedy sa vyzbieralo 60.000 Kčs. V započatej zbierke sa pokračovalo v meste aj v okolitých farnostiach Lúčkach, Komjatnej, Liptovskej Osade a Liskovej. Okrem veriacich podujatie finančne podporil spišský biskup Ján Vojtaššák sumou 20.000 Kčs a slávny patrón Mesto Ružomberok sumou 50.000 Kčs. Okrem tejto sumy mesto dalo zadarmo aj potrebný štrk a piesok z mestskej bane. Na úpravu kalvárskej cesty citeľne prispel Okresný národný výbor v Ružomberku podporou 50.000 Kčs.
Kým bolo ešte zbieranie finančných prostriedkov v plnom prúde, 9. októbra 1946 zvolali do zasadacej siene Katolíckeho kruhu v Kultúrnom dome v Ružomberku poradu, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia farského úradu a cirkevnej obce, ružomberskí architekti, stavitelia a remeselníci. O opravu kostolíka a kaplniek so zastaveniami Krížovej cesty prejavili nevšedný záujem a mimoriadnu pripravenosť na obety. Vo všeobecnosti sa dohodlo, že k renovácii sa prikročí na jar 1947 a použijú sa návrhy jezuitského pátra Valéra Zavarského. Celá generálna oprava sa začala v apríli 1947 a s krátkymi prestávkami sa v nej pokračovalo do 19. Dočasný duchovný správca Ružomberskej farnosti Martin Števček (spisovateľ Maroš Madačov) 10. Účasť Vašej Excelencie na posviacke bude vyznačením nielen pre našu farnosť, ale i pre široké okolie, z ktorého sa veriaci chystajú na našu posviacku. Posviacka Kalvárie bude 19. septembra 1948, v nedeľu po Povýšení Svätého Kríža, predpoludním o 10. hodine. Biskup Ján Vojtaššák 17. Ak nepríde do toho nejaká neznemožňujúca prekážka, rád by som zadosť urobiť pozvaniu a prísť 19. septembra 1948, teda v nedeľu po Povýšení Svätého Kríža, posvätiť obnovenú a opravenú Kalváriu, a pri tej príležitosti v Kostolíku Kalvárie odslúžiť aj slávnostnú svätú omšu. Prišiel by som v samú nedeľu kolo 9. Ale o jedno by som prosil, obstarajte mi na miestnom Okresnom národnom výbore aspoň 30 litrov benzínu, s ktorým by som sa mohol domov vrátiť. Ale isto! I sám chcem prispieť milodarom k výlohám spojeným s obnovením a úpravou Kalvárie a poukazujem farskému úradu k vyplateniu v bývalej Ľudovej banke v Ružomberku, Kčs 10.000.
19. septembra 1948 o 9:00 hodine vyšla z farského kostola veľká procesia na Kalváriu, ktorú viedol spišský biskup Ján Vojtaššák. Pri prvom zastavení Krížovej cesty ju čakala procesia z farnosti Černová a filiálky Rybárpole, ktorá vyšla z Fabrického Kostola Svätej Rodiny a viedli ju černovský farár Andrej Čižmár a správca rybárpoľského kostola Páter Vendelín Rybár Sahulčík SJ. Slávnostnej svätej omši predchádzala pobožnosť Krížovej cesty a požehnanie obnovených kaplniek. Na slávnosti asistovali novici a scholastici Spoločnosti Ježišovej. Nech je už, jak je! a Pravda. ostne zla! Taký je život. Jadro villa Rosumbergh, teda osady Ružomberok, bolo na miestach dnešného Námestia A. Hlinku. Najstaršia písomná zmienka, v ktorej sa spomína villa Rosumbergh, pochádza z roku 1318. Ide o výsadnú listinu, ktorú presne 26. „Pôvodné sídlisko vybudovali kolonisti (hostia) nemeckej národnosti, ktorí sa sem prisťahovali pravdepodobne zo Spiša a z Nemeckej (dnes Partizánskej) Ľupče. Usadili sa na vŕšku západne od miesta, kde ústi riečka Revúca do Váhu (v priestore dnešného Námestia A.
Aj keď „rodný list“ Ružomberka pochádza z 26. Čo vlastne znamenalo udelenie výsadnej listiny? Ružomberskí mešťania a hostia vďaka nej získali rovnaké výsady a práva ako mešťania a hostia v tom čase významnejšej Nemeckej Ľupče. „Taktiež im župan Donč prostredníctvom tohto privilégia priznal vlastníctvo mestského chotára (…), získali právo slobodne poľovať v lesoch na území mesta a tiež právo loviť ryby v riekach, s výnimkou rieky Váh. Medzi výsadami figuruje aj trhové právo, ktoré bolo v stredoveku jedným zo základných atribútov mesta,“ približujú autori mestskej monografie obsah výsadnej listiny, ktorá sa napriek svojmu významu nezachovala. Už dvadsať rokov na to sa Ružomberok posunul na vyšší level - vymanil sa spod právomoci župana vtedy už samostatnej Liptovskej stolice. „Na základe privilégia zo 14. Na základe rozhodnutia Karola Róberta z Anjou bolo do ružomberského chotára včlenené aj územie zaniknutej osady Revúca, ktorá sa prvýkrát spomína v donačnej listine kráľa Ondreja II. Presnú polohu Revúcej sa historikom nepodarilo identifikovať. Sú však presvedčení, že im slúžil kostol Všetkých svätých (dnešná Ludrová - Kút), ktorý postavili koncom 13. storočia. „Všetky štyri poddanské obce (media pars ville Rudlow, Bieli Potok, Wilkoninecz, Crnaw) a tiež osada Čutkov (Czutkuow), ktorá ležala v 15. Pôvodné osídlenie mesta sa v nasledujúcich desaťročiach neustále rozširovalo.
Každé dieťa má právo na lásku rodičov, na pokojné prostredie, v ktorom vládnu dobré medziľudské vzťahy. Môže vyrastať bez prepychových hračiek a prepychového šatstva, no nemôže žiť, rásť a vyvíjať sa bez lásky. Keď vyrastá v harmonickom prostredí dokáže sa ľahšie vyrovnávať aj s rôznymi životnými problémami.
Biely Potok
Obec Meliata a jej zaujímavosti.Katolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1873
tags: #farnost #biely #potok #pri #ruzomberku