Košické Sídlisko KVP je domovom neobyčajnej farnosti, známej po celom Slovensku. Farnosť Božieho milosrdenstva dennodenne šíri Božie milosrdenstvo prostredníctvom modlitby a rozjímania v priamych televíznych prenosoch. Navštívte s nami košickú farnosť Božieho milosrdenstva, kde sa každý cíti tak trochu ako doma.
Pohľad na Košice
Vznik a Výstavba Farnosti
Farnosť zriadili v roku 1994 s tým, že sídlo farnosti bolo najprv v trojizbovom byte na Bauerovej ulici. Sväté omše slávili najprv v škole či v kryte civilnej ochrany, neskôr už na súčasnej fare, ale i priamo na stavenisku. Kostol totiž stavali dlhých dvanásť rokov.
Kostol chceli pôvodne zasvätiť Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. No keď v roku 1995 prišli na sídlisko sestry bosé karmelitánky, za patrónku si zvolili práve Pannu Máriu a jej Nepoškvrnené Srdce. Museli preto hľadať ďalej. Rozhodli sa teda pre Božie milosrdenstvo. Aj podľa súčasného farára Petra Sykoru, ktorý do farnosti prišiel pred štyrmi rokmi, sa ukázalo, že to bola skvelá voľba. „Je to najkrajší a najdôležitejší titul, najzákladnejšia vlastnosť Boha,“ usmieva sa a vysvetľuje, „milosrdenstvo potrebujeme všetci, špeciálne v tejto dobe. Učíme sa, aby sme sami boli milosrdní.“ Rovnako to vníma aj kaplán Tomáš Svat: „Doba sa síce mení, ale ľudské srdce zostáva rovnaké.
Začiatkom septembra oslávili 10. výročie konsekrácie netradičného chrámu v tvare archy.
Božie Milosrdenstvo v Srdci Farnosti
„Chytilo sa to, aj keď vtedy tento kult ešte na Slovensku populárny nebol. Prvou svätou omšou v Kostole Božieho milosrdenstva boli primície Miroslava Lišku v roku 2011. Aj v deň konsekrácie 1. septembra 2012 bolo ešte veľa vecí provizórnych. A mnoho ich je provizórnych doteraz - oltár, dlažba či krížová cesta. Pýtame sa teda, či ich od začiatku sprevádzalo Božie milosrdenstvo. „Jój, a koľkokrát!
V druhej chceme dokončiť presbytérium, položiť mramorovú podlahu a vyriešiť vstup tak, aby bolo ľuďom v zime teplejšie. V tretej etape by bola krížová cesta, ktorá je pekná, ale provizórna. Farníci Milan Pach a Eva Eperješiová považujú ruženec Božieho milosrdenstva za veľmi intenzívne prepojenie človeka s Bohom.
Silným bol podľa kňazov aj veriacich Jubilejný rok Božieho milosrdenstva v roku 2016. „Bolo úžasné sledovať, ako každú nedeľu prišla do našej farnosti skupina pútnikov z rôznych kútov Slovenska. Počas spovedí, svätých omší či pútí bolo cítiť, že Božie milosrdenstvo je čoraz viac v kurze. „A o polroka neskôr, v máji 2017, sme začali vysielať priame prenosy korunky Božieho milosrdenstva.“
Nenápadná farnosť na sídlisku sa čoraz viac dostávala do pozornosti. „Ľudia potrebovali blízkosť a cez online kontakt farníkov s kňazmi, cez krížové cesty i požehnania sa podstata Božieho milosrdenstva dostala veľmi rapídnym spôsobom mimo hraníc farnosti.
„Pán Boh si všetky tieto cesty - televíziu, rádio aj Katolícke noviny - použil nato, aby milosrdenstvo priblížil ľuďom do sŕdc,“ myslí si duchovný otec farnosti Peter Sykora. Ruženec Božieho milosrdenstva sa spolu s nimi denne modlí celé Slovensko. Prečo je taký obľúbený? „Lebo je krátky,“ smejú sa zhodne kňazi. A hoci sa najviac hovorí o korunke Božieho milosrdenstva, dôležité sú aj zvyšné tri formy uctievania tohto tajomstva.
„S meditáciou milostivého obrazu, ktorý bol namaľovaný v Łagiewnikoch, sú spojené odpustky. Alebo hodina milosrdenstva sa často spája s korunkou, no je to samostatný úkon, môžeme sa ju modliť kedykoľvek cez deň. Pripomína, že hoci sa často hovorí korunka k Božiemu milosrdenstvu, správne je to korunka Božieho milosrdenstva.
Aktivity a Život Farnosti
Stále sú rozrastajúcou sa komunitou, z 25-tisícového sídliska je takmer polovica farníkov. Tvorí ich mnoho mladých rodín a detí, preto aj pastoráciu zameriavajú na ne. Kaplán Tomáš Svat vníma pri pastorácii mladých dve výzvy. „V prvom rade je to všeobecná túžba byť prijatý.
„Mladí často žijú v predstavách, že viera a vzťah s Bohom sú odtrhnuté od reálneho sveta, že to patrí do kategórie rozprávok. Takže výzvou je pomôcť im porozumieť realite duchovného života, porozumieť Písmu, náuke Cirkvi.
„Deti sa oblečú za rôznych svätých, predstavia ich, majú pripravené hry, súťaže. Nezabudnuteľný bol maličký, asi trojročný Ján Pavol II.,“ spomína kaplán Radoslav Gönci. „Každoročne sú tu krsty katechumenov, birmovanie dospelých.
„Modlitby a kávy nie je nikdy dosť, preto po poludňajších nedeľných omšiach pred kostolom a v priestoroch fary kávičkujeme a človek sa má s kým porozprávať. „Urobili nám cyklus duchovných obnov a prednášok a voviedli nás do tajomstva Božieho milosrdenstva, jeho významu, zmyslu a foriem uctievania.
Farnosť žije viacerými slávnosťami. „Samostatne sa tu slávi sv. Faustína, sv. Ján Pavol II., sviatok Božieho milosrdenstva, samozrejme Vianoce, Veľká noc, výročie konsekrácie kostola spojené s farským dňom, dokonca založenie farnosti, ktoré sa nikde vo svete neslávi,“ vymenúva farár.
„Sme živá farnosť, ale nemôžeme sa s tým uspokojiť. „Preto naším povolaním nie je ísť za človekom a ťahať ho na korunku, ale to, aby z nás cítil radosť, pokoj a pokoru z evanjelia, ktorú zažívame. Lebo dnes je to podpultový tovar.
História Mestskej Časti Košice - Sídlisko KVP
Mestská časť Košice - Sídlisko KVP bola zriadená v zmysle zákona 401/1990 o meste Košice v roku 1990, voľbou starostu a poslancov miestneho zastupiteľstva. Mestská časť je 3.najväčšou mestskou časťou Košíc v počte obyvateľov, k 31. 12. 2006 tu žilo 25 784 obyvateľov s trvalým pobytom. Vzdialená je asi 6 km západne od centra mesta.
Zo severnej a severozápadnej strany je sídlisko obklopené lesmi a poliami, s vynikajúcimi terénmi pre turistiku a cykloturistiku. Výstavba sídliska sa začala začiatkom roku 1980. Bytovú zástavbu tvorí cca 8 000 bytových jednotiek na ploche 1,97 km2, umiestnených v panelových domoch postavených v rokoch 1983 - 1989.
Na Klimkovičovej ulici sa v roku 1995 začalo s výstavbou atypických bytových domov a jej úspešným ukončením pribudlo na sídlisku viac ako 200 nových bytov.
Mestská časť je klasickým sídliskom bez priemyslu. Hospodársky potenciál tvoria malé súkromné firmy prevažne charakteru obchodu a služieb, ktoré získali na kvalite dokončením obchodných centier koncom minulého storočia, čo prispelo spolu so zlepšením životného prostredia k väčšiemu záujmu o bývanie v našej mestskej časti.
Sídlisko KVP
Kedže je naše sídlisko mladé bola realizovaná za účelom športového vyžitia hlavne dorastajúcej generácie výstavba špecializovaných športových ihrísk s oplotením. Možnosti športového vyžitia poskytujú aj Tenisový klub pod Wuppertálskou ulicou, tenisové dvorce v Drocárovom parku a Športovo-relaxačné centrum na Čordákovej ulici, či rekondičné centrum FIT štúdio na Cottbuskej ulici. V MČ KVP je tradíciou organizovať športové turnaje pre detí i dospelých v rôznych druhoch športu napr.
Oblasť výchovy a vzdelávania je zastúpená piatimi materskými školami a štyrmi základnými školami (ZŠ Lechkého je bezbariérová) v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta. V mestskej časti je zastúpené aj cirkevné školstvo a to MŠ na Hemerkovej ulici a Spojenou školou sv. košických mučeníkov na Čordákovej ul. 50, v ktorej okrem základnej školy je umiestnené aj gymnázium. Súkromné školstvo reprezentujú MŠ na Čordákovej ulici a súkromná základná škola na Starozagorskej ul. 8. Na KVP pôsobí aj Centrum voľného času Technik na Starozagorskej v priestoroch ZŠ.
| Typ školy | Počet |
|---|---|
| Materské školy | 5 |
| Základné školy | 4 |
Od 1. januára 2005 začal svoju činnosť na sídlisku KVP aj Dom ľudového tanca, v ktorom sídli Súkromná základná umelecká škola Vlada Urbana, umelecká a reklamná agentúra Kultobin a občianske združenia orientované na tradičnú kultúru a folklór (Košické folklórne štúdio, Sloven, Klub milovníkou autentického folklóru a Archív ľudovej kultúry). Umelecké vzdelávanie zabezpečuje práve Súkromná základná umelecká škola Vlada Urbana. Na škole sa vyučuje v umeleckých odboroch: tanečný, hudobný, výtvarný.
V čase návštevy Jána Pavla II. v roku 1995 bola v našej MČ ukončená výstavba kláštora Rádu bosých Karmelitánok, je to ich jediné pôsobisko na Slovensku a kaplnka kláštora slúži aj veriacim MČ. V štádiu výstavby sa nachádza farský kostol s už ukončeným pastoračným centrom na Triede KVP.
V budove polikliniky na Tr.KVP svoje služby občanom poskytujú neštátni lekári v odboroch všeobecného lekárstva a všetkých špeciálnych oddelení.
Svätá Spoveď vo Farnosti a v Košiciach
Pozrite si prehľad vysluhovania sviatosti zmierenia vo vybraných kostoloch. Pôstne obdobie v týchto dňoch vrcholí. Kresťania sa duchovne pripravujú na najdôležitejšie sviatky v roku svätou spoveďou. Aj košické farnosti posilňujú pred Veľkou nocou túto službu.
V Dóme sv. Alžbety bude k dispozícii viacero kňazov v sobotu (12.4.) od 16.00 do 18.00 hod. a v nedeľu (13.4.) od 14.00 do 18.00 hod. V Kostole Krista Kráľa na Moyzesovej ulici sa bude spovedať na Kvetnú, po novom Palmovú nedeľu (13.4.) v čase od 14.00 do 16.00 hod.
V Kostole Nanebovzatia Panny Márie na Dominikánskom námestí sa bude vysluhovať sviatosť zmierenia nielen v nedeľu od 15.00 do 18.00 hod., ale aj v Svätom, teda Veľkom týždni od pondelka 14. apríla do stredy 16. apríla v časoch od 11.30 do 13.00 hod. a od 17.00 do 18.00 hod.
Kňazi budú spovedať aj v Seminárnom kostole sv. Antona Paduánskeho na Hlavnej ulici, a to v nedeľu od 14.00 hod. a v pondelok a utorok od 16.00 hod. Veriaci sa môžu vo Veľkom týždni vyspovedať aj v Premonštrátskom Kostole Najsvätejšej Trojice od 15.00 do 18.30 hod. Jezuiti budú vysluhovať sviatosť zmierenia v Kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na Komenského ulici do stredy 16. apríla pred večernou bohoslužbou.
Dóm sv. Alžbety
„Ponúkame spoveď každý pracovný deň od 16.00 do 17.45 hod., okrem stredy, keď spovedáme po rannej sv. omši od 7.30 do 8.30 hod. V sobotu 12. apríla a na Palmovú nedeľu spovedáme od 16.30 do 18.00 hod.,“ oznámila Farnosť Božieho milosrdenstva na košickom Sídlisku KVP.
V Kostole Kráľovnej pokoja na Juhu a spovedá už len dnes od 17.15 do 18.00 hod. Sviatosť zmierenia sa vo Farskom kostole sv. košických mučeníkov v mestskej časti Nad jazerom bude vysluhovať v sobotu od 14.30 do 17.00 hod. a v nedeľu od 15.00 do 17.00 hod. Kňazi budú v sobotu predpoludním spovedať v Kostole sv. Cyrila a Metoda v mestskej časti Košice - Krásna.
„Sviatosť zmierenia vysluhujeme počas pracovných dní polhodinu pred každou sv. omšou. V sobotu a nedeľu budeme spovedať od 16.00 do 18.00 hod.,“ uviedla Farnosť Svätej rodiny v mestskej časti Dargovských hrdinov.
Veriaci môžu prijať sviatosť zmierenia aj v Kostole sv. Dominika Savia na Sídlisku Ťahanovce, konkrétne v piatok, sobotu a nedeľu od 16.00 do 18.00 hod. Okrem toho môžu v sobotu od 9.00 do 11.00 hod. prísť aj do Kostola sv. Anny v Ťahanovciach.
tags: #farnost #bozieho #milosrdenstva #kosice #archiv