História Červeného Kláštora siaha do 14. storočia a je spätá s mníšskym rádom kartuziánov. Jedným zo symbolov zamagurskej obce Červený Kláštor je Kláštor kartuziánov zo 14. storočia.
Červený Kláštor. Zdroj: TASR/Oliver Ondráš
Kláštor je od roku 1970 národnou kultúrnou pamiatkou. Národná kultúrna pamiatka Kláštor kartuziánov v obci Červený Kláštor patrí k najvýznamnejším pamiatkam tohto druhu na Slovensku a je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou v správe Pamiatkového úradu SR.
Založenie a Pôsobenie Kartuziánov
História vzniku kláštora siaha do roku 1320, kedy ho založili kartuziánski mnísi ako filiálny konvent kláštora na Skale útočišťa na Spiši. Magister Kokoš Berzeviczy v roku 1319 daroval Lechnicu spišským kartuziánom, aby si v blízkej Doline sv. Antona postavili kartuziánsky kláštor. V roku 1320 dal na jeho postavenie súhlas Karol I. Róbert z Anjou. Kláštor okrem mohutných múrov dostal červenú krytinu, ktorá mu priniesla i pomenovanie Červený kláštor.
Rehoľa kartuziánov tu pôsobila v 14. - 16. storočí. Kartuziani patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Venovali sa hlavne odpisovaniu kníh. V prvej polovici 16. storočia začali kartuziánske kláštory na Spiši upadať. História Červeného Kláštora sa datuje od roku 1319, keď sem prišli mnísi kartuziáni zo Slovenského raja. "Tí tu boli do roku 1563, keď kláštor zrušil kráľ Ferdinand I. Odvtedy patril pod majetok šľachtických rodín a až v roku 1711 sa zasa dostal do rúk mníšskeho rádu, tentoraz kamaldulského.
Príchod Kamaldulov a ich Prínos
Ten zase zrušil v roku 1782 cisár Jozef II.," priblížila históriu kláštora riaditeľka Múzea Červený Kláštor Jana Sofková. Späť do cirkevných rúk sa dostal kláštor až v 18. storočí. Majiteľom sa stal nitriansky biskup Ladislav Matiašovský. Ten v roku 1705 v testamente odkázal kláštor benediktínskej reholi - kamaldulom.
Po príchode kláštor pomenovali „Kláštor pustovníkov hory Troch korún“. Celý objekt dali zrenovovať pre svoje potreby v duchu súdobého slohu - baroka. Postupne rád prestaval hospodárske budovy a v roku 1747 opravili kostol. Kamalduli sa zaoberali poľnohospodárstvom, záhradkárstvom, rybolovom a liečiteľstvom. Najznámejší z nich mních Cyprián sa významne zapísal do našich dejín.
Fráter Cyprián a jeho Herbár
Fráter Cyprián vlastným menom Franz Ignatz Jäschke bol všestranne vzdelaný muž. Zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou. Do Červeného Kláštora prišiel v roku 1756 ako skúsený liečiteľ, lekárnik a botanik. Jeho celoživotným dielom bol Herbár z roku 1766. Je raritou a vzácnym dielom. Obsahuje 283 exemplárov. Pri každom sú uvedené názvy v latinčine, nemčine, gréčtine, poľštine a slovenčine.
Kópia Herbára frátra Cypriána z 1. polovice 18. storočia.
V priestoroch kláštora sa nachádza niekoľko muzeálnych expozícií. K najvýznamnejším exponátom patrí herbár frátra Cypriána z roku 1766. Vzácne dielo je viazané v tmavej koži a obsahuje 283 vylisovaných exemplárov. Pri každej rastline je uvedený názov po latinsky, nemecky, grécky, poľsky a slovensky.
Architektúra a Interiér Kláštora
Hlavnými zachovanými stavbami areálu sú gotický jednoloďový kostol, stredoveká kláštorná budova s refektárom a s krížovou chodbou, tzv. hodinová veža, hospodárske budovy a tzv. veľká klauzúra s čiastočne zachovanými domami pre mníchov. Z pôvodného stredovekého objektu sa zachovala južná časť, západné krídlo a mladšie východné krídlo s refektárom. Ústrednou stavbou kláštora je zachovaný gotický Kostol sv. Antona.
Refektár je najcennejší umelecko-architektonický interiér kláštornej budovy. Miestnosť zaujme svojou vzácnou nástennou výzdobou. Vo východnom krídle kláštora sa v refektári zachovali gotické nástenné maľby. Steny refektára sú zdobené ornamentálnymi vzormi a výjavmi z pašiového cyklu. V podjazde, ktorý spája vnútorný dvor s vonkajším, je zachovaná terakotová gotická krížová klenba.
Interiér kostola sv. Antona je zdobený maľbami s rozsiahlymi dekoráciami rastlinných motívov. Na nádvorí stálo 10 pustovní, tzv. domčekov so záhradami, ktoré sa čiastočne zachovali. Tiež sa tu nachádza studňa a slnečné hodiny. Vnútorný dvor bol opevnený kamenným múrom, ku ktorému pristavali mlyn a samostatnú obytnú budovu, kde liečili chorých.
Obnova a Súčasnosť Kláštora
Červený Kláštor prešiel v ostatných 15 rokoch významnou hmotnou obnovou a funkčnou revitalizáciou. V tomto rámci vznikla muzeálna expozícia, rozšírili a zmodernizovali sa ubytovacie kapacity, obnovila sa činnosť pôvodného hostinca na nádvorí. Nezisková organizácia sa snaží o obnovu kláštora po stavebnej, ale aj duchovnej stránke s cieľom navrátiť mu pôvodné funkcie.
"Práve preto sa v bývalých mníšskych záhradkách na štvrtom nádvorí pestujú bylinky presne tak, ako to v minulosti robili mnísi. Je to napríklad mäta, skorocel, šalvia, z nich potom robíme čaje. Od minulého roku sme začali aj včeláriť, máme desať vlastných rodín. Tento rok sme zároveň v spolupráci s pivovarom zo Svitu spustili výrobu kláštorného piva Romuald s príchuťou pravého lesného medu z Pienin," zdôraznila Sofková.
Aktivity a Podujatia
V Červenom Kláštore sa koná množstvo podujatí pre deti aj dospelých. Ide o rôzne koncerty, výstavy, divadlo pre deti, ale aj zábavno-náučné programy.
| Aktivity | Popis |
|---|---|
| Turistika | Množstvo turistických trás v Pieninskom národnom parku. |
| Splav Dunajca | Tradičný splav na drevených pltiach. |
| Cykloturistika | Možnosti pre cyklistov v okolí Červeného Kláštora. |
| Kúpele Vyšné Ružbachy | Relax v kúpeľoch vzdialených cca 34 km. |
Múzeum Červený Kláštor sa nachádza v obci Červený Kláštor v okrese Kežmarok. Hneď vedľa objektu Kláštora kartuziánov je autobusová zastávka. V súčasnosti sa zachovali už len tri mníšske domčeky. Jeden z nich sa bude rekonštruovať, v druhom je archeologická expozícia a v treťom sa nachádza lekárenská expozícia.