História farnosti Dlhé nad Cirochou

Obec Dlhé nad Cirochou sa nachádza v dekanáte Snina, v Košickej arcidiecéze. Maďarský názov obce je Cirókahosszúmező, nemecký Langenau, Langenfeld a latinský Campo Longo. Adresa rímskokatolíckeho farského úradu je 067 82 Dlhé nad Cirochou č. 6.

Najstaršie zmienky a vývoj farnosti

Najstaršia zmienka o farnosti pochádza z roku 1333. Predpokladá sa, že okolo tohto roku musela existovať aj farská budova, o ktorej sa žiaľ, nezachovala žiadna zmienka. Zmienka pochádza z veľkého registra pápežských kolektorov o zaplatených desiatkoch, kde sa píše: „Item Laurentius sacerdos de Longo Campo iuratus solvit VIII geossos“ (Podobne aj kňaz Laurentius viazaný prísahou z Longo Campo daroval 8 grošov.). Záznam svedčí o existencii farnosti, ktorá bola jediná v celej Cirošskej doline do roku 1782, kedy bola zriadená farnosť v Snine.

Pred rokom 1760 bola v obci stará drevená fara, ktorej rok vybudovania nie je známy. Farskú budovu z pevných materiálov začal stavať farár Jakub Moyses, ktorý pôsobil vo farnosti v rokoch 1760 - 1771. Pozostávala z dvoch domov, medzi ktorými bol dvor. K farnosti patrili filiálky Snina, Belá nad Cirochou, Modrá nad Cirochou, Kamenica nad Cirochou, Kamienka, Valaškovce a ďalšie - dovedna 37 obcí. Farnosť má v súčasnosti jednu filiálku - Modrú nad Cirochou.

Na farskom úrade boli matričné knihy vedené od roku 1727. Z bodov k vizitácii z roku 1816 sa dozvedáme, že na farskom úrade sa nachádzala farská knižnica. Časť tejto knižnice sa zachovala dodnes a obsahuje vzácne staré knihy písané v latinčine, nemčine a maďarčine.

Pochovávalo sa na cintoríne, ktorí sa nachádzal za obcou, dnes je súčasťou obce v dôsledku rodinnej výstavby domov. Na cintoríne dal v roku 1847 František Pupinszky postaviť kamenný kríž. V roku 1874 upravili podstavec a starý kamenný kríž vymenili za nový železný, ktorý sa zachoval dodnes. Neskôr sa začalo pochovávať na dvoch novších cintorínoch, ktoré sú dnes tiež súčasťou obce.

Kostoly v Dlhom nad Cirochou

V obci Dlhé nad Cirochou sa nachádzajú dva rímskokatolícke kostoly - starý a nový.

Starý Kostol sv. Joachima a Anny

Rok stavby starého farského kostola svätej Anny nie je známy. Mohol byť postavený niekedy po tatárskom pustošení, nebol stavaný naraz, ako na to poukazujú rôzne stavebné štýly. V súpise pamiatok na Slovensku sa uvádza ako gotický kostol postavený v polovici 15. storočia, čomu nasvedčuje pôvodná gotická svätyňa. Je pozdĺžny, jednoloďový, s pristavanou sakristiou a prestavanou vežou. Presbytérium je zakončené polygonálnym uzáverom a nachádza sa v ňom pôvodná gotická klenba s jedným poľom krížovej rebrovej klenby s jednoduchým svorníkom.

Na svorníku sa nachádza štít, z ktorého plasticky vystupuje dvojkríž bez trojvršia. Používal sa v tejto forme ako tzv. panovnícky erb uhorských kráľov. Presbytérium je zvonka podopreté dvojstupňovými opornými piliermi. Chór z pevného materiálu postavený v roku 1810 nesie prvky barokového štýlu. Kostol bol kedysi zasvätený úcte Najsvätejšieho tela Kristovho. Nachádzali sa v ňom tri oltáre, ktoré boli vyrezávané z dreva.

V južnej častí svätyne sa nachádza podzemná krypta, ktorá pravdepodobne slúžila ako rodinná krypta patrónov kostola. Vchod do krypty bol zvnútra kostola a je už približne 200 rokov zamurovaný. Vo svätyni kostola sa nachádzala aj kazateľnica vyrobená z dreva. V polovici tohto storočia pri oprave kostola praskla a bola odstránená. Kostol bol dlhé roky bez veže. Do roku 1838 bola veža iba drevená. Súčasná veža sa začala stavať v roku 1838 a stavali ju 36 rokov - do roku 1874. Vo veži sa dnes nachádzajú tri zvony.

Je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 117/1. V súčasnosti sa využíva ako dom nádeje (dom smútku).

Nový Kostol sv. Joachima a Anny

Nový kostol Svätého Joachima a svätej Anny bol postavený podľa projektu Ing. Arch. Alberta Rybarčáka z Prešova. Začal sa stavať 24. mája 1991 a výstavba bola ukončená aj s úpravou okolia v júli 1993. Moderný Boží chrám posvätil dňa 25. júla 1993 kard. Jozef Tomko z Ríma.

Posviacky sa tiež zúčastnil košický biskup Mons. Alojz Tkáč, ako aj pomocný biskup Mons. Bernard Bober, ďalej biskup Hans Reinhard Koch z Nemecka, dekan Stanislav Stolárik. Skoro všetky práce vykonali veriaci obce zdarma a svojpomocne. Je rímskokatolícky, trojloďový. Oltárny stôl, ambón a bohostánok sú zo žuly, dvere na bohostánku sú bronzové. Organ je moderný elektrický - Concerto - GEM.

Nad vstupom do chrámu zo sakristie sa nachádza súsošie svätého Joachima a svätej Anny, ktorí sa podľa legendy stretajú pod bránou mesta. Vedľa altánku, kolmo na stenu trojhrannej bočnej lode, sa nachádza nerezový kríž vysoký 10 m. V čelnej časti chrámu je zvonica s tromi zvonmi poháňanými elektricky, ktoré dali odliať veriaci obce. Veľký zvon má priemer 65 cm a volá sa svätý Joachim. Stredný - 56 cm - svätá Anna. Malý - 47,5 cm - Panna Mária. Boli odliate zvonárskou dielňou Márie Tomáškovej-Dytrychovej v meste Brodek u Přerova v roku 1992.

Veriaci sa rozhodli vybudovať nový kostol z vlastných prostriedkov obce. Dňa 21. júna 1942 začali s jeho výstavbou v záhrade hájovne Vojenských lesných podnikov, od ktorých obec odkúpila pozemok. V tento deň sa uskutočnila aj slávnosť položenia základného kameňa, ktorú viedol vtedajší rímsko-katolícky kaplán v Snine Ján Tomko.

Architektúra kostola, je postavená v secesnom podaní neogotických prvkov. Kostol Nanebovzatia Panny Márie je jednoloďový s presbytériom, ktoré je zakončené polygonálnym uzáverom a predstavanou vežou. V roku 1993 sa na kostole uskutočnili rozsiahlejšie rekonštrukčné práce. O rok neskôr, vypukol požiar v kostole, dôsledky boli devastujúce, zhorel obetný stôl, koberce, poškodil sa oltár a nová maľba. Veriaci obce sa však ihneď zmobilizovali a už na sviatok Zjavenia Pána 6. januára 1995, sa svätá omša slúžila už v opravenom a nanovo vymaľovanom kostole.

V roku 1999 sa na podnet vtedajšieho duchovného otca Štefana Farkaša pristúpilo k ďalšej obnove chrámu. Predovšetkým si túto obnovu vyžiadala svätyňa, ale i sakristia. Svätyňa dostala úplne novú podobu. Pôvodný drevený oltár podľa znalcov nemal žiadnu umeleckú hodnotu. Bol síce vymenený za nový, no obraz patrocínia chrámu Nanebovzatia Panny Márie zostal zachovaný. Celá svätyňa je v súčasnosti vydláždená mramorom, ktorý ladí s oltárom, ambónou i bohostánkom. Sú vyrobené z kameňa „kanfár“ dovezeného z Chorvátska. K obetnému stolu pribudol nový kríž, ktorý osobne z Poľska doviezol duchovný otec. V chráme na stenách boli umiestnené 4 konsekračné kríže. Zmenám sa nevyhla ani sakristia. K pôvodnej sakristii sa urobila prístavba, čím vznikla nová spovedná miestnosť a sociálne zariadenie. Posviacka a konsekrácia chrámu boli vykonaná dňa 31. mája 1999 košickým arcibiskupom Mons.

Významné udalosti v obci

Výhodná poloha bola príčinou toho, že sa tu usadili naši predkovia. Prvé stopy osídlenia sú z mladšej doby kamennej. Nálezy svedčia o pohybe pravekých lovcov a zberačov. Neskoršie nálezy svedčia o obchodnej trase smerom na východ. Dlhé nad Cirochou je jednou z najstarších obcí v regióne, nakoľko geografická poloha a pomerne kvalitná pôda vyhovovali prvým osadníkom tohto územia. Svojou polohou a hlavne názvom patrí obec do 13. storočia.

V roku 1556 mala obec 16 port - dvorov, 4 želiarov, 3 richtárov u 3 zemepánov, sluhu a záhradníka. V roku 1787 bolo v obci 151 domov a 1236 obyvateľov, v roku 1828 198 domov a 1485 obyvateľov. Počet obyvateľov bol ovplyvnený rôznymi nákazlivými chorobami (1600, 1643, 1645 - morová epidémia, 1824, 1827, 1831 - cholera), vojnovými udalosťami, alebo hromadným odchodom obyvateľstva za prácou. Veľké vysťahovalectvo nastalo v rokoch 1880 - 1890 do USA a Kanady a v rokoch 1928 - 1939 aj do Brazílie, Argentíny, Francúzska a Belgicka. V obci sa často vyskytoval aj hlad, ktorého príčinou boli suché, alebo príliš mokré roky. Veľký hlad bol v roku 1816 a potom v roku 1827. Zemetrasenia v tomto kraji, ktoré boli zapríčinené vyhasnutou sopkou Vihorlatského sopečného pohoria, boli viackrát. No najväčšie zemetrasenie bolo v roku 1715, kedy boli poškodené aj niektoré budovy.

V roku 1811 bol postavený liehovar, ktorý v roku 1908 zbúrali a na jeho rumoviskách si židia postavili synagógu, ktorú ľudia volali „bužňa“. Dnes na jej mieste stojí rodinný dom. Počas letných horúčav sa vyskytovali silné búrky. Blesky mnohokrát zapríčinili požiare, ktoré spôsobili veľké škody na budovách a na dobytku. V roku 1840 bola búrkou a krupobitím úroda úplne zničená. V tomto roku bola aj veľká povodeň. V roku 1860 bola postavená píla na mieste pod takzvaným Pľašikom. V roku 1909 sa začalo s výstavbou železničnej trate Humenné-Stakčín, ktorá prechádza južným okrajom obce.

Do života farnosti zasiahli aj dve svetové vojny. V prvej svetovej vojne bol pozastavený normálny vývoj obce, prerušené vyučovanie v škole a budova školy sa stala nemocnicou pre vojakov. Obec zasiahli aj rôzne choroby, ktoré priniesol so sebou prechádzajúci front. O konci vojny sa obyvatelia dozvedeli až od vojakov, ktorí sa vracali z frontu. V roku 1918 bola vyhlásená Československá republika po rozpade Rakúsko-Uhorska. 1. septembra 1919 sa začalo vyučovanie v škole. Nedostatok pracovných príležitostí malo za následok vysťahovalectvo. Neprešlo veľa času a nastala druhá svetová vojna. Z obce boli odtransportované židovské rodiny a ich majetok bol rozpredávaný na dražbe obvodným notárom. Obec bola aj priamo postihnutá vojnovými udalosťami, lebo cez ňu prechádzal front.

Ľudová vzbura v roku 1949

Významnou udalosťou novodobých dejín obce je ľudová vzbura v roku 1949, ktorá bola významnou súčasťou boja proti násilnej ateizácií spoločnosti po nástupe komunizmu k moci. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 si komunisti uzurpovali všetku moc v štáte. Tŕňom v oku im bola katolícka cirkev. Komunisti chceli previesť rýchlu ateizáciu, preto v prvom rade si zaumienili odstaviť kňazov. V roku 1949 sa začala tzv. „Katolícka akcia“, ktorej cieľom bolo odrezať spojenie Cirkvi s Vatikánom a podriadiť ju štátnej moci. Proti tomu sa biskupi a kňazi samozrejme bránili a preto im bolo zakazované účinkovanie, kňazi boli zatýkaní pod zámienkou nepriateľstva a kolaborácie proti ľudovodemokratickému štátu. Veriaci si svojich kňazov bránili a preto dochádzalo k mnohým násilným i tragickým udalostiam.

Odsúdených bolo 38 osôb, z toho 6 osôb na nepodmienečné tresty odňatia slobody pre zločin alebo previnenie vzbury. Okresný súd v Humennom, podľa zákona o súdnej rehabilitácií roku 1991 právoplatne rehabilitoval 32 odsúdených. Ďalší 6 boli rehabilitovaní v roku 1993 Najvyšším súdom v Bratislave. Tým boli ukončené udalosti z roku 1949. V mysliach mnohých však ostala krutá spomienka na doby tvrdej vlády komunistického režimu. Predovšetkým však príkladné hrdinstvo a rozhodnosť Dlžanov postaviť sa na obranu základných ľudských práv, ktorým je aj právo na náboženské vyznanie.

Po násilnej kolektivizácií v roku 1960, keď ľuďom zhabali skoro všetok majetok a založili v obci JRD sa výrazne menila štruktúra zamestnanosti v obci. Z roľníkov sa stali zamestnanci nových fabrík, najmä strojárskeho Vihorlatu v Snine a chemicko-textilného Chemlonu v Humennom. Obyvatelia si našli prácu v miestnej súkromnej firme Drevop, ktorá zamestnala okolo 130 ľudí.

Farári pôsobiaci v obci

• 1945 - 13. 4. 1996 (kedy zomrel) - Tomko Ján
• pred r. 2009 - farár Dudo František
• pred r. 2009 - kaplán Slavomír Bakoň

O tom, že farnosť Dlhé jestvovala už v roku 1333 píše vo farskej kronike farár Ján Spavelko. Odvoláva sa na dokumenty diecézneho archívu v Jágri.

Obyvateľstvo

• 2 123 obyvateľov
• 2 057 rímskych katolíkov
• 26 gréckokatolíkov
• spolu s filiálkou: 3 170 obyvateľov, 3 096 rímskych katolíkov

Belá nad Cirochou

Obec Belá nad Cirochou jurisdikčne patrila do Jágerského biskupstva a do farnosti Dlhé nad Cirochou. Preto farári v Dlhom nad Cirochou boli duchovnými pastiermi aj veriacich obce Belá nad Cirochou. Dá sa predpokladať, že už v prvej polovici 16. storočia aj Belú nad Cirochou zachvátila násilná protestantská reformácia. V roku 1782 bola zriadená nová farnosť Snina. Vznikla odčlenením sa od farnosti Dlhé nad Cirochou, pod ktorú doposiaľ patrila. K tejto farnosti bola pričlenená aj Belá nad Cirochou. 1. júna 1990 dekrétom číslo 768/1990 Otec biskup Mons. Alojz Tkáč zriadil novú farnosť Belá nad Cirochou odčlenením od farnosti Snina. Súčasťou novozriadenej farnosti sa stala filiálna obec Zemplínske Hámre. Po zriadení farnosti sa dňa 14. júna 1991 začalo so stavbou farskej budovy.

V kanonickej vizitácii, ktorú vykonal vo farnosti Dlhé nad Cirochou jágerský biskup Karol Eszterházi dňa 14. júna 1773 je už zmienka o tom, že v Belej nad Cirochou bola v roku 1769 postavená kaplnka s biskupským dovolením a z iniciatívy a financovania grófky Terezy Zichyovej. Okrem kaplnky v roku 1773 v Belej už stála aj zvonica. Po výstavbe kostola v obci v roku 1912 bol z malej zvonice prenesený do kostolnej veže malý zvon. Okrem neho boli zaobstarané ešte dva zvony. Tie však vo veži neostali dlho. Boli použité na vojnové účely. V roku 1925 boli do veže kostola nainštalované dva nové zvony a od tých čias sa nachádzajú vo veži dnes už farského kostola tri zvony. Každý z nich nesie vlastné meno. Panne Márii je zasvätený malý zvon. Stredný je zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi a veľký Božskému srdcu Ježišovmu.

V roku 1912 tu bol postavený kostol, zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Veľkú zásluhu na jeho postavení má vtedajší sninský farár a dekan humenského dekanátu Andrej Lehoczky. Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho z roku 1912 bol neogotický. Bola to jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom a pseudogotickou rebrovou klenbou. V roku 1923 bol kostol vymaľovaný. Túto prácu vykonal jeden z vynikajúcich maliarov tej doby Max Kurth. V kostole boli tri neogotické oltáre: Hlavný oltár, Pravý bočný oltár Sv. rodiny a Ľavý bočný oltár Ružencovej Panny Márie.

Prestavba kostola 1962-1964

Po druhej svetovej vojne, keď došlo k nárastu obyvateľov obce, kostol kapacitne už nestačil. V obci nebývali sv. omše každú nedeľu a tak veriaci museli chodiť často na bohoslužby do farského kostola v Snine. Aj napriek ťažkým časom za vlády komunistického režimu sa veriaci obce rozhodli k odvážnemu kroku, a to k rozšíreniu pôvodného kostola. Veľa pozitívnej práce v tom čase vo farnosti vykonal pán farár Ladislav Bartko. Počas jeho pôsobenia bola z jeho iniciatívy postavená nová farská budova v Snine a nový kostol v obci Zemplínske Hámre zasvätený sv. Jozefovi, robotníkovi (1957). Iniciátorom prestavby kostola v Belej bol vtedajší kaplán v Snine vdp. Vendelín Korínek, ktorý podnietil skupinu chlapov z Belej spolu s miestnym architektom pánom Jánom Ferkom k prebudovaniu kostola. Celá akcia sa konala bez štátneho súhlasu, a tak dôsledky nedali na seba dlho čakať. Pán kaplán Korínek bol preložený a viacerí občania obce boli podrobení policajnému výsluchu. Bol vydaný prísny zákaz pokračovať v stavbe. Príslušníci polície cez deň strážili stavenisko, no len čo odišli nastúpilo množstvo remeselníkov a robotníkov. Stavalo sa v noci za pomoci elektrického osvetlenia. Aj napriek mnohým prekážkam zo strany štátnych úradov bol kostol postavený v rekordnom čase - počas necelých dvoch rokov 1962-1964.

Začiatkom 70-tych rokov bola prevedená farebná maľba kostola, na ktorú prispela rodina Andreja Čižmára a jeho manželka Zuzana z USA. V 80-tych rokoch už však bola maľba kostola značne poškodená a pri obnove interiéru došlo aj k premaľovaniu kostola.

Prehľad významných udalostí

tags: #farnost #dlha #nad #cirochou