Neuveriteľný príbeh farnosti Dlhá nad Oravou: Objavte jej fascinujúcu históriu!

Dlhá nad Oravou je obec v centrálnej časti Oravy, neďaleko Oravského hradu. Prvýkrát sa spomína ako „villa Dluha Luka“ v listine palatína Mikuláša z Góry z roku 1420. Na ceste históriou stavali chalúpky, ktoré niekoľkokrát zničili vojská a plamene a iné kalamity. V centre tejto malebnej obce sa nachádza rímskokatolícky barokovo-klasicistický kostol sv. Ladislava, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho a duchovného dedičstva. Ponorme sa do histórie tohto významného chrámu.

Z histórie kostola

V Dlhej nad Oravou vybudovali v roku 1811 prvú kaplnku, v blízkosti už stojacej panskej krčmy a neďaleko stĺpa sv. Jána Nepomuckého. Tento objekt bol drevený a zničila ho katastrofálna povodeň v roku 1813. Po povodni bola kaplnka rozšírená na kostolík zasvätený sv. Ladislavovi za prispenia celej dediny. V roku 1821 bol chrám vysvätený.

K rozšíreniu objektu došlo v roku 1914 podľa projektu Jána Krišku z Liptovského Ondreja. Vtedy kostol nadobudol súčasnú podobu a v roku 1941 bol zreštaurovaný, vtedy získal súčasnú výmaľbu. V roku 1963 bol rímskokatolícky barokovo-klasicistický Kostol sv. Ladislava vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Kostol sv. Ladislava

Kostol sv. Ladislava je zasvätený uhorskému kráľovi Ladislavovi I. Svätému, ktorý bol v rokoch 1063 až 1077 kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva a v rokoch 1077 až 1095 uhorským kráľom. Ladislav I. bol vyhlásený za svätého v roku 1192. Jeho kult bol rozšírený po celom Uhorsku, a je veľmi častý aj na území Slovenska. O jeho obľube v 13. a 14. storočí svedčí množstvo kostolov zasvätených sv. Ladislavovi, ako aj časté zobrazenia na gotických freskách.

Za čias jeho vlády sa stalo, že do Uhorska vtrhli Rusi, spustošili niekoľko dedín a miest a vrátili sa domov s veľkou korisťou. Kráľ Rusom vypovedal vojnu a tiahol do boja s veľkým vojskom. Jedna z legiend hovorí, že keď tiahli popri Jasove, vojakov trápil príšerný smäd, ktorý bol taký veľký, že v utrpení začali nariekať. Ich krik začul aj vodca Tatárov a veľmi posmešne sa opýtal kráľa Ladislava: „Hej, nože počuj, kráľu, prečože tak revú tvoji vojaci?“

„Pretože sa chcú stretnúť s tebou v boji“ - odpovedal kráľ. Ale kým mohlo dôjsť k boju, kráľ sa obrátil k Bohu a prosil, aby mohol občerstviť zoslabnutých vojakov. Boh vyslyšal jeho modlitbu a zo skaly vytryskol prameň vody, s ktorou si vojaci utíšili svoj smäd a tak si zachránili svoje životy.

Freska sv. Ladislava v kostole v Rimavskej Bani

Interiér a umelecké diela

Dominantou hlavného oltára v kostole je obraz sv. Ladislava pri prameni. Nad ním je umiestnený obraz Svätej Rodiny a po bokoch hlavného oltára sú sochy sv. Petra a Pavla.

Bočný oltár Ružencovej Panny Márie znázorňuje na tróne sediacu Pannu Máriu s malým Ježišom v náručí. Pri jej nohách kľačia dve postavy - zakladateľ rehole sv. Dominik Guzman a vedľa neho sv. Katarína Sienská. Bočný oltár Ružencovej Panny Márie v kostole sv. Ladislava v Dlhej nad Oravou je svedectvom toho, že predkovia v dedine v minulosti založili ružencové bratstvo.

Na spodnej časti oltárov sú prostredníctvom drevených reliéfov znázornené okamihy života dvoch umierajúcich ľudí, ktorí rôzne prežívajú posledné minúty života. Stvárnenie ostatných osôb na oboch reliéfoch dostatočne vystihuje ich pocity a tento malý prvok na bočnom oltári je veľkým priestorom pre zamyslenie každého človeka, aby si vybral v živote tú správnu cestu. Po stranách oltára sú sochy sv. Jána Nepomuckého a Božského Srdca Ježišovho.

Hlavnou témou druhého bočného oltára je zobrazenie bolestnej Panny Márie s Kristovým telom po zložení z kríža a po stranách sú umiestnené sochy sv. Jána a sv. Márie Magdalény. Svätý Ján je znázornený ako symbol čistej odovzdanosti - vernosti, tichej blízkosti voči osobe Ježiša Krista. Socha Márie Magdalény symbolizuje kajúcnosť. Zároveň nesie v sebe odkaz: Nikdy nie je neskoro pre zmenu v našich životoch.

Na klenbe kostola sú situované tri maľované viacfigurálne výjavy, pochádzajúce pravdepodobne z roku 1921. Východné klenbové pole lode pri víťaznom oblúku vypĺňa scéna prezentujúca Posledný súd, ktorý nastane po druhom Kristovom príchode. Na západnej strane lode je v medailóne situované scéna Misia sv. Cyrila a Metoda. Taktiež pomenovanie dvoch zo šiestich zvonov menami týchto svätcov, ktoré sú umiestnené vo veži kostola svedčí o Úcte k týmto svätcom, ktorá je v Dlhej nad Oravou hlboko zakorenená. Ďalšie zvony sú pomenované po sv. Petrovi, sv. Pavlovi, sv. Jozefovi a sv. Jurajovi.

Na treťom obraze, umiestnenom v západnej časti lode je namaľovaný výjav, ktorý zobrazuje popravu ranokresťanského mučeníka v období rímskeho cisára Diokleciána, ktorý vládol v rokoch 284 až 305. A práve mučenícka smrť svätého Alexandra je témou výjavu na nástennej maľbe v našom kostole.

Mons. František Tondra, spišský biskup dňa 24. júla 2011 konsekroval obnovený kostol sv. Ladislava a nový obetný oltár. Na obetnom oltári je znázornený symbol Abrahámovej viery a obety a v čelnej strane obetného oltára sa nachádzajú pozostatny štyroch svätých, sv. Františka Saleského, sv. Viktora, sv. Gaudencia a sv. Gemmy a sú uložené v relikviári v tvare kríža.

V rokoch 1914 až 1916 bol v kostole zabudovaný organ vyrobený vo firme Otta Riegera z Budapešti pod opusovým číslom 2004. V rokoch 1960 bol prestavaný do dnešnej podoby a v roku 2010 bola vykonaná jeho generálna oprava.

Na veži a streche kostola sú umiestnené tri kríže, ktoré esteticky a umelecky dopĺňajú prekrásne proporčne vyrovnanú siluetu chrámu. Veľký cyrilo-metodský dvojkríž na veži kostola bol zhotovený roku 1863, v roku tisíceho výročia príchodu svätých vierozvestcov na naše územie. Precízne vypracovaný je malý dvojkríž na streche kostola, vyrobený miestnym kováčom Andrášom Kaučarikom v roku 1874. Pravdepodobne z obdobia prístavby svätyne pochádza tretí kríž, ktorý je osadený na streche kostola.

Kostol sv. Ladislava je významnou súčasťou kultúrneho a duchovného dedičstva v obci, ktorý veriacim slúži denne na bohoslužby už takmer 100 rokov ako farský chrám.

Ďalšie cirkevné pamiatky a pamätihodnosti v obci

Najstaršou cirkevnou pamiatkou je barokový kamenný prísestný stĺp so sochou sv. Jána Nepomuckého. Stĺp bol donedávna utopený v teréne približne do jednej tretiny výšky drieku a na jeho čelnej strane je vyrytý nápis s datovaním 1781. Aj v Dlhej nad Oravou je umiestnený pri dedinskom potoku v blízkosti kostola sv. Ladislava.

Neďaleko sochy sv. Jána Nepomuckého sa nachádza ďalšia kultúrna pamiatka - kamenný stĺp so súsoším Korunovania Panny Márie. Tento pilier so súsoším je mladší, z roku 1894 a prezentuje významnú sochársku dielňu Belopotockých z Oravského Bieleho Potoka.

Umeleckú hodnotu majú aj kamenné náhrobníky na dlžianskom cintoríne, ktoré pochádzajú z prelomu 19. a 20. storočia, vytvorené v dielňach rôznych oravských kamenárov.

Na vŕšku nad dedinou je postavená Fatimská kaplnka z roku roku 1946 z vďaky za ochranu dediny počas oslobodzovacích bojov počas druhej svetovej vojny. Medzi ďalšie cirkevné pamätihodnosti patrí kaplnka Ružencovej Panny Márie, kaplnka Umučeného Ježiša Krista, Kaplnka sv. Anny a taktiež aj kríž za Skalicou, pôvodne z pieskovca z roku 1858, ktorý stojí uprostred prírody vedľa cesty do Magury.

Kostol sv. Ladislava a ďalšie cirkevné pamiatky v Dlhej nad Oravou sú svedectvom bohatej histórie a hlbokej zbožnosti miestnych obyvateľov.

Kostol sv. Ladislava v Dlhej nad Oravou

Kňazi pôsobiaci vo farnosti Hladovka

Z HISTÓRIE FARNOSTI - z Monografie obce Hladovka, ktorej autorom je PaedDr. Jozef Golvoň (v r. Obec Hladovka od svojho vzniku patrila do farnosti Trstená. V dejinách katolíckej cirkvi na Orave bol pamätný rok 1787, kedy bolo na Orave založených trinásť nových farností: Erdútka (Oravská Lesná), Habovka, Hladovka, Hruštín, Chyžné, Bziny, Krušetnica, Mutné, Novoť, Pekelník, Pucov, Ústie, Zubrica.

Po vzniku hladovskej farnosti 1787 sa stal kňaz najpotrebnejšou osobnosťou v obci. Bol v prvom rade nielen duchovným pastierom, často i jediným vzdelaným človekom v obci.

Zoznam kňazov pôsobiacich vo farnosti:

1789 - 1798 - Tadeáš Kabzay, lateránsky kanonik, farár. Zomrel 8. 11.
1798 - páter Zerifin Kitkay, administrátor.
1798 - 1800 páter Ján Krátky. Pôsobil ako farár v Zubrohlave. Z lateránskeho kanonika v Poľsku sa stal kňazom spišskej diecézy. Odtiaľ prišiel do farnosti v Hladovke.
1800 - Jakub Króner. Pochádzal z Ružomberka. Krátky čas v Hladovke administroval.
1800 - 1816 - Jakub Meštjanek, rodák z Rabčíc, farár.
1816 - 1826 - Ignác Brunkala. Pochádzal z Oravky. Zomrel 15. 10.
1826 - 1827 - Jozef Vitkovský. Rodák z Levoče.
1827 - Ján Kaser - pochádzal z Harhova.
1827 - 1869 - František Kisely. Bol farárom od 24. 4. 1827 Zomrel 12. 9. 1869. Tento pravý Izraelita tu pôsobil vyše štyridsať rokov.
1902 - 1921 - Andrej Doránsky. Podľa svedectva ľudí v tom čase žijúcich, bol to svätý človek, tichý pracovník Cirkvi predovšetkým medzi mládežou. V roku 1920 ho zastihli z histórie známe udalosti, keď 4. augusta, na základe rozhodnutia veľmocí boli Hladovka a Suchá Hora pridelené k Poľsku. Pán farár Doránsky nechcejúc ísť do Poľska, odišiel z Hladovky.
December 1921 - november 1938 Jozef Laurinec - V decembri 1921 prišiel do farnosti za farára Jozef Laurinec. V kapitole o kostole sme spomenuli, čo všetko dobré a vzácne pre farnosť a obec urobil. V novembri 1938 pána farára zastihlo obsadenie a pripojenie Hladovky k Poľsku.
December 1938 - apríl 1953 Mikuláš Fitt - V decembri 1939 už pôsobí vo farnosti farár Mikuláš Fitt. V čase jeho „éry“ sa toho veľa urobilo. V týchto časoch prekvitalo pašovanie s Poliakmi takže ľudia boli „pri peniazoch.“ Toto vedel farár Fitt využiť aj v prospech farnosti. Už sme spomínali, že dal prekrásne vymaľovať kostol akademickému maliarovi Jozefovi Hanulovi. Kňaz Fitt, narodený 21. 10. 1906 pochádzal z Trstenej. Za kňaza bol ordinovaný v roku 1932. Na začiatku pastorácie pôsobil v Černovej. V 1945 narukoval na vojenčinu. V tom čase ho od júla 1945 až do decembra 1945 zastupoval Viktor Lompart ako dočasný duchovný správca.
Máj 1953 - 1970 - František Chrašč - V máji 1953 na telegrafickú výzvu Ordinariátu v Spišskej Kapituli prišiel do Hladovky František Chrašč, ktorý sa narodil 2. 4. 1902 v Jablonove. Za kňaza bol ordinovaný 29. 6. 1927. Ako kaplán pôsobil vo Veličnej, v roku 1930 ako správca farnosti v Kolačkove, v roku 1940 bol farárom v Spišskom Hrhove, v roku 1950 správcom farnosti v Ludrovej a od mája 1953 v Hladovke, odkiaľ odišiel až v roku 1970 z činnej pastorácie do Suchej Hory. Zomrel 7. 10. 1986 v Suchej Hore.
1970 - 1973 Jozef Haviar - Po dp. F. Chraščovi prišiel v roku 1970 farár Jozef Haviar. Narodil sa 25. 12. 1914 v Dlhej nad Oravou. Za kňaza bol ordinovaný 21. 6. 1941. Po odchode farára Chrašča prišiel do Hladovky a pastoračnú činnosť vykonával v Hladovke až do roku 1973 ako správca farnosti. Od roku 1974 bol už na dôchodku v Dlhej nad Oravou. Zomrel v trstenskej nemocnici 8. 6. 1987.
V rokoch 1973 - 1990 pôsobil v Hladovke Michal Tondra, farár, terajší dekan Trstenského dekanátu a farár v Suchej Hore. Narodil sa 17. 1. 1947 v Spišských Vlachoch. Na kňaza bol ordinovaný 21. júna 1970 v Bratislave. Od 1. 2. 1990 bol správcom farnosti v Trstenej a zároveň prodekanom oravského dekanátu a od 1998 roku dekanom oravského dekanátu. Od 1. 7. 2006 do 18. 2. 2015 bol vdp. dekan Michal Tondra farárom v Suchej Hore. Zomrel 18. 2. 2015. Je pochovaný v Suchej Hore.
1990 - 1994 - Ján Kekelák, správca farnosti. Pochádza z Rabče. Narodil sa 2. 12. 1960 v Námestove. Na kňaza bol ordinovaný 16. 6. 1987. Bol kaplánom v Levoči, v Poprade a v Tvrdošíne.
1. 7. 1994 - 9. 10. 2012 farár PaedDr. Jozef Golvoň. Farár: PaedDr. Jozef Golvoň, nar. 7. 8. 1941 v Brezovici. Bol vysvätený 28. 6. 1964 v Bratislave. Pôsobil ako kaplán v Rabči, (voj. zákl. služba 1964 - 1966 v Brne), Letanovciach, Spišskom Podhradí, Markušovciach. Od roku 1972 pôsobil ako duchovný správca v Letanovciach do 30. 6. 1994. Od 1. 7. 1994 až do svojej smrti bol farárom v Hladovke. V piatok 5. 10. 2012, neskoro v noci ho s krvácaním do mozgu previezli do dolnokubinskej nemocnice, kde 9. 10. 2012, krátko pred 21:00 hod. dokončil svoju životnú púť.
27.12. 10. 2012 - 2. 12. 2012 - biskup Spišskej diecézy poveril dočasnou správou farnosti Hladovka farára z Čimhovej Mgr. Richard Jurík, narodený 11. decembra 1977 v Levoči. Pochádza z Baldoviec. Na kňaza bol vysvätený 15. júna 2002 v Spišskej Kapitule.
28.2. 12. 2012 - z poverenia biskup Spišskej diecézy uviedol vdp dekan Michal Tondra do úradu farnosti vdp PaedDr. Ondrej Lajčin sa narodil 10. 1. 1953 v Habovke. Za kňaza bol ordinovaný 6. 6. 1976. V r. 1976 nastúpil na základnú vojenskú službu. Od 15. 10. 1978 pôsobil ako kaplán v Levoči, od r. 1980 ako kaplán v Námestove, od r. 1982 ako kaplán v Starej Ľubovni a v roku 1984 sa stáva správcom farnosti Slovenská Ves. Od 1. 11. 1996 pôsobil ako farár v obci Slatvina. V r. 2000 - aj k 17. 6. 2001 pôsobil ako farár vo Vavrečke, 10. 1. 2003 - aj k 4. 6. 2006 do 30. 11. 2012 pôsobil ako farár v Krivej.
Od roku 2018 pôsobí v pastorácii ako farár vo farnosti Dlhá nad Oravou Mons. prof. ThDr. ICLic. PaedDr. (14. október 1960, Veľká Lesná).

Kapláni vo farnosti:

1. 7. 2001 - 1. 7. 2002 - Slavomír Bigoš, kaplán - narodil sa 27. I. 1971 v Levoči - bol od 1. VII. 2001 prvým kaplánom v histórii farnosti vôbec. Po maturite na Gymnáziu v Levoči nastúpil do seminára v Spišskom Podhradí. Na kňaza bol ordinovaný 22. júna 1997. Od 1. júla 1997 nastupuje ako kaplán do Nižnej nad Oravou. 1. júla 1998 sa stáva správcom farnosti v Liptovskej Teplej. Potom pôsobil ako kaplán.
september 2002 - 18. 1. 2005 - Druhým kaplánom sa stal kňaz na dôchodku Milan Jedinák. Pomáhal správcovi farnosti pri kresťanských obradoch až do svojej smrti, do 18. 1. 2005.
7. 2005 - 30. 6. 2006 - Mgr. Ján Budzak sa narodil 26. 9. 1975, za kňaza bol ordinovaný 18. 6. 2000.

História pôsobenia Mgr.:

17.06.2006 - 30.6.2007 - kaplán v Spišskej Kapitule
01.07.2007 - 30. 6. 2011 - kaplán v Poprade
1.7.2011 - 9. 7. 2013 - kaplán v Dolnom Kubíne
10.7.2013 - 3. 7. 2017 - kaplán v Hruštíneod 4. 7.

Ondrej Lajčin

DLHÁ NAD ORAVOU, dekanát Dolný Kubín, Spišská diecéza, ADRESA: RKFÚ, Dlhá nad Oravou č. (k 4. 1. 2009), PREDCHODCOVIA: 1990 - aj k r. 2004 - správca farnosti Ďubek Eugen, pred r. 2008 - Knapík Jozef, PaedDr., ThDr., PhD., kapláni: 1989 - kaplán Tyrol Anton, vo farnosti: 1979 - 20. 8. 1992 (kedy zomrel) - na odpočinku: Korbeľ Peter, k r. 2000 - na odpočinku: Ťapák Peter, rodák z obce, RODÁCI: Daňko Jozef (1. 8. 1894), Korbel Peter (13. 7. 1913), Ťapák Peter (6. 11. 1926), HROBY KŇAZOV: Korbel Peter (zomrel 20. 8.

Zoznam kňazov pochádzajúcich z Dlhej nad Oravou:

Daňko Jozef (1. 8. 1894)
Korbel Peter (13. 7. 1913)
Ťapák Peter (6. 11. 1926)