Dóm svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku a významná gotická pamiatka strednej Európy. Stojí v srdci Košíc na Hlavnej ulici a je katedrálou Košickej arcidiecézy. Poďme sa pozrieť na jeho bohatú históriu a súčasnosť.
História farského kostola
Najstarší kostol v Košiciach vznikol pravdepodobne v polovici 11. storočia a bol zasvätený svätému Michalovi. Postavený bol v románskom slohu na mieste dnešného Dómu svätej Alžbety. Už ako farský kostol sa spomína v najstaršej písomnej zmienke o meste z roku 1230.
V polovici 13. storočia bol farský kostol zasvätený svätej Alžbete Uhorskej, sestre kráľa Bela IV., ktorý na naše územie pozval nemeckých osadníkov. Ich príchodom sa začal mestotvorný proces. Kostol prešiel gotickou prestavbou - dostal gotickú klenbu a nový uzáver svätyne, ale zachoval si románsku vežu. Pápežská listina z roku 1283 už uvádza nový titul kostola. Základy tohto románsko-gotického objektu boli odkryté pri rekonštrukcii v rokoch 1882 - 1884. Kostol vyhorel okolo roku 1380, ale ostal funkčný až do výstavby nového chrámu.
Po požiari predošlého farského kostola sv. Alžbety Uhorskej okolo roku 1380 začala výstavba nového chrámu - Dómu svätej Alžbety. Rozmach remesiel a obchodov v meste vďaka privilégiám Anjouovcov umožnil, aby bohatí mešťania financovali výstavbu gotickej katedrály. Významným prispievateľom bol kráľ Žigmund Luxemburský. V roku 1402 vydal pápež Bonifác IX. odpustkovú bulu pre prispievateľov na stavbu. Prvá fáza výstavby trvala do roku 1420. Začala sa výstavbou polygonálnych apsíd a južného obvodového múru. Dóm sa budoval ako päťloďová sakrálna stavba okolo pôvodného kostola.
Po roku 1420 nastúpila nová stavebná dielňa, ktorá upravila pôvodný plán. Namiesto päťloďovej stavby vznikol trojloďový chrám s vysokou priečnou loďou. Tento typ centrálneho halového priestoru bol v tom čase architektonickou inováciou. Sochárska výzdoba portálov čerpala inšpiráciu z Prahy a Krakova. Pokračovalo sa s výstavbou severného múru, apsíd severnej lode a horných poschodí Žigmundovej veže. Po zbúraní pôvodného kostola bola katedrála zaklenutá hviezdicovou klenbou. Dokončila sa svätyňa a sakristia. Na piatom poschodí Žigmundovej veže bol v roku 1453 vykresaný erb udelený kráľom Ladislavom Pohrobkom. Práce na veži boli ukončené v roku 1462.
Po roku 1462 sa sústredila pozornosť na výstavbu južnej (Matejovej) veže. Práce viedol kamenár Stephan Lapicidus, ktorý vybudoval aj bočné kaplnky. Vznikli tu Kaplnka svätého Kríža (1475) - dnešná eucharistická kaplnka, Kaplnka Panny Márie - Mettercie (1477) a dnes už neexistujúca Kaplnka svätého Jozefa. Zachovali sa diela ako kamenné pastofórium (1477) a reliéf svätej Alžbety (1477). Počas vojenských nepokojov a obliehania Košíc v roku 1491 bol Dóm poškodený. Jeho oprava prebiehala v rokoch 1496 - 1498 pod vedením Nikolausa Krompholza a Václava z Prahy. V roku 1508 bola ukončená výstavba presbytéria, čo sa považuje za formálne ukončenie stavby Dómu.
V roku 1556 poškodil Dóm veľký požiar. Mesto si prežilo aj neľahké chvíle. V 2. pol. 16. storočia tu bolo podpísané prvé protestantské vierovyznanie známe ako „Confessio Pentapolitana.“ Veľké majetkové straty Košičanom spôsobil obrovský požiar 13. apríla 1556. V 17. stor. sa Košice stali centrom protihabsburských stavovských povstaní. V tomto období boli zničené aj relikvie Kristovej krvi v rámci kalvínskeho obrazoborectva. V duchu rekatolizácie a za pomoci jezuitskej misie i Košickej univerzity (1657) bol Dóm katolíkom definitívne navrátený v r. 1671, keď sa vrátil do správy Jágerskej kapituly.
V roku 1706 poškodil Dóm vojenský zásah Františka II. Rákociho. V 18. storočí prebiehali postupné opravy a interiérové úpravy. Po požiari v roku 1775 dostala Žigmundova veža novú rokokovo-barokovú helmicu. Po zhoršení technického stavu sa začala obnova pod vedením biskupa Ignáca Fábryho a architekta Imricha Henszlmanna. Opravy sa týkali najmä interiéru, výmeny strešných krytín, portálov a vitráží. Problematickou ostala statika, ktorá po roku 1875 nadobudla kritický stav. Pod vedením Imricha Steindla prebehla rozsiahla regotizácia. Zmenila sa dispozícia chrámu - z rojloďovej na päťloďovú. V duchu neogotiky boli vymenené klenby, doplnené plastiky, chrliče a vežičky. Pôvodné plány na výrazné prestavby neboli zrealizované kvôli nedostatku financií. Katedrála bola nanovo konsekrovaná v roku 1896 biskupom Jozefom Samasom.
Roku 1906 bola pod severnou loďou postavená krypta pre pozostatky Františka II. Rákociho. V roku 1970 sa Dóm sv. Alžbety stal národnou kultúrnou pamiatkou. Od roku 1978 začala obnova s dôrazom na zachovanie autentickej podoby z 19. storočia. Predmetom opravy bola strecha, vitráže, svätyňa, veže a portály. V rokoch 1985 - 1992 sa obnovovala sakristia a severná fasáda. V rokoch 1995 - 1997 sa pristúpilo k reštaurovaniu Žigmundovej veže, v roku 2008 prešla rekonštrukciou Rákociho krypta, v r. 2009 severný portál a v r. 2012 severná loď chrámu.
Kaplnka sv. Michala
Kaplnka (kostol) sv. Michala je druhou najstaršou stavebnou pamiatkou Košíc. Postavili ju na konci 14. stor. podľa francúzskych vzorov kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky. Je to jednoloďová stavba s polygonálne uzavretou svätyňou a so vstavanou vežou v západnom priečelí. V štíte hlavného portálu sa nachádza reliéf sv. Michala s rovnoramennými váhami, ktorými symbolicky váži duše po smrti ľudí. Reliéf je približne z roku 1400. Začiatkom 16. stor. z rozhodnutia Juraja Szatmáryho (neskôr ostrihomského arcibiskupa) bola ku stavbe zo severnej strany pribudovaná bočná loď. V roku 1904 biskup Žigmund Bubics inicioval prestavbu sakrálnej stavby do pôvodného stavu. Svedčí o tom nápis nad dverami sakristie v maďarskom jazyku.
Kaplnka je karnerovou stavbou, tzn. že sa pod ňou nachádza hrobka rozdelené na dve časti. Po obvode kaplnky na jej vonkajších stenách sa nachádza 17 vsadených náhrobných kameňov. Boli objavené v základoch a na bočných stenách katedrály počas reštaurátorských prác v 19. storočí. Posledná veľká rekonštrukcia Kaplnky sv. Michala prebiehala v rokoch 1998 - 2006. Zároveň v tomto roku získala cenu Fénix za najlepšie zrekonštruovanú sakrálnu pamiatku.
Urbanova veža
Podľa najnovších historických výskumov sa jedná o 45 m vysokú renesančnú vežu nazývanú aj “Červená veža.“ O jej súčasnú renesančnú podobu sa v r. 1628 zaslúžil prešovský staviteľ Martin Lindner. Po katastrofálnom požiari mesta v r. 1556 zhoreli aj zvony Dómu sv. Alžbety. Košický delolejár František Illenfeld vyhotovil z ich pozostatkov v roku 1557 až 168 cm vysoký a 5 ton vážiaci zvon sv. Urbana, patróna vinohradníkov. To poukazuje na skutočnosť niekdajšieho najvýnosnejšieho zamestnania Košičanov - vinohradníctvo.
V 19. stor. boli po obvode veže pristavané nákupné stánky. Kvôli neestetickosti boli na rozkaz mestskej rady odstránené a neskôr nahradené arkádami. Arkáda okolo prízemia Urbanovej veže pochádza z r. 1912. Vážny požiar v r. 1966 zničil zvon i strechu veže. Majstri Východoslovenských železiarní odliali v r. 1996 ako dar Dómu sv. Alžbety nový a identický zvon, ktorý opäť zaujal svoje stabilné miesto v Urbanovej veži.
Ukončenie reštaurovania interiéru Dómu sv. Alžbety v Košiciach + prehliadka Dómu
Oltár Poslednej večere
KOŠICE: Farnosť sv. Alžbety predstavila v Dóme sv. Alžbety nový oltárny celok - Oltár Poslednej večere, ktorý je rekonštrukčnou prezentáciou zaniknutého Oltára Poslednej večere. Oltár Poslednej večere je rekonštrukciou stredovekého oltára, ktorého veľká časť je nenávratne stratená. Zachovali sa z neho len tabuľové maľby v predele a oltárny nadstavec. Historické pôvodné súčasti sú doplnené o novodobú repliku zničených oltárnych obrazov. Pôvodný neskorogotický Oltár Poslednej večere bol do Dómu umiestnený pri takzvanej veľkej prestavbe v roku 1896 ako dar mesta Bardejov košickému biskupovi Žigmundovi Bubicsovi.
Počas druhej svetovej vojny bol oltár evakuovaný, v dôsledku čoho pri vojnových a povojnových udalostiach silne poškodené oltárne obrazy zanikli. Rekonštruovaný oltár dnes stojí na mieste predošlého neskorogotického Oltára Smrti Panny Márie, ktorý bol rovnako evakuovaný a zničený. Rekonštrukčná prezentácia Oltára Poslednej večere sa skladá zo štyroch častí. Z pôvodného oltára pochádzajú dve časti - predela s maľbami dvoch adorujúcich anjelov a oltárny nadstavec s postavou archanjela Michala. V strede predely sa nachádza novodobá schránka pre svätostánok alebo relikviár. Tretia, stredná časť, má podobu trojdielnej tabuľovej maľby (triptychu) a predstavuje novodobú repliku pôvodných obrazov.
Súčasnosť farnosti
Farská kancelária je kontaktným miestom, na ktorom sme vám k dispozícii pri vybavovaní všetkých administratívnych dokumentov potrebných k prijatiu sviatostí cirkvi, ako aj v súvislosti s nahlasovaním úmyslu prijať sviatosti cirkvi. Vo farskej kancelárii môžete dohodnúť pohreb v prípade úmrtia vášho blízkeho. Počas štátnych a prikázaných sviatkov je farská kancelária zatvorená.
Zapisovanie úmyslov na slúženie sv. omší je možné osobne v kancelárii farského úradu na čísle 0905 422 124 alebo v sakristii Dómu.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach je katedrálnym chrámom Košickej arcidiecézy. Pôvodne mestský farský kostol bol postavený na mieste staršieho kostola, ktorý vyhorel. Neskorogotickú stavbu z kresaných kameňov začali stavať okolo roku 1390 a je to najväčší stredoveký kostol na Slovensku. Dostavali ho ako stredoveký pútnický chrám, pretože tu uchovávali relikviu Svätej krvi, ktorá vznikla pri miestnom eucharistickom zázraku niekedy po roku 1350. Chrám sa používal na bohoslužby už okolo roku 1430, hoci neskôr boli dostavané veže a až na začiatku 16. storočia aj svätyňa. Miesto bolo cieľom vychýrených pútí až do reformácie a okrem katolíkov sem putovali aj pravoslávni veriaci. Pápež Bonifác IX. v roku 1402 udelil pútnikom rozsiahle odpustky. Duchovné, architektonické, umelecké a liturgické dedičstvo prinieslo kostolu povesť najkrajšieho chrámu v celej bývalej podunajskej monarchii. Veľká časť stredovekého dedičstva sa v kostole zachovala dodnes: pútnická architektúra, fresky, oltáre.
Po rozšírení reformácie chrám používali miestni evanjelici. Po zradikalizovaní spoločenských a náboženských pomerov v krajine v 17. storočí sa kostol stal symbolom bojov medzi reformáciou a rekatolizáciou a vtedy bola zničená miestna relikvia Svätej krvi. V 19. storočí katedrálu poškodili viaceré prírodné pohromy, bola vážne narušená statika stavby, rozhodovalo sa o zbúraní alebo reštaurovaní objektu. Regotizácia Dómu bola najväčšou puristickou reštauráciou svojho druhu v Uhorsku, zakončená bola konsekrovaním 6. septembra 1896.
Veríme, že tento článok vám poskytol ucelený pohľad na históriu a súčasnosť Farnosti sv. Alžbety v Košiciach. Ak máte záujem o ďalšie informácie, neváhajte navštíviť farský úrad alebo webovú stránku farnosti.