Gréckokatolícka farnosť v Trnave má svoje korene v hlbokej histórii a prešla mnohými zmenami a vývojom. V tomto článku sa pozrieme na jej vznik, vývoj a súčasnosť.
Obec Trnava pri Laborci leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny pod juhozápadnými výbežkami pohoria Vihorlatu. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1249. Z roku 1374 poznáme prvú správu, že sa v Trnave nachádza maličký chrám s cintorínom. Bol to pravdepodobne drevený chrám, vybudovaný okolo polovice 14. storočia usadlíkmi podľa zákupného práva.
Vznik farnosti sa kladie do prvej polovice 18. storočia. Chrám Zostúpenia sv. Ducha je barokový, postavený v roku 1713. Približne aj do tohto obdobia sa kladie aj zriadenie farnosti. Hoci prvé zachované matriky sa datujú až od roku 1831, ale je ich svedectvo už hovorí ako o plnohodnotne fungujúcej farnosti. Opravovaný bol v roku 1870 - 1872.
Chrám je jednoloďová baroková stavba s oblým uzáverom svätyne a predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou, v lodi má velená klenba štyri lunety. Ešte v roku 1915 bola veža menšia a pokrytá dreveným šindľom. V roku 1956 bola veža zväčšená chrám predĺžený o dnešnú svätyňu. Chrám nikdy v predošlých obdobiach nemal ikonostas. Stavba nového ikonostasu bola realizovaná v rokoch 2006 až 2007, kedy celá svätyňa chrámu prešla rozsiahlou rekonštrukciou, kedy bola tiež vymaľovaná novými nástennými ikonami. Novopostavený ikonostas je darom p.
Podľa sčítania ľudu v roku 2001 má obec 516 obyvateľov, z ktorých je 288 gréckokatolíkov a 203 rímskokatolíkov, 7 pravoslávnych a 2 patria k reformovanej kresťanskej cirkvi. V minulosti do roku 2002 k farnosti patrili aj filiálne obce Zbudza a Oreské.
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi
Zriadenie farnosti sv. apoštola a evanjelistu Lukáša
Farnosť v Trnave bola zriadená 15. januára 2008 dekrétom vtedajšieho prešovského sídelného biskupa vladyku Jána Babjaka SJ. Vladyka Ján Babjak SJ bol za prešovského eparchiálneho biskupa vymenovaný 11. decembra 2002. Konsekrovaný bol 6. januára 2003 pápežom Jánom Pavlom II. v Bazilike sv. Petra v Ríme. Intronizácia sa uskutočnila 18. januára 2003 v Prešove. Za svoje biskupské heslo si vybral slová sv. apoštola Pavla: „Vy ste chrám živého Boha“ (2 Kor 6, 16).
Farnosť v Trnave bola zriadená 15. januára 2008 dekrétom vtedajšieho prešovského sídelného biskupa vladyku Jána Babjaka SJ, ktorý vyčlenil jej územie z farnosti Bratislava a tvorili ju okresy Trnava, Galanta a Senec. Po územnej reorganizácii Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (30. januára 2008) prvý bratislavský eparcha vladyka Peter Rusnák upravil teritórium farnosti a od leta 2008 do nej patria všetci gréckokatolíci žijúci v okresoch Trnava, Galanta, Piešťany a Hlohovec. Podľa sčítania v r. 2001 mala farnosť 551 veriacich.
Prvé roky a súčasnosť
Spočiatku bola farnosť v Trnave spravovaná excurrendo z Bratislavy. Prvým správcom farnosti bol o. Ján Burda SJ, ktorý v nej pôsobil od 15. januára 2008. Súčasným správcom farnosti je o. František Fedorišin, ktorý bol uvedený do úradu na Syropôstnu nedeľu, 19. februára 2012.
Gréckokatolícke sväté liturgie sa už pred zriadením farnosti (od júla 2006) slávili v uršulínskom chráme sv. Anny. Od septembra 2010 sa slávia v chráme sv. apoštola a evanjelistu Lukáša. Farský úrad sídli na Tamaškovičovej ul. č. 14 v Trnave.
Filiálka Piešťany
Farnosť má jednu filiálku - Piešťany, kde sa každú prvú a tretiu nedeľu v mesiaci slávia sv. liturgia v kaplnke Božského Srdca Ježišovho pri Kolonádovom moste, o 15.30 hod. o. ThLic.
Slávnosť 5. výročia farnosti
V nedeľu o mýtnikovi a farizejovi 20. januára 2013 sa v gréckokatolíckej farnosti sv. apoštola a evanjelistu Lukáša v Trnave konala slávnosť pri príležitosti 5. výročia zriadenia farnosti. Slávnostnú liturgiu celebroval protosynkel Bratislavskej eparchie, mitroforný protojerej o. Vladimír Skyba. V homílii poukázal na postavu mýtnika, ktorý v pokore pred Bohom prichádza do chrámu. Veriacich vyzval, aby prijímali seba navzájom so svojimi slabosťami, lebo Kristus prvý prijal nás, keď sme boli ešte hriešnici. Aby tak cez pokoru a vzájomné prijímanie rástla naša láska k Bohu i ľuďom.
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi.
Historické zmienky o Trnave pri Laborci
Archeológ Karol Andel uvádza, že v Trnave pri Laborci v hone Hore jarkami sám zistil nálezy z mladšej doby kamennej, potom tzv. východoslovenské neolitické mohyly, pri lese Huďaj jednu oválnu a jednu okrúhlu mohylu, jednu päť metrov vysokú pri Slivkovom jarku a neďaleko nej tri ďalšie menšie mohyly. Niektorí historici ju dávajú až do 11. storočia. V písomnostiach z 13. - 16. storočia sa vyskytuje pod názvami Turna, Torna, Tarna, čo boli maďarizované tvary pôvodného slovenského nárečového názvu Tarnava, teda Trnava. Ten korení v slove tŕň, označujúcom kerovitú drevinu, ktorá sa hojne vyskytovala na mieste, kde vzniklo tamojšie sídlisko.
Trnava bola v prvej polovici 13. storočia majetkom šľachtica Petra, možno už jeho otca Sobeslava. Petrova dcéra Petronela v roku 1258 darovala svoju časť majetkov panstva Michalovce a aj v Trnave sestre Kataríne. Vo vlastníctve ich dedičov, šľachticov z Michaloviec, bola Trnava nepretržite v nasledujúcich storočiach.
V prvej polovici 14. storočia sa so súhlasom zemepánov usadili pri Trnave prisťahovalci so šoltýsom a podľa zákupného práva vybudovali nové sídlisko, ktoré sa stalo samostatnou obcou. Žili tam ešte v druhej polovici 16. storočia. Dve Trnavy mali priliehavé názvy Malá Trnava a Veľká Trnava, respektíve Nižná a Vyšná Trnava.
V roku 1374 sa v Trnve nachádza kostolík s cintorínom. Bol to drevený kostolík, vybudovaný okolo polovice 14. storočia usadlíkmi podľa zákupného práva. V roku 1427 boli sedliacke domácnosti okrem richtárovej a šoltýsovej zdanené daňou kráľovi od 43 port. Dedina vtedy patrila 5 šľachtickým rodinám. Stálo tam vyše 45 domov. Počas druhej polovice 15. a v 16. storočí sa časť sedliakov odsťahovala, viacerí po strate pozemkov schudobneli. V roku 1567 a 1588 sedliakov zdanili o 12,5 resp. 7 port.
V roku 1588 v oboch dedinách so samostatnými richtármi hospodárilo len 15 sedliackych domácností, 17 želiarskych a 4 šoltýske. V roku 1599 stálo vo Veľkej Trnave 44 a v Malej Trnave 15 obývaných poddanských domov. Aj napriek tomu ostala veľkou dedinou. Koncom 16. storočia mala výlučne poddanské obyvateľstvo. V roku 1715 tam hospodárilo len 7 sedliackych a jedna želiarska a v roku 1720 len 6 sedliackych domácností. V kaštieli bývali šľachtici. Chotár obce je známy vinicami.
Časť poddanského obyvateľstva bola katolícka, časť gréckokatolícka, tvoriac v polovici 18. storočia gréckokatolícku farnosť. Trnava sa charakterizuje ako slovenská dedina.
Názov obce sa vyvíjal nasledovne: 1249 Turnua, 1258 Tornoa, 1408 Kys Tarna, 1419 Alsotarna, 1808 Tarnawa a až v roku 1920 Trnava a od roku 1948 Trnava pri Laborci.
Známe sú počty obyvateľov od roku 1869 a kolíšu sa od 665 po 748 v roku 1900, 684 v roku 1930, 683 v roku 1948, 645 v roku 1970 po 547 v roku 1999. V roku 1828 žilo 466 obyvateľov v 49 domoch, dnes je to 180 domov.
Bývanie za posledných sto rokov sa menilo tak, ako je to charakteristické pre poľnohospodárske časti východného Slovenska. Poslednú tretinu 19. storočia charakterizujú trojpriestorové domy-chyža, priklet a komora, buď zrubové, alebo dreveno-hlinené. V jednom dome žilo aj viacero rodín.
Koncom 19. storočia sa vracali prví vysťahovali z Ameriky s peniazmi, čo umožnilo zlepšiť a zmeniť bývanie. Rodiny sa začali osamostatňovať. V 20-tych a 30-tych rokoch aj po vplyvom Amerikánov sa budujú tehlové domy, rozšírovala sa ich dispozícia do hĺbky dvora. Po roku 1945 sa stavali domy s pôdorysom tvaru L a štvorca v intraviláne aj mimo neho. Hygienické vybavenie bolo ešte mimo objektu. Od 70-tych rokoch sa začali stavať poschodové domy, zvýšil sa štandard bývania. V 80-tych rokoch pribudla záhradkárska osada.
Pôvodne vretenovite rozšírená ulicovka s dominantou kostola sa vývojom vidlicovito rozrástla.
Kultúrne pamiatky v Trnave pri Laborci
- Kúria Ehrenheimovcov bola pôvodne barokovoklasicistická z polovice 18. storočia, po roku 1953 bola prestavaná a prefásadovaná. Bol to súbor budov s ústrednou prízemnou kúriou a bočnými hospodárskymi budovami situovanými symetricky z oboch strán na rovnakú vzdialenosť.
- Kostol Zoslania Ducha svätého je barokový, postavený v roku 1713, opravovaný v roku 1870 - 1872 a niekoľkokrát aj v tomto storočí. Je to jednoloďová baroková stavba s oblým uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou, v lodi má valená klenba štyri lunety.
- Na kopci Hirjač v lese je zachovaný cintorín pôvodných šľachtických majiteľov obce z rodu Ehrenheim a Sztaray a ich rodinných príslušníkov od minulého storočia.
Cez potok sú zachované ojedinelé kamenné mostíky, ktoré sú spolu s gréckokatolíckym kostolom a kúriou evidované v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.
Obdobie druhej svetovej vojny a povojnové roky
Obec bola oslobodená 26. novembra 1944. 27.-30. októbra sú nad dedinou letecké útoky a susedná obec Vinné je vypálená. Nemci odchádzajú 25. novembra. Nasledujúci deň v ranných hodinách prichádza Červená armáda. Tanky ostávajú v dedine do jari 1945.
V roku 1945, na čele obce stál Ján Koucun, obnova hospodárstva. V roku 1947, Ján Badida, parcelácia veľkostatkárskeho majetku. V roku 1941 bolo v obci založené potravné družstvo. 27.II.1952 slávnostne začala autobusová doprava do obce. Na začiatku 50. rokov bolo asi 50 nevysvetliteľných požiarov. 1956 elektrifikácia obce, 28.2.1957 sa zapojilo elektrické svetlo so slávnosťou pri transformátore.
Kolektivizácia a rozvoj obce
Prvé menšinové družstvo 4. typu so 49 roľníkmi vzniklo v roku 1958. Michal Tomovčík, člen správy, doviedol družstvo v roku 1966 k celoobecnému. Rok 1973 sa nesie v znamení doplňovacích volieb a až do roku 1976 na čele obce stál Štefan Fedorčák. Pokračuje sa vo výstavbe kultúrneho domu, asfaltovanie miestnych komunikácií, oplotieva sa cintorín, opravuje Materská škola. Začal pracovať Zbor pre občianske záležitosti a založil sa spevácky súbor Tarnavčanka, ktorý vedie učiteľka Šamudovská. Miestna ľudová knižnica bola vyznamenaná titulom Vzorná knižnica.
1987 - Ľubica Mišľanová - ukončený je hlavný rozvod plynu do obce a prípojky pre 12 domácností. V roku 1988 je kolaudácia plynofikácie domácnosti napojených 110.
Po roku 1989
1991 - nová predajňa Rozličného tovaru, majiteľom je Mojmír Koščák, 1993 - oslavy storočnice narodenia Viliama Gaňu s odhalením pamätnej tabule.
Užhorodská únia a Gréckokatolícka cirkev
V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev.
Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa.
K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I. V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby.
Ďalšie podrobnejšie záznamy o gréckokatolíkoch žijúcich na východnom Slovensku máme z vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho, ktorý navštívil postupne Zemplínsku, Užskú a Šarišskú stolicu v roku 1749. Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771.
Mukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický. Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. stor. nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov. Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv.
Matriky a administratíva
Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948. Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné.