Rímskokatolícky farský kostol Ducha Svätého sa nachádza v mestskej časti Bratislavy - Devínska Nová Ves. Kostol je dodnes živou pamiatkou prvej generácie chorvátskych kolonistov. Roku 1968 bol uznaný za kultúrnu pamiatku spolu s renesančnou krstiteľnicou.
Kostol Ducha Svätého v Devínskej Novej Vsi
História a rekonštrukcie
Bol postavený v roku 1580 v renesančnom slohu. V okolí kostola sa nachádza cintorín. Podľa vizitácie z roku 1756 bol v roku 1752 zrekonštruovaný. V roku 1874 bola postavená nová kazateľnica a vymurovaný chór, ktorý nahradil pôvodný drevený. Zmenilo sa aj zasvätenie jedného bočného oltára. Miesto sv. Lucie je na ňom Panna Mária. Druhý bočný oltár sa stal oltárom Božského srdca až v roku 1912. V tom istom roku dostal kostol aj hlavný oltár, nový kamenný stôl s relikviou sv. Barbory, ktorá bola patrónkou fary od roku 1713.
Roku 1947 došlo k významnej úprave. Uskutočnila sa prístavba chóru a bola rozšírená pôvodná organová empora. Chystalo sa obnovenie organu z roku 1752. Použil sa starý píšťalový materiál z pôvodného organu. Kožu na nové mechy zabezpečili miestni žijúci v Amerike.
Architektúra
Kostol v Devínskej Novej Vsi je možné charakterizovať ako renesančný jednoloďový sakrálny objekt s polygonálnym uzáverom presbytéria s predstavanou masívnou vežou. V interiéry sú valené lunetové klenby s hrebienkom. Na západnej strane je vstavaný chór z konca 19. storočia, zaklenutý pruskými klenbami. Kostol je vybudovaný z kameňa a má škridlou pokrytú strechu.
Svätá Barbora
V kostole sa v oltári nachádza relikvia sv. Barbory. Svätá Barbora bola šľachtičná z Malej Ázie, neskôr mučenica a svätica. Žila na prelome 3. a 4. storočia. O živote svätej Barbory niet historických záznamov. Preto sú údaje o jej živote založené iba na legendách. Podľa nich sa narodila bohatému pohanskému šľachticovi. Ten, aby ju ochránil pred kresťanskými vplyvmi ako aj nápadníkmi, dal pre ňu postaviť vežu, do ktorej ju uväznil.
Barbora sa aj napriek tomu stala kresťankou, keď ju v otcovej neprítomnosti tajne pokrstil kňaz prestrojený za lekára. Aby dokázala svoju vieru v Krista, dala vo veži murárom vysekať k dvom existujúcim oknám ešte jedno, tak aby jej navždy symbolizovali najsvätejšiu Trojicu. Otec sa po príchode veľmi rozhneval a chcel ju zabiť. Barbore sa podarilo ujsť do lesa, kde sa pred ňou zázračne otvorila skala, ktorá sa stala jej úkrytom. Vďaka zrade istého pastiera ju však otec chytil a vydal úradom. Dostala sa pred sudcu Marciana, ktorý po márnom prehováraní, aby sa svojej viery zriekla, dal Barboru mučiť.
Svätá Barbora
Podstúpila rôzne muky; pri bičovaní bola prítomná dievčina menom Juliana, ktorá sa zo solidárnosti tiež prihlásila ku kresťanstvu. Barborino martýrium ukončila až poprava sťatím. Podľa legendy bol jej katom vlastný otec, ktorý zahynul okamžite po vykonaní rozsudku (údajne ho zabil blesk). Tesne pred popravou prosila Barbora Krista, aby všetci, ktorí si pripomínajú jej utrpenie, boli ušetrení od smrteľných múk. Jej prosba bola vyslyšaná.
Podľa jednej tradície sa Barborine ostatky okolo roku 1000 dostali do Benátok, kde boli uložené v Bazilike svätého Marka; neskôr boli prenesené do kláštora svätého Jána Evanjelistu na ostrov Torcello v Benátskej lagúne. Podľa inej tradície sa jej ostatky dostali najprv do Konštantínopola a odtiaľ sa neskôr dostali do Kyjeva, kam ich so sebou doviezla Barbora, dcéra byzantského cisára Alexia Komnena, ktorá sa vydala za kyjevské veľkoknieža Michala Svjatopolka. Tam boli uložené najprv v chráme sv. Michala, dnes sa nachádzajú vo Vladimírskom katedrálnom chráme (sobore).
Svätá Barbora patrí do skupiny štrnástich pomocníkov v núdzi a spolu so svätou Katarínou Alexandrijskou, svätou Dorotou a svätou Margitou tvorí skupinu štyroch veľkých panien. V gréckokatolíckej cirkvi je uctievaná ako veľkomučenica, jej sviatok (4. decembra) má stupeň šestiričného (malého) sviatku s malým slávoslovím. Na ikonách býva zobrazovaná spravidla s krížom v ruke.
Súčasnosť
Kostol bol posvätený 26. Pri hlavnom vchode do kostola je základný kameň s textom: + / ZÁKLADNÝ KAMEŇ KOSTOLA DUCHA SVÄTÉHO / BRATISLAVA-DÚBRAVKA / POSVÄTIL SV. OTEC JÁN PAVOL II. / 1. JÚLA 1995 V ŠAŠTÍNE. Vedľa je veľká pamätná tabuľa s textom: CHRÁM DUCHA SVÄTÉHO V BRATISLAVE-DÚBRAVKE / Posvätili ho dňa 26. októbra 2002: / J. E. Mons. Ján Sokol arcibiskup metropolita / Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy / J. E. Mons. Henrych Józef Nowacki, arcibiskup, / apoštolský nuncius na Slovensku / Projektovali ho: / Ing. arch. Marián Lupták a Ing. arch. Ľudovít Režucha / Kostol sa začal stavať v Jubilejnom roku 2000 a dokončený bol v roku 2002. / Zodpovednosť za prípravu a uskutočnenie stavby mal miestny farár Stanislav Vojtko. / Modlitbami a finančnými darmi stavbu kostola podporili / bratia a sestry z farského spoločenstva v Dúbravke, mnohí dobrodinci a sponzori, / ako aj Arcibiskupský úrad v Trnave. / Zo srdca ďakujeme Vám všetkým, / ktorí ste sa akýmkoľvek spôsobom podielali na výstavbe tohto chrámu.
Kostol Ducha Svätého je rímskoaktolícky kostol. Základný kameň kostola posvätil v roku 1995 pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v Šaštíne. Vysvätil ho 26. októbra 2002 arcibiskup Ján Sokol spolu s apoštolským nunciom Henrykom Józefom Nowackim. Ide o atypický objekt s kruhovým pôdorysom s netradične riešenou strechou s výškou 30 metrov. Obsahuje chrámovú a pastoračnú časť. Kostol je dielom architektov Ing. arch. Ľudovíta Režuchu a Ing. arch. Mariána Luptáka. Namiesto oltárneho obrazu visí na stene kovová podoba Ducha Svätého - holubice. Ide o dielo majstra Jurovatého.
Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom.