Farnosť Dunajská Streda má bohatú a dlhú históriu, ktorá sa prelína s dejinami samotného mesta a celého regiónu Žitného ostrova. Poďme sa ponoriť do minulosti a preskúmať významné udalosti a osobnosti, ktoré formovali túto farnosť.
Počiatky a stredovek
Podľa zmienok z ranného obdobia Arpádovcov stál na terajšom pôdoryse rímsko-katolíckeho kostola v minulosti pravdepodobne drevený kostol. V nariadení kráľa sv. Štefana sa uvádza, že každých desať osád si má postaviť vo svojom okolí kostol, kde by sa vykonávali bohoslužby.
V časti Szerdahely sa pre potreby miestneho obyvateľstva a priľahlých osád (Nemeszeg, Tejed , Abony, Udvarnok, Éte a iných) postavil pravdepodobne prvý drevený kostol na území mesta na počesť sv. Juraja. Vznik kostola sa viaže k druhej polovici vládnutia kráľa sv. Štefana.
Kamenné základy kostola, hlavná loď, svätyňa a veža boli postavené v roku 1329 v gotickom štýle. V roku 1341 kráľ Karol Róbert z Anjou uvádza, že územie okolia Szerdahely nie je celé kráľovským majetkom. Ustanovil hranice, ktoré vymedzili vlastnícke práva.
V listine sa uvádza aj vlastnícke právo viažúce sa ku kostolu sv. Juraja. Podľa záznamu z kroniky bol v prvej tretine 14. storočia v mestskej časti Szerdahely sa zo sídiel postupne sformovalo jadro usadlosti, ktoré je spomínané ako Szentfundus (sväté miesto, pozemok).
Územie bolo ohraničené kamenným múrom (stenou, „hradbami“). Vo vnútri sa nachádzal rímskokatolícky kostol a cintorín. Popri kamennom múre postupne vznikali ďalšie osídlia. Podľa ľudových pamätí zostal kamenný múr zachovaný až do 19.storočia a ešte na začiatku 20.storočia chránili mestečko Dunaszerdahely.
Kráľ Žigmund Luxemburský vydal v roku 1405 dekrét (Dekretum minus), jeho cieľom bolo vytvoriť z miest na kráľovskej pôde jednotný mestský stav (stav - rend). Dokument z roku 1429 uvádza, že kráľovské mesto Dunaszerdahely získalo štatút „oppídia“, stredovekého „mestečka“.
V tomto období sa začala používať na úradných dokumentoch prvá historická pečať s vyobrazením sv. Petra.
Dunajská streda – Čo vidieť? TOP 4 miesta, ktoré musíš zažiť!
Novovek a súčasnosť
V roku 1518 bol kostol prestavaný v neskoro gotickom slohu na dvojkomorový kostol s vedľajšou loďou. V roku 1574 žilo v mestskom sídle Szerdahely 26 kráľovských poddanských rodín a 3 šľachtické rody (mestským sudcom bol Vince Szabó). Vedľa kostola bola zriadená katolícka škola.
Hnutie reformovanej cirkvi malo vplyv na obyvateľstvo v mestskej časti Szerdahely. Od katolíckeho vierovyznania sa odklonila významná časť obyvateľstva. Rod Pálffyovcov prevzal patronát nad spravovaním tunajšieho kostola.
Rozsiahlymi stavebnými úpravami bol kostol v rokoch 1742-43 zrenovovaný v barokovom slohu. Boli zvýšené kostolné múry, postavila sa veža. Hlavný oltár je barokový, pochádza z 18. storočia a je zdobený maľbou Nanebovstúpenia panny Márie, nad ňou je socha ochrancu a patróna sv. Juraja na koni.
V roku 1777 bol pri kostole postavený pamätník Svätej trojice. Symbolizoval poďakovanie obyvateľstva za ústup viacerých epidémií. Od roku 1779 sa pre mestské sídla Szerdahely, Nemesszeg, Újfalu vykonávali pohrebné obrady na novom cintoríne vybudovanom v časti Újfalu.
Začiatkom prvej polovice 19.storočia sa začalo premena kamenného opevnenia a okolia kostola. Bola zbúraná kaplnka (1802), ktorá slúžila ako miesto rozlúčky so zosnulými a následne sa postupne búralo kamenné opevnenie, ktoré obkolesovalo kostol a cintorín. Priestor sa postupne otváral a neskôr vzniklo kostolné námestie.
V roku 1896 bolo mesto pripojené k železničnej sieti a bola postavená budova železničnej stanice. Koncom 19. storočia bola už viac ako polovica obyvateľstva mesta židov. Táto skutočnosť prispela k tomu, že mesto sa stalo ojedinelým/ jedinečným/ na území Maďarska. Miestni obyvatelia nazývali mesto aj „Kis Palesztína“ (Malá Palestína).
V roku 1938 v novej katolíckej škole vzniklo prvé mestské gymnázium (dnes Námestie sv. Štefana). V roku 1944 došlo k násilnému odvlečeniu a k deportácii židovského obyvateľstva do koncentračných táborov. Táto udalosť zásadne poznamenala dejiny mesta. V koncentračných táboroch ich prežilo len málo. Tí, ktorí prežili, sa usadili v Izraeli alebo v niektorom inom štáte sveta.
V súčasnosti je farnosť Dunajská Streda živou súčasťou mesta. Na úvod svätej omše pozdravil v mene trnavského arcibiskupa Jána Oroscha prítomných kňazov i veriacich hlavný celebrant kanonik Róbert Kiss, ktorý je jedným z generálnych vikárov Trnavskej arcidiecézy.
Poďakoval za obetavú a úspešnú pastoračnú službu doterajšiemu správcovi farnosti Dunajská Streda Mons. Ladislavovi Jánovi Szakálovi, ktorý v nej pôsobil deväť rokov. Následne prečítali menovací dekrét, vydaný Arcibiskupským úradom v Trnave v zmysle príslušných kánonov Kódexu kánonického práva.
Po prísahe nového farára slávnosť pokračovala bohoslužbou slova. Po homílii nasledoval obrad obnovy kňazských sľubov a obrad vyznania viery nového farára, ktorý týmto prevzal jurisdikčnú právomoc nad farnosťou a dekanátom. Svätá omša pokračovala obvyklým spôsobom.
K svojim oltárnym bratom a k veriacim sa prihovoril aj nový farár a dekan: „Pre mňa ako farára je toto poslanie veľkou výzvou a nebolo ľahké ho prijať. (...) Cítim a uvedomujem si zodpovednosť a váhu tejto služby, a preto by som vás chcel poprosiť o spoluprácu a službu. (...) Pán potrebuje dobré srdcia, uvažujúcich ľudí, obetavú lásku, pracovité ruky a ducha modlitby.“
Poďakoval sa svojmu predchodcovi, vedeniu mesta a dunajskostredčanom za ich neustálu pomoc a spoluprácu.
Kostol sv. Juraja v Dunajskej Strede
Významné osobnosti farnosti
Medzi významné osobnosti, ktoré pôsobili vo farnosti Dunajská Streda, patrí aj vdp. kanonik ThDr. LADISLAV DORUŠÁK. Dňa 30. augusta 2022 sme si pripomenuli 25. výročie od jeho úmrtia. Narodil sa 13. júla 1923 v Holíči a za kňaza bol vysvätený 20. júna 1948. Jeho prvým kaplánskym pôsobiskom bola práve Dunajská Streda.
Okrem neho pôsobili vo farnosti aj ďalší kňazi, ktorí sa zaslúžili o jej rozvoj a duchovné vedenie veriacich:
- PhDr. Juraj VITTEK, PhD. (1.7.2015)
- Mgr. o. Ľubomír MATEJOVIČ (1.7.2009)
- Mgr. Andrej Šottník (1.7.2015 - 30.9.2019)
- Mgr. Jozef Dúc (1.7.2007 - 30.6.2015)
- Mgr. Jozef Karáč (1.7.1995 - 30.6.2007)
- Mgr. Marián LUKÁČ, (1.10.2019 -30.6.2023)
- Mgr. Radovan Rajčák (1.7.2014 - 30.6.2015)
- Mgr. Zdenko Tkáčik (1.7.2013 - 30.6.2014)
- Mgr. Ján Behula (1.7.2011 - 30.6.2013)
- ThLic. Ján Sitár (1.7.2008 - 30.6.2009)
- ThDr. Alexander Knorr, PhD. (1.7.2006 - 31.8.2007)
- PhLic. Michal Polák (1.7.2005 - 19.10.2005)
- Mgr. Juraj DROBNÝ (1.7.2018-30.8.2021)
- ThLic. CSIDr. Martin Kramara (1.7.2017 - 30.6.2018)
- Mons. ThDr. Marián Gavenda (2005 - 2013)
- ThLic. Daniel Dian (1995 - 2005)
- Mgr. Peter Solár (1.7.2014 - 30.8.2015)
- Mgr. Ing. Vladimír Mikulec, PhD. (1.10.2012 - 1.6.2013)
- Mgr. Stanislav Čúzy (1.10.2011 - 15.6.2012)
- Mgr. Lukáš Uváčik (1.10.2010 - 10.6.2011)
- Mgr. Vladimír Uhrin (1.10.2009 - 11.6.2010)
- Mgr. Štefan Legény (1.10.2003 - 1.6.2004)
- Mgr. Peter Čižmár (1.10.2002 - 1.6.2003)
- Mgr. Attila Bencze (2000 - 2001)
ThDr. Ladislav Dorušák
Žitný ostrov a Dunajská Streda
Žitný ostrov je územie, ktoré je ohraničené hlavným tokom rieky Dunaj a jeho ľavostrannou vetvou, riekou Malý Dunaj. Rozprestiera sa na území od Bratislavy po Komárno. Tvarom pripomína úzky ostrov. Pôvodné územie tvorili väčšie - menšie ostrovné celky, ktoré vznikli z nánosov štrku a piesku, ktoré sem prinášala voda.
Podložie Dunajskej Stredy tvoria štrky a piesky, ktoré geologicky pochádzajú z najstarších čias, ktoré neskôr Dunaj a jeho ramená spevnili nánosmi bahna a humusu. Mestské časti tvorili nasledovné osady, usadlosti, miestne časti a gazdovstvá: Szerdahely, Nemesszeg, Pókatelek (Pókafölde), Újfalu, Előtejed (iným menom Kistejed), Bazsótejed, Lidértejed (iným menom Lédertejed), časť usadlosti Pódafa, Csot, Enyed, Rény, Sóssziget. K nim bola oveľa neskôr pripojená časť Sikabony (iným menom Csukár alebo Kisabony).