História obce Horné Hámre siaha do konca 17. storočia a začiatku 18. storočia, kedy bola založená z osady Horné Hámre. Obec sa nachádza na strednom Slovensku v okrese Žarnovica a leží na vstupe do Kľakovskej doliny.
Najstarší písomne doložený údaj o existencii obce Horné Hámre pochádza z roku 1391. Obec vtedy patrila panstvu Revištského hradu. Po vymretí rodiny Dóczyovcov v 17. storočí ako majetok fiškusu prešla pod správu Banskej komory v Banskej Štiavnici. Staré a inojazyčné pomenovanie obce bolo Hamor, Hornie Hamry, Felsohámor, Oberhammer.
Prví osídlenci obce boli kráľovskí poddaní kráľovnej Márie Terézie, pochádzajúci zo Severnej Moravy a Sliezska. Ešte donedávna našich prastarých rodičov volali Slezania. Obživu predkom dávali lesy Kľakovskej doliny, ktoré sa významne podieľali na rozvoji uhliarstva. V tejto oblasti bolo zaznamenané, že obec patrila Banskej komore a koncom 18. storočia.
Koncom 15. storočia mala obec 55 zdanených domov, čo nasvedčuje tomu, že už vtedy vznikali rozsiahle okolité lazy. Obyvatelia boli pôvodom drevorubači a uhliari, neskôr baníci a spracovatelia vyťaženej rudy z miestnych a iných baní. Tu má pôvod i názov obce, keďže pri baníci pri úprave a rozbíjaní rudy používali kladivo (hamor). Dodnes sa nachádzajú v základoch starých domov, ciest a po trase bývalej lesnej železnice zbytky tavenej rudy - struska a množstvo hlinených kelímkov na odlievanie drahých kovov, hlavne striebra.
V roku 1601 mala obec mlyn a 68 domov, v roku 1720 už mala 4 mlyny na obilie i na rudu a 43 daňovníkov, z toho 17 remeselníkov, 3 obchodníkov, 2 baníkov, roku 1828 mala 83 domov a 569 obyvateľov. Spracúvali rudu vyťaženú v okolitých banských mestách.
V deväťdesiatych rokoch 19. storočia sa začala plánovaná, tvrdá a bezohľadná maďarizácia Slovenska. Pomaďarčovali sa mená, názvy obcí a začalo sa po maďarsky aj vyučovať.
Obec má základné občianske vybavenie ako obchod, pošta, materská škola, nájomné byty …
Aktuálne informácie o obci:
- Rozloha obce je 1967 ha
- Stred obce leží 272 m. n. m., ostatné časti chotára od 255 do 673 m. n. m.
- Počet obyvateľov - 610
- Horné Hámre ležia na styku Pohronského Inovca a Vtáčnika v doline Kľakovského potoka
- Obyvatelia boli pôvodom drevorubači a uhliari, neskôr baníci a spracovatelia vyťaženej rudy z miestnych a iných baní
- V roku 1601 mala obec mlyn a 68 domov, v roku 1720 mala už 4 mlyny na obilie i na rudu, 17 remeselníkov, 3 obchodníkov a 2 baníkov
Sakrálne pamiatky a farnosť
Najstaršou zmienkou o obci je miestna kaplnka postavená v roku 1735, ktorá slúžila obci a priľahlej usadlosti Ostrý Grúň. Kaplnka je chránená pamiatka. Rímsko-katolícky kostol postavili v roku 1753 zasvätením svätej Terézii Avilskej, ktorý je obkolesený miestnym cintorínom. V roku 1787 bola postavená fara a matrika bola založená v roku 1759. V roku 1787 sa v obci usadil vojenský vyslúžilec Michal Holub, prenajal si starý dom, v ktorom učil deti základným potrebám: písať, čítať a počítať. Bol teda prvým učiteľom v dedine.
Farnosť . Do 1715 boli Horné Hámre filiálkou žarnovickej farnosti, potom tu zriadili farnosť. Za feudalizmu boli patróni Dóczyovci. Keď vymreli, panstvo prevzala kráľovská komora a ona bola patrónom. Za ČSR čsl.
Kostol sv. Martina
Kostol sv. Martina stojí na vyvýšenom mieste nad cestou a je ohradený múrom. Pri ňom bol v minulosti cintorín. Rozmery d. 23m, š. 9,5m, v cca 10m. Svätyňa je zakončená oválnou stenou a preklenutá hviezdicovou klenbou. Víťazný oblúk je polkruhový. Loď má valenú klenbu, tehlovú. Vzadu je organový chór, ktorý bol zväčšovaný. Dlažba je keramiková.
V priečelí kostola stojí veža 37 m vysoká. Má barokový krov. Na južnej strane lode je kaplnka Sedembolestnej. Hlavný oltár zhorel r. 1955. Podľa fotografie vyhotovili nový. Postavili ho r. 1754 na náklad patróna a veriacich. Pred ním stál iný, menší kostol, ktorý bol údajne postavený r. 1615. CV 1671 píše, že ho v tom čase opravovali. Tento kostol ponúkol patrón Menhard Dóczy za éry rákoczyovcov evanjelikom ako za ich farský kostol. Či ho aj vzali do úžitku, neni známo.
V kontexte farnosti Kľak sa nedá nespomenúť prípad kňaza Michala Lajchu, ktorý slúžil na tejto farnosti. Biskup banskobistrickej diecézy, pod ktorú farnosť Kľak patrí, ho suspendoval. Znamená to, že Lajcha nemôže verejne vykonávať svoju činnosť, no kňazom ostáva naďalej.
Kaplnky
Kaplnka Panny Márie Lurdskej stojí pri ceste.
Obec Ostrý Grúň patrí do farnosti Kľak. Počiatok farnosti siaha do začiatku 18. storočia, kedy bola filiálkou farnosti Horné Hámre. Kostol v Kľaku postavili v roku 1753 a je zasvätený sv. Terézii Avilskej. V roku 1735 bola v Kľaku zriadená miestna kaplánka pre Kľak a Ostrý Grúň. Prvým farárom sa stal v roku 1805 Jozef Dvorák. V rokoch 1874 - 1905 pôsobil vo farnosti Anton Beluš.
V roku 1860 bola v horách na vrchu Javorinka postavená kaplnka. Na konci 18. storočia bola postavená v ostrom Grúni Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, v 20. storočí bola rozšírená o prednú časť. V roku 1990 bola k farnosti pričlenená filiálka Hrabičov.
Základný kameň kostola Povýšenia sv. Kríža v Ostrom Grúni bol posvätený pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1990. Kostol sa začal stavať v roku 1998, prvá omša sa v ňom slúžila na Vianoce v roku 2000 a konsekrácia kostola bola 6.10.2001.
Krvavá nedeľa
Najkrutejšou udalosťou v histórii obce Kľak je „Krvavá nedeľa“ 21. januára 1945. Obec bola za pomoc partizánskym skupinám pôsobiacich v pohorí Vtáčnika počas SNP úplne vypálená (132 domov a hospodárskych stavieb), vyrabovaná a 84 občanov zavraždených jednotkami SS, proti- partizánskou jednotkou EDELWEISS a jednotkou HEIMATSCHUTZu.
Spôsobom vykonania sa jednalo o jeden z najbrutálnejších vojnových zločinov spáchaných na Slovensku. Medzi obeťami bola aj trojmesačná Jozefína Haringová a 89-ročný Michal Pavlík. Ostatných občanov, ktorých našli v domoch sústredili do stredu obce, postavili pred nich tri guľomety so zámerom previesť hromadnú popravu. Hlavnú úlohu záchrancu zohral miestny farár Rudolf Klucha, ktorý s matkou, sestrou a kuchárkou slobodu neprijal. Slovami útechy posledného rozhrešenia veriacich oddialil popravu. V tom prišla nemecká moto-spojka s rozkazom nestrieľať, ale obec vypáliť a občanov evakuovať.
Tragické udalosti si obyvatelia každoročne pripomínajú na pietnom spomienkovom zhromaždení pri pamätníku SNP kladením vencov, postavenom v r. 1963. Po oslobodení obce v marci 1945 nebolo potravín ani stavebného materiálu. Svojou troškou prispela Medzinárodná organizácia pre pomoc a obnovu vojnou poškodených dedín a miest. Do roku 1960 obec patrila pod Tekovskú župu, okres Nová Baňa, kraj Banská Bystrica. V súčasnosti patrí pod Banskobystrický kraj.