Hronský Beňadik sa pýši druhým najstarším opátstvom založeným na území Slovenska, ktoré je známe ako Perla Pohronia. Toto miesto je známe mnohými špecifikami a jedným z nich je aj to, že do baziliky prichádzajú ľudia nie len z farnosti, ale aj z blízkeho okolia a tak je vytváranie farského spoločenstva miestami náročné.
Farnosť pozostáva z troch dedín: Hronský Beňadik, Psiare a Orovnica. V Hronskom Beňadiku sa nachádza bazilika minor, ktorá je zároveň aj farským kostolom a celá farnosť s obidvoma filiálkami patrí do dekanátu Hronský Beňadik v Nitrianskej diecéze.
Na skalnatom brale nad riekou Hron vyrastal od X. storočia mohutný kláštorný komplex. Podľa archeologických nálezov bolo miesto osídľované nepretržite od mladšej doby kamennej. Archeologické výskumy dokázali, že už v období Veľkej Moravy sídlili na tomto mieste vyspelé slovanské kmene. Ešte pred príchodom mníchov osídlili toto skalné bralo nad údolím Hrona pôvodní slovanskí obyvatelia.
Prvou písomnou zmienkou o Hronskom Beňadiku je zakladajúca listina kláštora, ktorá pochádza z roku 1075. Zakladajúca listina datovaná týmto rokom je súpisom majetkových práv už existujúceho kláštora. Je veľmi pravdepodobné, že kláštor existoval už pred rokom 1075. V tomto čase vznikla prvá románska kláštorná Bazilika sv. Benedikta, ktorá bola trojloďová.
V roku 1074 Gejza zvíťazil nad Šalamúnom a s podporou byzantského cisára získal moc nad väčšou časťou krajiny. Šalamún mal starý benediktínsky kláštor v Pannolhalme, dnešnom Maďarsku. Gejza nechcel byť horší, a preto sa rozhodol, že aj on založí nový, vlastný benediktínsky kláštor. Otázkou bola len lokalita. Výber padol na miesto, ktoré bolo hlboko na území Nitrianskeho kniežatstva a už oddávna bolo nazývané Slovenská Brána (dnešný Hronský Beňadik). Stála na veľmi dôležitej dopravnej trase. Spájali sa tu dve cesty: zo západného a z južného Slovenska, a pokračovali ďalej na Zvolen a na východ. Dalo by sa povedať, že ten, kto kontroloval túto trasu, vedel veľmi dobre, čo sa deje v jeho krajine. Týmito trasami najčastejšie cestovali kupci zo západu na východ a naopak. Bolo to teda strategické miesto.
Na jeho význam poukazuje aj listina z roku 1209, ktorou pápež Inocent III. potvrdil jeho majetky. Dôležitosť kláštora vyplývala aj z jeho pôsobenia ako hodnoverného miesta, ktoré v živote feudálnej spoločnosti zohrávalo nezastupiteľnú úlohu. Vydávali sa tu všetky druhy písomností, overovali listiny, úradne riešili majetkoprávne spory, spravoval archív, deponovali cennosti. Svoje písomnosti tu archivovala aj okolitá šľachta. Je zrejmé, že takéto činnosti museli vykonávať primerane školení členovia rádu, pôsobiaci i mimo múrov kláštora v širšom okolí. Takúto úlohu plnilo opátstvo až do konca feudalizmu.
V polovici 14. storočia sa začalo s výstavbou dnešnej gotickej katedrály (1346-1410), ktorá sa monumentálne týči nad obcou učupenou v úzkom údolí Hrona.
Kláštor vlastnil mnoho majetkov - samozrejme v Tekovskej stolici a okrem toho aj v Nitrianskej, Ostrihomskej, Novohradskej, Békéšskej či Peštianskej stolici. Medzi osobitné výnosy opátstva patrilo mýto zo splavovania dreva po Hrone, desiatky zo všetkých majetkov a podobne. Kláštor bol strediskom kultúrneho života, umenia výtvarného aj hudobného a v istom období v jeho sýpke fungovalo aj divadlo. V kompetencii kláštora bolo overovanie listín, úschova cenností, archivovanie dokumentov či šírenie vzdelanosti. Ďalšou úlohou v čase tureckých nájazdov bola ochrana cesty pri Hrone a signalizácia medzi pevnosťami v prípade hroziaceho nebezpečenstva.
Vojnové udalosti v Uhorsku po moháčskej porážke a následné ohrozenie Turkami sa stalo osudným pre ďalší vývoj kláštora. Rozpustili kláštornú komunitu, v prvej polovici 16.storočia kláštor zanikol a vyrástla z neho mohutná renesančná pevnosť. Z tohto obdobia poznáme i posledných volených opátov. Po nich panovník menoval iba gubernátorov. Majetky kláštora prešli do správy ostrihomskej kapituly.
Stredoveký kláštor v sebe ukrýva rajský dvor, ktorý je jeho centrálnou časťou. Okolo neho je vystavaná krytá krížová arkádová chodba z roku 1410. Dodnes sa z nej dochovala časť priliehajúca ku kostolu. V roku 1530 priama hrozba tureckých nájazdov donútila vtedajších obyvateľov kláštora prestavať ho na renesančnú pevnosť.
Kláštor bol vojenskou pevnosťou a pod jeho hradbami sa veľakrát odohrala vojenská akcia. Turci v roku 1599 mesto spustošili a vypálili. Kláštor zotrval ako pevnosť až do konca tureckých nájazdov.
V najnovšej časti kláštora sa kedysi nachádzalo ubytovacie krídlo pre starých, chorých a pocestných. V 18. storočí, keď sa začalo rozpadať, ho prerobili na sýpku. V roku 1881 vypukol v meste požiar, ktorý poškodil aj kláštorný komplex. Opravovali ho až do roku 1889.
Zo zaniknutej románskej baziliky sa dochovala kamenná krstiteľnica. Gotický sloh je jasne viditeľný na vstupnom portáli, lomených oblúkoch na oknách či v krížovej klenbe, na vzácnych gotických plastikách svätých na oltári Panny Márie, na nástenných obrazoch s výjavmi legendy o sv. Jurajovi a pod.
Do Hronského Beňadika prichádzajú veriaci a turisti aj kvôli Relikvii Kristovej krvi. Je ňou kúsok z Veronikinej šatky s kvapkami Kristovej krvi, ktorú daroval pápež Pavol II. kráľovi Matejovi Korvínovi ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom. Ten ju priniesol do Hronského Beňadika pri príležitosti posvätenia kostola v roku 1483, pretože chrám považoval za dôstojné miesto jej uloženia. Od toho času sa úcta k Božej Krvi začala šíriť po celom okolí. Tým sa pozdvihovala aj autorita kláštora medzi duchovenstvom a svetskou vrchnosťou. Opáti sa rozhodli, že v interiéri kostola vyhradia pre relikviu špeciálnu časť, kde bude uctievaná. Postavili pre ňu osobitnú kaplnku, ktorú 26.marca 1489 posvätil nitriansky biskup Gregor. Kaplnka Božskej krvi dostala aj nový oltár (1510), ktorý je v súčasnosti v Ostrihome. V prvej polovici 19. storočia Beňadik navštívil kardinál Alexander Rudnay, ktorý vzal relikviu so sebou, dal ju ozdobiť a potom označil svojou pečaťou. Postaral sa aj o monštranciu, v ktorej je relikvia uctievaná.
V rokoch 1929 až 1950 kláštor spravovali saleziáni. V tom období vybudovali v dolnej časti sýpky divadlo, v ktorom okrem ochotníkov hrávali aj samotní rehoľníci. V roku 1951 tu boli internované rehoľné sestry z Kongregácie Božského Vykupiteľa. V roku 1990 zomrel farár Jozef Páleník a po jeho smrti sa do kláštora opäť vrátili saleziáni. V roku 1999 na miesto saleziánov nastúpila Spoločnosť katolíckeho apoštolátu - pallotíni. Od roku 2015 bol menovaný za farára Mons. František Kapusňák, SF a od roku 2018 bol menovaný za farského administrátora Mgr. Vdp.
V budove sýpky sú umiestnené expozície z histórie kláštora a nedávno pribudla expozícia opátskeho krídla. Kláštor je otvorený denne počas komentovaných prehliadok.
Farský kostol svätého Benedikta v Hronskom Beňadiku vyhlásili za Diecéznu svätyňu. Počas svätej omše na slávnosť Krista Kráľa, 25. novembra 2018, oznámil povýšenie tohto pútnického chrámu nitriansky biskup Mons. V homílii viac ako tisícke prítomných veriacich pripomenul starobylosť a význam chrámu v Hronskom Beňadiku - v minulosti i v súčasnosti. Podčiarkol úlohu benediktínov, ktorí tu pôsobili a ktorí sa na tomto mieste, okrem iného, postarali o vznik Nitrianskeho evanjeliára, dnes najstaršej zachovanej písomnosti z územia bývalého Uhorska. Hlavný celebrant zdôraznil, že aj v tomto, historicky a umelecky vzácnom, chráme, sa od začiatku ohlasovala pravda Kristovho evanjelia a jeho kráľovstva. Nová Diecézna svätyňa má bohatú históriu. Chrám postavili v 14. storočí. V roku 1483 dostalo miestne benediktínske opátstvo od kráľa Mateja Korvína I. relikviu Kristovej Krvi (kúsok starého plátna s kvapkami Kristovej Krvi). Kráľ Matej I. dostal túto relikviu pravdepodobne od pápeža Pavla II. ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom.
Na prvé misie po letnej prestávke sme prišli od 21. - 29. septembra 2019 do farnosti Hronský Beňadik. Na misie nás pozval pán farár Tomáš Gračka. Na misijnom kríži je zaznamenané, že posledné misie prebiehali v Hornom Beňadiku v roku 2009, takže sme po desiatich rokoch znovu prišli pomôcť pri obnove farnosti. Okrem duchovnej obnovy, aj nedávno obnovená farská budova, terénne úpravy v okolí, opravovanie kostola sv. Egídia, a mnohé iné zmeny tiež poukazujú na snahu obnoviť život vo farnosti. Náš misijný program sme rozdelili do troch kostolov farnosti. Skrze misijné kázne sme nabádali k zamysleniu sa nad spôsobom života a ako všade, aj tu sme ponúkli možnosť generálnej svätej spovede. Počas misijného týždňa sme slávili aj slávnosť sv. Vincenta de Paul, ktorého relikvie, putujúce momentálne po Slovensku, navštívia aj zo 16. na 17. novembra baziliku minor v Hronskom Beňadiku.
Krátke oznamy Baziliky sv.
- Bazilika minor sv. svätým otcom Františkom 4. marca 2019 so slávnostným uvedením 28. Mons.
- 1,Vo výročný deň posviacky baziliky27. septembra
- 2,V deň liturgickej slávnosti jej titulu - sv. Benedikta, opáta11. júla
- 3,Na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla29. júna
- 4,Vo výročný deň udelenia titulu baziliky4. marca 2019
- 5,Na sviatok Povýšenia svätého kríža (určený miestnym biskupom)14.
V bazilike sv. v pondelok, v utorok, vo štvrtok, v piatok o 18:00 hod. K bazilike prináleží kláštor sv.
Prehľad dôležitých dátumov a udalostí:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1075 | Prvá písomná zmienka o kláštore |
| 1346-1410 | Výstavba gotickej katedrály |
| 1483 | Matej Korvín prináša relikviu Kristovej krvi |
| 1530 | Kláštor prestavaný na renesančnú pevnosť |
| 1599 | Turci spustošili a vypálili mesto |
| 1881 | Požiar poškodil kláštorný areál |
| 1929-1950 | Kláštor spravujú saleziáni |
| 2019 | Bazilika minor sv. svätým otcom Františkom |