Medzi sakrálnymi pamiatkami mesta Kežmarok popri bazilike sv. Kríža s jej gotickými oltármi, popri unikátnom drevenom artikulárnom kostole a exoticky vyzerajúcom novom evanjelickom kostole je tak trochu v úzadí Mariánsky kostol. Chrám zasvätený Navštíveniu Panny Márie mal pohnutý osud. Bol postavený v r.1654 na mieste troch meštianskych domov, ktoré mesto venovalo katolíckej cirkvi v roku 1650 z vďaky za pomoc pri oslobodení sa mesta od poddanstva Thökölyovcov. Kanonická vizitácia z r. 1656 ho popisuje ako veľmi skromný.
História kostola
Chrám zasvätený Navštíveniu Panny Márie bol postavený v roku 1654, preto ho voláme Mariánsky. Už o šesť rokov prišiel do Kežmarku rad paulínov, ktorí zároveň spravovali aj farnosť ďalších 116 rokov. V Kežmarku horelo každú chvíľu, no na požiar z roku 1741 sa len tak nezabudne. Hradné námestie sa spolu s kostolom premenilo na obrovskú fakľu a zanechalo za sebou spúšť na celých šesť rokov. Kežmarčania nie sú naučený vzdávať sa a práve preto bol v roku 1747 položený základný kameň nového kostola, ktorý sa podarilo dokončiť v roku 1756. Zariaďovanie interiéru pokračovalo v ďalších desaťročiach. Len čo sa dobré dielo podarilo, prišiel na návštevu ďalší požiar. Písal sa rok 1787 a odvtedy zostal Boží stánok bez strechy a okien dlhých 14 rokov.
V roku 1670 prichádzajú na pozvanie varadinskeho biskupa a spišského prepošta Juraja Bársonyho do mesta paulíni. Podľa kežmarského historika Juraja Bohuša bol kostol v tej dobe zaklenutý iba dreveným stropom ( klenbou?), mal malú vežičku v ktorej boli dva malé ale dosť zvučné zvony. Pri kostole bola budova fary, ktorá neskôr v devätnástom storočí zanikla a na jej mieste stoji dnes s kostolom susediaci meštiansky dom. Keďže v chráme sa zhromažďovala prevažne slovenská menšina a kázne boli v slovenskom jazyku, už v tejto dobe je kostol označovaný ako slovenský. Toto označenie sa udržalo až do začiatku 20 storočia. Po rušení kláštorov Jozefom II. v roku 1786 zanikol aj kláštor pátrov pavlínov v Kežmarku.
Mohutné priečelie kostola je prvou dominantou v smere od hradu do centra mesta. Interiér milo prekvapí svojou výzdobou. Hlavný, ako aj bočné oltáre tvoria jednu harmóniu. Bystrému oku však neunikne výzdoba kazateľnice, ktoré pochádza z poslednej tretiny 17. storočia a je najstarším zachovaným zariadením chrámu.
SPŠ TV Poprad - Comenius - Drevený kostol v Kežmarku
Architektúra Baziliky sv. Kríža
Kežmarský chrám je najmladším a svojimi rozmermi (vnútorné rozmery: dĺžka 51m, šírka 22m, výška hlavnej lode 15,75m) jedným z najväčších spišských gotických trojloďových kostolov. Presbytérium je dlhé 23,5m, šírka 11,5m je rovnaká ako šírka hlavnej lode, čo umocňuje celkový mohutný dojem z chrámu. Sieťová klenba, vytvorená na princípe pretínajúcich sa dvojíc paralelných diagonálnych rebier, spočíva na masívnych polygonálnych pilastroch a konzolách, z ktorých dve sú ukončené maskarónmi v podobe muža a ženy. V strede klenby, v miestach kríženia rebier, sú na spôsob svorníkov umiestnené drobné rozety alebo štítky s erbmi. Presbytérium je presvetlené veľkými neskorogotickými oknami s individuálne riešenými kružbami. Polygonálnom závere presbytéria sú kružby bohatšie riešené, zatiaľ čo na južnej stene sú pomerne jednoduché, rovnako ako vo trojlodí. Odstup okien a ich výška sa smerom k polygonálnemu záveru presbytéria postupne znižujú, čím sa hĺbka svätyne opticky zväčšuje.
Pastofória a sakristia
Vedľa vchodu do sakristie sa nachádzajú dve pastofória. Z prestavby okolo r. 1320 pochádza výklenkové pastofórium s trojuholníkovým štítom so zuborezom a zvyškami polychrómie Baránka. Druhé pastofórium z r. 1444- 1486 je v podobe vežičky s fiálami, krabmi a krížovými kyticami. Spočíva na polygonálnej nohe a na podobnom sokli. Jeho strednú časť uzaviera kovová mreža, nad ktorou je motív kružbového panelu V jej hornej časti sa nachádza drevená plastika Madony s dieťaťom z polovice 15. storočia, podľa vzorov z kolínskeho okruhu. Pastofórium pokračuje nad plastikou baldachýnom ukončeným štíhlou fiálou. Obe pastofória boli „ zreštaurované“ v r.1868-1870, kedy chýbajúce časti boli doplnené štukou a drevom. V r. 1486 postavili do svätyne vedúcu malú južnú predsieň so sedlovými portálmi v tvare oslieho chrbta s pravouhlým rámovaním a pretínajúcimi sa prútmi. Vnútorný portál okrem roku osadenia je ozdobený erbom mesta Kežmarok a erbom majiteľov hradu a donátorov kostola - Zápoľských. Architektonické tvaroslovie južného vstupu sa opakuje na portáli vedúcom so svätyne do sakristie. Pomerne vysoko umiestnené pätky sú krútené alebo diamantové. Nad portálom je nápisová tabuľa z čias neskorogotickej úpravy objektu z r. 1868.
Sakristia pochádzajúca z prestavby okolo r. 1320 má obdĺžnikový pôdorys a je klenutá troma poliami krížovej klenby s klinovými rebrami, dosadajúcimi na kružbové a ostrohové konzoly podobne ako v Levoči v gotickom kostole minoritov. V strede kríženia sú svorníky s reliéfom baránka, s hviezdou a s polmesiacom. Nad sakristiou sa nachádza neskorogotická empora otvorená do svätyne vysokými lomenými arkádami. Emporu zo sakristie sprístupňuje vnútorné schodisko a uzatvára ju neskorogotický portál so zošikmenými nárožnými hranami. Má vysokú gotickú sieťovú klenbu, ktorej rebrá so žliabkami dosadajú hladko na stenu alebo na oblé prípory, prípadne na štítok alebo na malú konzolu s vegetatívnymi úponkami. Vo východnej stene sa nachádza zvonku zamurované malé rozetové okienko. Empora je vydláždená pôvodnou neskorogotickou diagonálne položenou tehlovou dlažbou.
Trojlodie
Svätyňa sa triumfálnym oblúkom napája na rovnako širokú strednú loď pseudohalového trojlodia. Lode od seba oddeľujú arkády, ktorých lomené oblúky plynulo prechádzajú do siedmich oktogonálnych pilierov dosadajúcich na mohutné polygonálne pätky. Vysoké a široké arkády spájajú tri priestory do optického celku. Mohutná stredná valená klenba je tvorená zložitým hviezdicovým motívom, bočné lode majú sieťové - takmer atektonické klenby. Subtílne, bohato profilované rebrá dosadajú na obvodové múry a piliere bez konzol, s náznakmi prekríženia. V západnej časti strednej lode je neskorogotický organový chór podklenutý hviezdicovou klenbou a ukončený kamennou, čipku pripomínajúcou mrežou, zostavenou z kružieb s motívom rotujúcich plamienkov. Na chór je prístup po schodisku na južnej strane cez novší renesančný portál. Na stĺpoch trojlodia, chóru i na rebrách je niekoľko druhov kamenárskych značiek. V západnej časti južnej lode je niekoľko štítkov so značkami a erbmi.
Trojlodie sprístupňujú dva portály. Južný portál je honosnejší, umiestnený pod otvorenou južnou predsieňou zaklenutou hviezdicovou klenbou. Portál je dvojosový so segmentovou kružbou v tympanóne a s profilovaným ostením, na ktorom sa objavuje motív pretínania. V strede a po stranách vstupných arkád sú na konzolách, pod baldachýnmi z prepletených vetvových úponiek, umiestnené skulptúry Bolestného Krista, P. Márie a sv. Jána. Nad arkádami je páska s minuskulovým nápisom s dátumom ukončenia stavby „crux nos sancta tuere 1498“. Zo severnej strany vedie do chrámu podobný, ale jednoduchší portál s predsieňou z konca 16. storočia.
Veža chrámu
Veža chrámu má základy z prvej polovice 13.storočia, v jej prízemí sú zvyšky ústupkového portálu vedúceho do hlavnej lode chrámu, odtlačky klenieb a v rohoch zvyšky kamenných náznakov rebier,ktoré majú blokový charakter. V hornej časti sa zachovali v troch poschodiach nad sebou na všetkých štyroch stranách dnes zamurované neskorogotické sedlovozáclonkové zvukové otvory. Z vonkajšej strany je veža členená dvoma voľakedy podstrešnými, dnes kordónovými rímsami. Spodná staršia /z 1320? / je tvorená vlysom s plytkými kruhmi, horná neskorogotická, má vlys na troch stranách s motívom slepých kružbových panelov a na štvrtej južnej strane s motívom štvorlístkov. Polychrómia je tmavočervenej farby s bielym podkladom. Ochodza s renesančnou atikou pochádza z poslednej stavebnej etapy z r. 1591.
Symboly a legendy
Kostol od počiatkov Cirkvi symbolizoval cirkev a Cirkev bola kostol. (Ecclesia je spoločný názov pre Cirkev i kostol. Slovenský termín kostol je odvodený od latinského castellum , čo znamená opevnenie. Kostol sa bol v časoch raného stredoveku skutočne nielen duchovné ale často aj skutočné útočište. Napríklad takým útočisko pred Tatármi bola Lapis refugii - skala útočišta na Kláštorisku v Slovenskom raji) Duch Cirkvi sa vyjadruje cez hmotu kostola a hmota kostola je hmotným nositeľom myšlienky . V dnešnej dobe znalosť symbolov upadla a už nevieme vnímať veci zjavné aj prostému stredovekému človekovi.
Kežmarský kostol patrí medzi takzvané halové kostoly, symbolizujúce rajskú záhradu. Vzory môžeme hľadať v podunajskej a švábskej oblasti. Do chrámu sa vstupuje cez Hlavný portál. Na strednej konzole je socha bolestného Krista, ktorý akoby hovoril: „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.“ ( Ján 10,7- 9) „Ja som cesta , pravda a život. Nik nepríde k Otcovi iba cezo mňa.“ (Ján 14,6 ). Stĺp s Kristom a baldachýnom v podobe vetvičiek nad ním symbolizuje strom života. V hornej časti portálu je segmentová rozeta - symbol slnka . Slnko tu opäť predstavuje Krista - „sol justitiae“ , slnko spravodlivosti.
Klenba svätyne dosadá na 12 pilastrov, tak ako základy cirkvi spočívajú na dvanástich apoštoloch. Tri zbiehajú až na zem , ostatné končia na konzolách ( symbol apoštolov Petra, Ondreja a Jána ?). Na úplné podčiarknutie tohto významu dobová literatúra uvádza , že v klenbe boli maľby dvanástich apoštolov a štyroch Cirkevných otcov.
Dva pilastre končia na konzolách s maskarónmi . Tie predstavujú polaritu stredovekého sveta: na južnej stene: tvár muža - alegória dňa , zdroj svetla ,pravdy a viery ; na severnej stene: tvár ženy - alegória Noci .
Podľa v stredoveku často používaného traktátu Livre des péches et des vertus ( Kniha hriechov a cností) francúzskeho dominikánskeho mnícha Laurenta z roku 1279 v rajskej záhrade je sedem stromov Cností v strede so stromom označujúcim Krista v ktorom sa všetky Cnosti križujú a pod stromami je sedem fontán zavlažujúcich záhradu , predstavujúcich sedem darov Ducha svätého. Klenby samotnej haly spočívajú teda 7 mohutných pilieroch - stromoch cností , pri stĺpoch stáli voľakedy oltáre - žriedla večnosti zavlažujúce túto hortus conclusus - uzavretú rajskú záhradu. A uprostred kostola, tejto mystickej záhrady až do konca 18.storočia stál Kríž - strom života ( lignum vitae) , predstavovaný drevom Kristovho kríža ( lignum crucis).
K tomuto Krížu sa vzťahuje jedna legenda uvádzaná v literatúre už v prvej polovici 17. storočia. V čase keď Thökölyovci sympatizovali s kryptokalvínmi , chceli dať odstrániť tento Kríž. Vtedy socha údajne po nemecky prehovorila: „Keď si ma , o človeče, tu nepriniesol , neodnášaj ma stadiaľ preč.“ Túto legendu svorne zaznačili tak katolícki ako aj evanjelickí historici. Socha zostala na svojom mieste do konca 18.storočia.
V klenbe hlavnej lode je veľký kruhový otvor. Od roku 1664 z neho visí luster ale jeho pôvodná funkcia bola iná. Cez tento otvor do nebies - Himmelsloch vystupoval zmŕtvychvstalý Kristus na nebesá. V deň Nanebovstúpenia sa cez tento otvor vyťahovala nahor do podkrovia socha Krista tzv. Imago resurrectionis, pripevnená na povraze. Na Turice sa cez tento otvor vpúšťala holubica - symbol Ducha svätého. Takto názorne sa sprostredkovali veriacemu v stredovek mystéria viery.
Z vonkajšej strany chrámu ešte v roku 1802 sa spomínajú dve pozoruhodnosti - kamenárske diela osadené do stien. Na severnej strane pri druhej bráne obludná žaba (podľa historikov pamiatka na neďaleký močiar). Skôr sa však jednalo o klasicky stredoveký motív príšer- obludných tvorov zobrazených na vonkajších stranách chrámov , ktoré predstavujú porazené sily zla . Druhou pozoruhodnosťou exteriéru bola hlava sv. Jána Krstiteľa na východnom múre chrámu , asi lakeť nad zemou. Každý tovariš , ktorý prišiel do Kežmarku bol ubytovaný v „herbergu“ blízko kostola a musel dotknúť , aby mu to prinieslo šťastie. Hlava bola už v roku 1720 značne „zošúchaná“ a v priebehu ďalších storočí úplne zmizla.
Dejiny kostola sv. Kríža
Prvá zachovaná písomná správa o kostole sv. Kríža pochádza až z roku 1383. V listine sa spomína, že na mieste dnešného Kostola sv. Kríža bola kedysi drevená kaplnka…
Podľa listiny z roku 1329 Kežmarčania zaujali územie, ktoré kedysi patrilo osadám strážcov a rybárov. V dokumente sa uvádza “ de villis “ takže išlo minimálne o dve osady. Jednou zo spomínaných osád bola osada pri Kostole sv.Michala, v mieste a nad dnešnou železničnou stanicou. Časť základov kostola sv. Michala bola odstrelená pri výstavbe železničnej trate a budovy železničnej stanice začiatkom 20. storočia. Zvyšná časť základov pochádzajúca z konca 12. storočia bola odkrytá pri archeologickom výskume v roku 1987. Druhou osadou, ktorá sa spomína v listine z roku 1329, bola osada rybárov rozprestierajúca sa približne v priestoroch ulice dodnes nazývanej “ Starý Trh “ a v okolí dnešného Kostola sv. Kríža. Existencia tejto osady je ťažie dokázateľná, keďže doposiaľ nebol v centrálnej časti dnešného mesta ( v okolí Kostola sv. Kríža a ulice Starý Trh) zrealizovaný archeologický výskum. Obyvatelia osady patrili k pôvodnému slovenskému obyvateľstvu, ktorí na tomto území žili ešte pred príchodom Sasov, o čom svedčí aj nasledujúce stáročia používané označenie tohto miesta - Windischgrund (slovanské územie).
Nepriamym dokladom tohto tvrdenia, je aj skutočnosť, že nemeckí prisťahovalci sa v 13. storočí usadzovali v blízkosti slovenských osád, s výhodnou polohou, najmä tam, kde sa rozvíjal trh. Údolím rieky Poprad viedla obchodná cesta a existencia trhu je nespochybniteľná už pred rokom 1251. Z tohto roku pochádza prvá písomná zmienka o predchodkyni dnešného Kežmarku - osade Sasov pri Kostole sv. Alžbety, ktorá bola lokalizovaná na území dnešného Kežmarského hradu. To, že priestor v okolí kostola sv. Kríža je výhodnejšou časťou na území vznikajúceho mesta, bolo zrejmé aj pre Sasov a keby tento priestor v čase ich príchodu bol neosídlený, zaujali by sa ho s určitosťou už v 1.pol. 13.storočia. Obsadzujú ho teda až po získaní mestských výsad v roku 1269, kedy sa postupne stáva centrom rozvíjajúceho sa stredovekého Kežmarku.
S rozvojom mesta a s nárastom obyvateľstva pristupujú jeho obyvatelia v 1. polovici 14. storočia /okolo r. 1320/ k prestavbe Kostola sv. Kríža. Kostol sv. Alžbety, ako nepotrebný, v roku 1368 darujú rehoľníkom- strážcom Božieho Hrobu z Lendaku. Aby o farských právach prestavaného značne rozšíreného kostola, nikto nepochyboval, snažili sa preniesť patrocínium sv. Alžbety z pôvodného dolného kostola na nový - horný. Chceli sa tým zároveň vymaniť spod povinnosti Kostola sv. Kríža - platenia desiatku spišskému kanonikovi. V roku 1329,na sťažnosť kanonika, sa vec vyšetrila a patrocínium sv. Alžbety sa navrátilo pôvodnému kostolu. Od roku 1383 je horný Kostol sv. Kríža definitívne označovaný ako jediný farský kostol na území mesta a dolný Kostol sv. Alžbety ako jeho filiálka.
Architektonický výskum, v rokoch 1977 - 1978 pomohol upresniť stavebný vývoj Kostola sv. Kríža. Z obdobia okolo 1. pol. 13. storočia pochádza časť veže a časť západného muriva pôvodnej lode. Murivo vyzerá ako z kamenných kvádrov. V prízemí veže sa zachovali zvyšky ústupkového portálu a odtlačky klenieb. V rohoch sú zvyšky kamenných náznakov rebier, ktoré majú blokový charakter a pripomínajú podvežia v Spišskej Belej a Spišskom Podhradí. O veľkosti chrámu po jeho prestavbe v r. 1320 nám dnes dáva predstavu veža na západe a ukončenie sakristie na východe / šírka 19m a dĺžka cca.41m (resp 49m ak rátame vežu). Bol to objekt úctyhodných rozmerov, porovnateľný vtedy s najväčšími kostolmi na území horného Uhorska. O tom, že chrám vznikol pod vplyvom stavebno - kamenárskej dielne pôsobiacej v Levoči na začiatku 14. storočia, svedčia ostrohové a kružbové konzoly sakristie. Z tohto obdobia sa zachovala sakristia a niektoré architektonické články, ako výklenkové pastofórium v severnej stene svätyne, či voľne umiestnený svorník s reliéfom hlavy Krista z klenby kostola. 25. apríla 1433 napadli mesto vojská husitov. Nasledujúci požiar a neskôr zemetrasenie v r. 1443 kostol silno poškodili. Keď v r. 1434 spolu s kostolom zanikla osada sv. Michala, ukázala sa potreba prestavby a rozšírenia farského kostola.
Z roku 1444 pochádza odpustková listina Juraja Milkovského generálneho vikára ostrihomského arcibiskupa, ktorou udeľuje 40- dňové odpustky všetkým, ktorí navštívia chrám a prispejú na jeho (pre)stavbu. V r. l462 získava daň mesta - cenzus rodina Zápoľských, ktorá sa zároveň stáva najvýznamnejším sponzorom prestavby kostola. Prestavba zväčšila chrám južným a východným smerom. Začala sanktuáriom a pokračovala kostolom - halou. Rokom 1486 je datované osadenie vstupného portálu do svätyne a rokom 1498 hlavný - južný portál chrámu. Tento rok sa považuje za ukončenie neskorogotickej prestavby. Na kamenných architektonických článkoch sa zachovali početné kamenárske značky a podľa tradície sa na stavbe chrámu podieľali majstri Šimon Bartolom, majster Stanislav, Ján a Jakub Fáb...
Bazilika sv. Kríža
Chrám patrí medzi najväčšie trojloďové kostoly na Spiši. Jeho dnešná podoba pochádza z gotickej prestavby v rokoch 1444 - 1498. Časť prestavby zafinancovalo mesto a majiteľ hradu Imrich Zápoľský, erby oboch sa nachádzajú dodnes v malom vchode kostola. Nad veľkým vchodom je uvedený rok ukončenia prestavby 1498. O prestavbe svedčí aj trojaká klenba - sieťová, hviezdicová, krížová. Presbytérium je presvetlené veľkými neskorogotickými oknami. Kostol patrí medzi tzv. halové kostoly, ktoré predstavujú rajskú záhradu a v roku 1998 bol povýšený na baziliku.
Areál kostola bol v stredoveku ohraničený opevnením, z ktorého sa dodnes zachoval nízky kamenný múr ukrytý pod šindľovou strechou. V blízkosti kostola stojí opravená renesančná zvonica z roku 1591.
Okrem spomínaného hradu v ktorom sídli Múzeum sa oplatí navštíviť aj Baziliku sv. Kríža a Drevený artikulárny kostol. V obe sakrálne stavby spája značka výnimočnosti svetového formátu - UNESCO. Ideálne je spoznávať nádhery Kežmarku postupne, pričom najlepším sprievodcom je vyznačená historická cesta.
Otváracie hodiny Baziliky svätého kríža
Počas mesiacov MÁJ až OKTÓBER je Bazilika Svätého kríža v Kežmarku pre verejnosť otvorená v pracovné dni v čase od 10:00 hod. do 14:00 hod. V ostatných mesiacoch je Bazilika Svätého kríža otvorená v pracovné dni pre verejnosť od 11:00 hod. do 13:00 hod.