Naša farnosť Klokočov je najvýznamnejším gréckokatolíckym pútnickým miestom na Zemplíne a zároveň najväčším v Košickej eparchii. Klokočov je miesto, ktoré si zaslúži pozornosť a návštevu. Obec Klokočov leží na severnom okraji Michalovského okresu a na južnom úpätí pohoria Vihorlat. Od okresného mesta Michalovce je vzdialená 12 kilometrov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1358.
Nielen na Zemplíne je obec Klokočov v Michalovskom okrese známa mariánskym pútnickým miestom. Každoročne ju navštívi množstvo veriacich.
Okrem bežnej pastorácie sa vo farnosti pravidelne vykonávajú modlitby uzdravenia a oslobodenia. Pomáhame rodinám i jednotlivcom v životných situáciách, kedy je nevyhnutná duchovna podpora a podpora iných.
Úcta k tunajšiemu pútnickému miestu sa viaže k ikone Presvätej Bohorodičky. Práve v česť sviatku Jej zosnutia je zasvätených mnoho chrámov, veď Bohorodička je tá, ku ktorej sa mnoho ľudí utieka a prosí Ju vo svojich modlitbách o pomoc. Matka Božia Svoju lásku k nám prejavovala a do dnes prejavuje na mnohých miestach cez Jej čudotvorné ikony.
Gréckokatolícky chrám, zasvätený Zosnutiu Presvätej Bohorodičky, pochádza z roku 1835.
História Ikony Presvätej Bohorodičky
V 17. storočí to bola malá chudobná dedinka, kde žilo asi 150 obyvateľov. Patrili k nej filiálne obce Kaluža a Kusín. Obec bola vo vlastníctve zemepánov Stáraiovcou, Semerija, Draveckého a Nického. Úcta tohto miesta sa viaže k ikone Bohorodičke v miestnom chráme. Časť udalostí nám prezrádza text zachovaný na kópii obrazu.
Klokočov je najvýznamnejším pútnickým miestom pre gréckokatolíkov na Zemplíne a zároveň aj najstarším miestom púti všetkých slovenských gréckokatolíkov.
Stalo sa to v roku 1670 počas kuruckých vojen, keď vojsko tiahlo na Michalovce. Ľudia sa so strachom zišli v drevenom chráme, kde na ikonostase bol obraz Presvätej Bohorodičky. Keď bolo vojsko blízko, tvár Bohorodičky sa zatemnila a začala slziť. Vojaci na druhý deň chrám podpálili, ale ikona nebola zničená. Previezli ju do Prešova a umiestnili v mestskej klenotnici.
Nezvyčajné slzenie ikony v Klokočove v roku 1670 bolo prvým zo série „zázrakov“ aj v iných oblastiach. V roku 1696 plakala ikona v Pócsi, v roku 1699 ikona v Mikole v Sedmohradsku, v roku 1717 ikona v Sájopálfalva a nakoniec ikona v Ľutine v roku 1852. Klokočovská ikona spomedzi ostatných obrazov teda ronila slzy ako prvá v roku 1670. Chýr o zázraku sa veľmi rýchlo rozšíril do celého Uhorska.
Z dokumentu Budínskeho archívu z roku 1711 uverejneného v knihe J. Balogha Munkács - vár története (Dejiny Mukačevského zámku) sa dozvedáme, že po zázraku ikona z Klokočova bola odnesená do Prešova a umiestnená v pokladnici drahocenností mesta Prešova. Je jasné, že zázrak - slzenie ikony, vyvolal rozruch a mesto Prešov zasiahlo. Z Klokočova bola ikona odnesená a možno si domyslieť, že právom mocnejšieho.
Možno sa iba domnievať, že skoro po zázraku, pretože z dokumentu je jasné, že sa ikona ocitla v rukách grófky Žofie Báthoryovej, manželky grófa a kniežaťa Juraja II. Rákociho, majiteľky mukačevského zámku, ktorá po smrti svojho manžela zanechala kalvínsku vieru a stala sa katolíčkou. Táto kňažná zobrala ikonu z Prešova na základe toho, že mukačevské biskupstvo bolo jej majetkom. Kňažná umiestnila ikonu v kaplnke mukačevského zámku.
Po odnesení klokočovskej ikony na cisársky dvor do Viedne sa ozvalo mesto Prešov, ktoré si nárokovalo na zázračnú ikonu. Pravdepodobne to bolo aj pod vplyvom prešovských biskupov. Kráľovná Mária Terézia, veľký dobrodinec východného obradu, prikázala zhotoviť kópiu klokočovskej ikony a túto až jej syn Jozef II. poslal do Prešova. Originál zázračnej ikony však ostal vo Viedni v cisárskom dvore.
Kópiu ikony namaľoval maliar F. G.Kramer a ikona bola slávnostne prenesená a odovzdaná mestu Prešov. V súčasnosti sa v miestnom gréckokatolíckom chráme, ktorý leží tesne pri brehoch Zemplínskej šíravy, nachádza jej druhá kópia. Vytvoril ju maliar Ignác Roškovič.
Na zadnej strane tejto ikony je zaznamenané, že je kópiou a že ju podľa originálu namaľoval roku 1769 F. Kramer vo Viedni, a táto kópia zázračnej ikony bola dňa 12. marca 1769 rakúskym cisárom darovaná mestu Prešovu namiesto originálu. Ďalej je ešte poznamenané, že kópia bola roku 1802 obnovená maliarom Bodom. V týchto historických zápisoch je zdôraznené, že ikona slzila pred mnohými ľuďmi, ktorí slzenie videli a tiež, že slzenie sa zmenilo na plač, keď ikonu prebodávali nožom.
Ako historické doklady o ikone sa ešte zachovali inventarizačné záznamy z majetku Františka II. Rákociho z roku 1711, v majetku ktorého Klokočovská ikona bola bohato ozdobená drahokamami.
Vývoj farnosti Klokočov
Farnosť Klokočov donedávna patrila do nitrianskej diecézy. Po reorganizácii a novom prerozdelení diecézneho územia od 14. februára 2008 patrí do novozriadenej žilinskej diecézy. Jej veriaci však nemali vždy svoj kostol, pretože patrili pod správu farnosti Turzovka, jednej z najväčších farností.
Podľa doteraz známych prameňov príprava a začiatky budovania kostola prebiehali už v rokoch 1912 - 1913. Pôvodne mal byť kostol dvojvežový, ale neskôr podľa rozhodnutia biskupa Bathanyho sa určilo, že bude jednovežový a oproti pôvodnému zámeru menší. Kostol mal byť postavený v Kline na Marcovom kopci, kde sa v tom čase nachádzal vyše 300 rokov starý cintorín a kde sa v priebehu 18. a 19. storočia pochovávalo. Napriek výhodnej polohe tohto miesta z dôvodu nutnej exhumácie starých hrobov sa rozhodlo, že kostol bude postavený v osade Klokočov.
Po začiatku výstavby prevzal cirkevné povinnosti v jeho ďalšom pokračovaní turzovský farár Karol Točík, ktorý tu pôsobil od roku 1918 až do svojej smrti v roku 1960. Ako prvotný materiál na stavbu sa použil kameň z riečky Predmieranky v časti pod kostolom. Na výstavbu nového kostola a farskej budovy zložil dp. Ignác Diera v Nitre 260 000 korún. Staviteľom sa stal Ján Maňas zo Vsetína a základy posvätil nitriansky kanonik a prepošt Valentín Púchovský.
Výstavba sa síce začala, ale zakrátko bola prerušená pre nedostatok potravín a šíriaci sa hlad. V roku 1918 bol farár Ignác Diera poctený titulom monsignora a v auguste toho istého roku ho preložili do Košece. V stavbe kostola sa pokračovalo až v roku 1924. V roku 1926 Mons. Ignác Diera daroval na nový kostol 12 000 korún. V tom roku sa vo výstavbe nepokračovalo, až od 1. mája nasledujúceho roka. Dňa 5. novembra 1927 osadili na novom kostole kríž a 28. novembra 1927 vytiahli do veže zvon. Monsignor Ignác Diera daroval do nového kostola vnútorné zariadenie v hodnote 110 000 korún.
Na jeseň 1928 bola výstavba nového kostola a farskej budovy v Turzovke-Kline dokončená. Dňa 21. októbra 1928 sa konala slávnostná posviacka nového kostola, zasväteného Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, a fary, ktorú vykonal nitriansky biskup Dr. Karol Kmeťko.
Nová farnosť bola najskôr turzovskou expozitúrou, ktorú spravoval turzovský kaplán Ignác Kutiš. Sväté omše dochádzali vysluhovať kňazi z Turzovky, ale od 1. decembra 1932 sa konali bohoslužby denne, pretože duchovný sa nasťahoval do novej fary a mohol začať pastoračnú činnosť vo farnosti.
V roku 1929 Frýdek daroval pre nový kostol v Turzovke-Kline veľký zvon, zasvätený sv. Františkovi. V roku 1931 bol kostol pokrytý plechovou krytinou a o rok neskôr sa vykonali zemné práce na úprave okolia kostola a príprave nového cintorína. Od 1. júla sa patrónom turzovského kostola a fary, ako aj kostola a fary v Klokočove stala Urbárska obec v Turzovke.
Aj napriek ťažkej povojnovej situácii dokázali veriaci vyzbierať nemalé finančné prostriedky na organ. Objednávka bola zadaná 11. 8. 1947 firme Stavitelství varhan, Ladislav Hauser, Teplice-Trnovany. Stavba organa bola dokončená v máji 1951 v celkovej hodnote 428 500 korún. Organ posvätil turzovský farár Karol Točík, ako aj dve zástavy, ktoré novému kostolu darovali Pavol Smažák a Peter Staník.
V priebehu desaťročí kostol podstúpil viaceré úpravy. Rozsiahla rekonštrukcia interiéru prebehla v roku 2008.
Secesný kostol s neogotickými prvkami bol postavený v rokoch 1918 - 1928. Trojloďový priestor má vstavanú vežu. Interiér bol vymaľovaný v roku 1928. Vnútorné zariadenie pochádza z roku 1928. Barokový krucifix je z 18. storočia.
Stav kostola je veľmi dobrý a slúži svojmu účelu.
Úcta k Ikone Bohorodičky
Úcta tohto miesta sa viaže k ikone Bohorodičky v miestnom chráme. V 17. storočí to bola malá chudobná dedinka, kde žilo asi 150 obyvateľov. Patrili k nej filiálne obce Kaluža a Kusín. Obec bola vo vlastníctve zemepánov Stáraiovcou, Semerija, Draveckého a Nického.
Stalo sa to v roku 1670 počas kuruckých vojen, keď vojsko tiahlo na Michalovce. Ľudia sa so strachom zišli v drevenom chráme, kde na ikonostase bol obraz Presvätej Bohorodičky. Keď bolo rabujúce vojsko blízko, tvár Bohorodičky sa zatemnila a začala slziť.
Klokočovská ikona spomedzi ostatných obrazov teda ronila slzy ako prvá v roku 1670. Chýr o zázraku sa veľmi rýchlo rozšíril do celého Uhorska. Časť udalostí nám prezrádza text zachovaný na kópii obrazu. Keď sa táto udalosť odohrala, bola pravdepodobne nedeľa, alebo sviatok, pretože v chráme bolo veľa ľudí. Zišli sa tu, pretože počuli o slzení ikony Bohorodičky na ikonostase pri cárskych dverách, namaľovanej na drevenej doske, ktoré trvalo niekoľko dní.
Ľudia v chráme ani nespozorovali, že do dediny vošlo maďarské kalvínske vojsko. Spamätali sa až vtedy, keď vojsko s krikom vbehlo do chrámu a začalo nožmi a bajonetmi rezať ikony. Keď zastali pred ikonou Bohorodičky, v očiach Bohorodičky uvideli slzy. Vojak zdvihol bajonet, aby prebodol ikonu a vtedy ľudia videli, že z očí ikony cícerkami tiekli slzy. Presvätá Bohorodička plakala.
Nevie sa, či vojak, vyľakaný, odstúpil od ikony, či prítomní ľudia mu zastali cestu k ikone, ktorú vytrhli z ikonostasu a utiekli s ňou do lesa. Pravdepodobne stalo sa to druhé, pretože vojaci podpálili chrám, ktorý zhorel. Tu sa začalo putovanie tejto ikony.
Najprv bola odnesená do Prešova, odtiaľ ju Žofia Báthoryová preniesla do Mukačeva. Odtiaľ sa dostala do Viedne, do Turecka a v roku 1705 opäť do Mukačeva. Po dobytí hradu v r. 1711 sa dostala zasa do Viedne. Pre mesto Prešov bola maliarom Krammerom namaľovaná kópia, ktorá bola umiestnená v biskupskej rezidencii. Ikona, ktorá sa teraz nachádza v Klokočove je druhou kópiou pôvodnej ikony a v r. 1948 bola biskupom Vasiľom Hopkom korunovaná.
Vojaci na druhý deň chrám podpálili, ale ikona nebola poškodená. Previezli ju do Prešova a umiestnili v mestskej klenotnici.
Púte a Odpusty
Tisíce pútnikov, mladých aj starších na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky už viac ako tristo rokov prichádzajú k tejto ikone uctiť si ju, ale najmä obnoviť a prehĺbiť svoju vieru. Načerpať tu nové sily do každodenného života a vyprosiť si od Božej Matky veľa milostí. Veriaci na toto miesto prichádzajú už stovky rokov.
Najväčšia odpustová slávnosť Košickej eparchie v Klokočove, konaná uplynulý víkend mala dva tematické momenty: ochranu ľudského života a túžbu po nebeskej vlasti. Od vzniku apoštolského exarchátu v Košiciach (1997) i jeho povýšenia na eparchiu (2008) je Klokočov jej najvýznamnejším pútnickým miestom.
Okrem tradičného "uspenského" odpustu sa tu pravidelne konajú slávenia fatimských sobôt. Tematicky je odpust zameraný na mládež.
V sobotu podvečer sa po veľkej večierni ku sviatku Zosnutia Bohorodičky veriaci zapojili do archijerejskej sv. liturgie, ktorú slávil vladyka Milan Chautur, košický eparcha. V homílii vladyka rozobral tri dôvody, pre ktoré bola naša nebeská Matka vzatá s telom i dušou do neba. „Sú to jej víťazstvá: nad hriechom, nad žiadostivosťou a nad smrťou.“
Vladyka varoval pred ľahostajnosťou voči otupenému svedomiu, ktoré už nevníma zlo a vyhovára sa na celkovú kultúrnu atmosféru dnešného života. Takto sa nedá zvíťaziť nad hriechom. Naopak pri pohľade na duchovnú krásu Márie je potrebné odvážne vzdorovať hriechu a využiť opravdivé pokánie na jeho odstránenie.
Rodičov vystríhal pred tlakom lobistických skupín a pozval ich k tlmočeniu pravdy svojim deťom o vzniku ľudského života z lásky i rozdielneho poslania muža a ženy pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti.
V nedeľu ráno bola sviatočná utiereň a po nej archijerejská liturgia, ktorú slávil vladyka Milan Lach z Prešova. V homílii poukázal na prednosť biblickej Márie, ktorá si vybrala lepší podiel ako jej sestra Marta, keď pozorne počúvala Pána a dala sa ním viesť.
Hlavnú archijerejskú liturgiu slávil vladyka Peter Rusnák z Bratislavy. Homíliu predniesol košický arcibiskup a metropolita Bernard Bober. V nej predstavil život ako púť do domu Otca, na ktorej nás sprevádza svojou duchovnou asistenciou presvätá Bohorodička. Jej príklad krásneho záveru života - uspenia nás utvrdzuje vo viere vo vzkriesenie a život večný.
O. arcibiskup spomenul aj dejiny klokočovskej ikony, ktorej kópia neustále priťahuje pútnikov k Matke. V praktickej časti sa zameral na ohrozenia súčasnej rodiny a vyzval prítomných, aby cez úctu k Panne Márii upevňovali svoje zväzky. Taktiež vyzval k odvahe hlásiť sa k svojej cirkvi a postaviť sa na obranu ľudského života v každej situácii.
Množstvo ľudí, zohriatych letných slnkom, sa „zohrialo“ aj vnímaním Máriinej ochrannej ruky. Záverečné myrovanie umocnilo krásu cirkevného spoločenstva, jeho jednotu a odhodlanie žiť svoju vieru rýdzejším spôsobom v nádeji na stretnutie s Máriou v nebi.
Pomáhame rodinám i jednotlivcom v životných situáciách, kedy je nevyhnutná duchovna podpora a podpora iných. Okrem bežnej pastorácie sa vo farnosti pravidelne vykonávajú modlitby uzdravenia a oslobodenia.
Vo farnosti, pod ktorú patria aj obce Kusín a Kaluža, pôsobí už druhý exorcista. "Spolu vytvárame priestor pre tých, ktorí hľadajú pomoc v duchovnom živote," uviedol Čintala s tým, že realizujú modlitby za uzdravenie a oslobodenie, ktoré vyhľadávajú nielen ľudia z okolia, ale aj zo vzdialených oblastí Slovenska.
Gréckokatolícky chrám v Klokočove z roku 1835 stojí na mieste, kde bola pôvodná drevená cerkev. Tá bola v minulosti podľa duchovného vypálená. V novom chráme sa okrem iného nachádza aj stropná maľba znázorňujúca spomínanú legendu.
Podľa slov starostky sa obec prispôsobila zvýšenému záujmu o náboženský turizmus a pomáha pri technicko-organizačnom zabezpečení akcií.
Presvätá Bohorodička, ty si pred stáročiami uchránila náš ľud v ťažkých časoch od smrti a ničenia. Prosíme ťa úprimne, ako matku, ktorá miluje svoje deti. My všetci ti zasväcujeme naše rodiny a navždy chceme ostať tvojimi deťmi, ktoré sa nepustia tvojej pomocnej ruky, ani príkladu tvojho čistého, pokorného a Bohu oddaného života. Matka naša, neopúšťaj nás tak, ako si pred stáročiami neopustila tých, ktorí sa v Božom chráme k tebe utiekali. Prosíme, pomáhaj nám k životu viery a obety pre dobro a šťastie vlastnej rodiny. Raz nás všetkých uveď do večnej rodiny neba, kde ti budeme ďakovať a Boha v Trojici Svätej jediného chváliť na veky vekov. (Klokočov 11.08.2013)
Najväčšia odpustová slávnosť Košickej eparchie v Klokočove, konaná uplynulý víkend mala dva tematické momenty: ochranu ľudského života a túžbu po nebeskej vlasti. V sobotu podvečer sa po veľkej večierni ku sviatku Zosnutia Bohorodičky veriaci zapojili do archijerejskej sv. liturgie, ktorú slávil vladyka Milan Chautur, košický eparcha. V homílii vladyka rozobral tri dôvody, pre ktoré bola naša nebeská Matka vzatá s telom i dušou do neba. „Sú to jej víťazstvá: nad hriechom, nad žiadostivosťou a nad smrťou.“ Vladyka varoval pred ľahostajnosťou voči otupenému svedomiu, ktoré už nevníma zlo a vyhovára sa na celkovú kultúrnu atmosféru dnešného života. Takto sa nedá zvíťaziť nad hriechom. Naopak pri pohľade na duchovnú krásu Márie je potrebné odvážne vzdorovať hriechu a využiť opravdivé pokánie na jeho odstránenie. Taktiež je potrebné vzdorovať žiadostivosti očí a tela, lebo neskrotená žiadostivosť vedie k nerešpektovaniu Božieho zákona a je akoby vyliatím rieky z koryta. Nakoniec vladyka otváral nádej na nebo pre všetkých životom po vzore našej nebeskej Matky. Nočný program vyplnil svojou prednáškou o. Marek Iskra. V komentovanej videoprojekcii poukázal na korene, realitu a najmä nebezpečenstvo dnes presadzovanej ideológie rodovej rovnosti. Rodičov vystríhal pred tlakom lobistických skupín a pozval ich k tlmočeniu pravdy svojim deťom o vzniku ľudského života z lásky i rozdielneho poslania muža a ženy pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti. Krížová cesta s mladými bola príležitosťou modlitby, rozjímania, ako aj odovzdania rodinných problémov pod Kristov kríž. Na prelome nového dňa slávil sv. liturgiu s panychídou za všetkých zosnulých pútnikov michalovský protopresbyter o. V nedeľu ráno bola sviatočná utiereň a po nej archijerejská liturgia, ktorú slávil vladyka Milan Lach z Prešova. V homílii poukázal na prednosť biblickej Márie, ktorá si vybrala lepší podiel ako jej sestra Marta, keď pozorne počúvala Pána a dala sa ním viesť. Hlavnú archijerejskú liturgiu slávil vladyka Peter Rusnák z Bratislavy. Homíliu predniesol košický arcibiskup a metropolita Bernard Bober. V nej predstavil život ako púť do domu Otca, na ktorej nás sprevádza svojou duchovnou asistenciou presvätá Bohorodička. Jej príklad krásneho záveru života - uspenia nás utvrdzuje vo viere vo vzkriesenie a život večný. O. arcibiskup spomenul aj dejiny klokočovskej ikony, ktorej kópia neustále priťahuje pútnikov k Matke. V praktickej časti sa zameral na ohrozenia súčasnej rodiny a vyzval prítomných, aby cez úctu k Panne Márii upevňovali svoje zväzky. Taktiež vyzval k odvahe hlásiť sa k svojej cirkvi a postaviť sa na obranu ľudského života v každej situácii. Sv. liturgiu spevom sprevádzal košický katedrálny zbor pod vedením Lucie Lovášovej. Množstvo ľudí, zohriatych letných slnkom, sa „zohrialo“ aj vnímaním Máriinej ochrannej ruky. Záverečné myrovanie umocnilo krásu cirkevného spoločenstva, jeho jednotu a odhodlanie žiť svoju vieru rýdzejším spôsobom v nádeji na stretnutie s Máriou v nebi.
Bazilika Narodenia Presvätej Bohorodičky v Klokočove
Modlitby za uzdravenie a oslobodenie
Pomáhame rodinám i jednotlivcom v životných situáciách, kedy je nevyhnutná duchovna podpora a podpora iných. Okrem bežnej pastorácie sa vo farnosti pravidelne vykonávajú modlitby uzdravenia a oslobodenia.
Svätý Otec František apoštolským listom vo forme motu proprio s názvom Aperuit illis zo dňa 30.9.2019 ustanovil „Nedeľu Božieho slova“.