História farnosti Kopánka v Trnave a jej významné sakrálne pamiatky

Farnosť Kopánka v Trnave má bohatú históriu, ktorá je úzko spojená s prítomnosťou a činnosťou saleziánov Don Bosca v tejto mestskej časti. V tomto článku sa pozrieme na históriu farnosti, Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov a ďalšie významné kostoly v Trnave.

Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov na Kopánke

Objekt saleziánov s priľahlým areálom bol postavený v roku 1941 ako sociálny dom s oratóriom a kostolom, pod ktorým sa nachádzala divadelná sála. Svojimi aktivitami mal slúžiť najmä mládeži najchudobnejšej štvrte Trnavy. Po dvoch rokoch prác slávnostne otvoria v Trnave-Kopánke obnovený Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov. Dielo rádu saleziánov Don Bosca stojí v miestnej časti už osem desaťročí, no až teraz bola k nemu pristavaná veža so zvonicou.

V sobotu (21. 5.) o 10.00 h kostol vysvätil trnavský arcibiskup Ján Orosch. Pri obnove došlo k viacerým architektonickým zákrokom, pribudli nové priestory. Projekt vyšiel najmenej na 1,6 milióna eur, veľkú časť tvorila zbierka veriacich, medzi podporovateľmi bolo i mesto Trnava a Trnavský samosprávny kraj. Interiér kostola je moderný, do oltára bude vsadená relikvia blahoslaveného Titusa Zemana, saleziánskeho kňaza, ktorý pôsobil v Trnave ako pedagóg.

Slávnostná liturgia za účasti svätiteľa, Mons. Jána Oroscha, generálneho vikára vsdp. Petra Šimka, kancelára kúrie vsdp. Dušana Kolenčíka, provinciála saleziánov don Petra Timka, domácej komunity saleziánov, ako aj „štartérom“ prestavby don Petrom Jackom sa začala spolu s množstvom veriacich privítaním celebranta a odovzdaním kľúča od chrámu. Svätá omša požehnania obnoveného chrámu pokračovala vo vnútri kostola slávnostným požehnaním svätenou vodou nielen prítomných veriacich, ale aj stien kostola.

Pred čítaním lekcií otec arcibiskup modlitbou s evanjeliárom v ruke prosil, aby v tomto chráme bez prestania zaznievalo Božie slovo, objasňovalo Božie tajomstvo a dalo v Cirkvi spásu. Po homílii otec arcibiskup konsekroval nový oltár Kostola Panny Márie Pomocnice, do čela oltára boli vložené relikvie blahoslaveného dona Titusa Zemana. Počas pomazania a posviacania oltára mal otec arcibiskup oblečenú zásteru menom gremiál, používanú osobitne práve pri posviacke kostola, vysviacke kňazov alebo aj pri umývaní nôh vo Štvrtok svätého týždňa.

Až po požehnaní oltára bola naň prestretá oltárna plachta, prinesená kvetinová výzdoba a na oltár sviece, zapálené po modlitbe. Na záver svätej omše, po krátkej adorácii bola Eucharistia vložená do pripraveného nového bohostánku. Celebrantovi a svätiteľovi ďakoval za dar posväteného kostola don Peter Kvašňovský, správca kostola. Slovo dostal aj don Peter Jacko, ktorého iniciatívou a nadšením sa prestavba Kostola Panny Márie Pomocnice začala. Saleziáni sú vďační aj za pomoc Trnavského arcibiskupského úradu, kde niekoľkokrát prišli prosiť o finančné prostriedky na dokončenie stavby, čo - ako povedal otec arcibiskup - si tiež vyžaduje odvahu. Celú slávnosť konsekrácie obnoveného kostola sprevádzal zmiešaný zbor saleziánskej farnosti na Kopánke.

Oslavy a aktivity spojené s posviackou kostola

Saleziáni na Kopánke dali posviacke nových priestorov kostola šmrnc a ducha riadnej oslavy: sobotňajšia slávnostná svätá omša s konsekráciou kostola bola stredom programu, ktorý sa začal už v piatok mládežníckou svätou omšou na ihrisku, mimochodom, tiež zánovnom. Na svätú omšu bol prinesený aj veľký strom - kmeň ako symbol rastu tohto diela počas osemdesiatich rokov prítomnosti saleziánov. Strom bude zasadený na nádvorí ako pripomienka tejto slávnosti. Po nej nasledoval zábavno-súťažný program, mladých čakalo aj prekvapenie.

Aktivity pokračovali aj po posviacke slávnostným spoločným obedom všetkých prítomných, gazdinky priniesli koláče, slané a iné pohostenie, atmosféra bola nezabudnuteľná. Deti čakalo divadlo Na hojdačke, rodiny si užili súťažno-zábavný program Kopánka pre všetkých. Večer čakalo účastníkov slávnostné otvorenie všetkých priestorov a koncert speváka Bystríka s kapelou. V nedeľu farnosť oslávila saleziánsky sviatok Panny Márie Pomocnice svätou omšou na ihrisku. Svätú omšu celebroval don Peter Timko, provinciál saleziánov.

Hovoril o zázraku dnešných čias, ktorý sa udial na Kopánke podobne, ako kedysi zažil don Bosco zázrak na Valdoccu. Slovo „zázrak“ rozdelil na dve slová - ZA ZRAK - čo nás má naučiť pozerať sa očami aj za to všetko, čo sa dialo v pozadí rekonštrukcie. Popoludnie potom už patrilo u saleziánov obľúbenému športu v podobe futbalového turnaja Kopánka cup. Heslom trojdnia posviacky kostola bolo „Kopánka pre všetkých“ - a davy ľudí, ktorí stále prichádzali do priestorov saleziánskeho diela, naplnili toto heslo do bodky.

Ako vníma dar nového posväteného chrámu don Juraj Kovaľ, direktor komunity saleziánov na Kopánke? „Pre nás je to historická udalosť, na ktorú budeme dlho spomínať. Posviacka kostola je najväčší sviatok, väčší ako sviatok niektorého svätého, preto sa z toho veľmi tešíme. Doteraz bol kostol v provizórnych podmienkach, takže to, že sa ho podarilo zrekonštruovať, je ten najväčší dar, aký sme mohli dostať. Celá komunita na Kopánke sa z tohto diela tešila o to viac, že slávime aj 80. rokov príchodu saleziánov na Kopánku. Aj preto sme chceli pripraviť veľkú slávnosť, chystali sme ju tri mesiace. Keďže tu cez víkend bolo na programe množstvo ľudí - aj neveriacich, ktorí videli naše aktivity, hudbu, súťaže, veríme, že sa tento potenciál nového kostola zúročí.“

Svoje slovko k celej atmosfére nám dala aj saleziánka-spolupracovníčka Martina Chvostálová. Pred dvoma rokmi 25. mája 2020 si tesne pred ohlásením prestavby neveriacky odfotili priestory starého kostola, hlasy k tomuto počinu boli kadejaké. Samotné práce na prestavbe však veľmi spojili farnosť. Každý oznam saleziánov s prosbou, čo potrebujú, znamenal vždy otvorené srdce a pripravené ruky na pomoc. Vznikali nové priateľstvá, ktoré sa najlepšie rodia pri práci.

Nie vždy sa všetkým dalo prísť pomáhať, ale ako saleziáni zdôrazňovali, veľmi potrebná bola a je aj modlitebná pomoc. Pre brigádnikov sa varil guláš, pomáhal každý, aj deti, atmosféra pri príprave bola výborná, skvelé rozhovory a zblíženie sa ľudí. Zázrakom bolo aj finále pred vysviackou: zrazu pribudla zeleň - tráva, stromy... Celý príbeh prestavby kostola vnímajú ako obrovský Boží dar. Bohu vďaka za tento dar viery, odvahy, spojenia spoločenstva a obnoveného chrámu, v ktorom môžu všetci v dobrých vzťahoch radostne chváliť Boha!

Vianoce v roku 2021 sa významným spôsobom zapísali do dejín saleziánskeho diela v Trnave na Kopánke. Po viac ako jeden a polročnom prerušení sa 24. 12. Priestor terajšieho kostola bol totiž postavený ako divadlo saleziánskeho strediska, ale od svojho vybudovania v roku 1941 slúžil ako dočasný kostol. Stále naliehavejšie sa ozývala požiadavka nielen opravy a sanácie budovy, ale najmä potreba premeny divadelného priestoru na priestor sakrálny.

V marci 2020 sa začala komplexná oprava a prestavba priestorov kostola a saleziánskeho strediska. Výsledkom je nový moderný kostol. Pribudla aj nová veža so zvonmi a hodinami a tiež výťahom pre bezbariérový prístup do kostola a strediska. Sála pod kostolom tiež prešla kompletnou rekonštrukciou a vznikol tu útulný priestor pre konanie rôznych aktivít strediska a farnosti. Aktuálne nás ešte čaká realizácia výzdoby kostola - socha Panny Márie Pomocnice, kríž a vitrážová krížová cesta v oknách.

Celá prestavba sa rozbehla vďaka nasadeniu vtedajšieho direktora Petra Jacka, saleziánskej komunity a partie ochotných a veľkodušných farníkov, ktorí vytvorili pracovný tím pre túto prestavbu. Ďalší zasa zadarmo vypracovali projekty pre stavbu. A tiež za realizáciou stoja aj firmy, ktoré poskytli stavebný materiál buď zadarmo alebo s výraznou zľavou alebo poskytli finančný dar. Prvá svätá omša niesla v sebe symboliku. Boli na nej všetky rehoľné komunity pôsobiace na Kopánke a kňaz gréckokatolíckej farnosti. Skauti priniesli Betlehemské svetlo. Slávnostné otvorenie zrekonštruovaného strediska a kostola prebehlo 20. - 22. mája 2022.

Súčasťou oslavy, ktorá sa začína v piatok popoludní mládežníckou omšou na ihrisku a ktorá potrvá do nedele (22. 5.), bude aj oslava 80. výročia prítomnosti saleziánov na Kopánke. To si pripomenú v sobotu popoludní programom pre všetky vekové kategórie, večer obnovené priestory oficiálne otvoria pre verejnosť. V nedeľu budú sláviť sviatok patrónky kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov dopoludňajšou slávnostnou omšou v exteriéri. Hlavným celebrantom bude provinciál saleziánov na Slovensku Peter Timko.

Pôsobenie saleziánov na Kopánke

Saleziáni účinkovali v Trnave na Hollého ulici od roku 1936. Po zrelom uvážení a na žiadosť cirkevnej a svetskej vrchnosti sa saleziáni rozhodli začať akciu na postavenie kostola a sociálneho domu v robotníckej štvrti na Kopánke. Kopánka neustále rástla. Bývalo tu už okolo 5000 ľudí. Ďalšie role sa parcelovali na stavebné pozemky. A kostola tu nebolo. Viera, prameň všetkého dobra sa zanedbávala, mravy klesali, hriech sa šíril. Sociálne dielo tu bolo veľmi potrebné.

V krátkom čase úsilie dp. Jána Hlubíka a jeho spolupracovníkov začalo prinášať ovocie. Mnohí obyvatelia Trnavy a okolia, ba celého Slovenska obetovali finančné prostriedky na stavbu. Je to dôkaz živej viery, ktorá sa prejavuje skutkami, je to znak kresťanskej lásky k chudobným spoluobčanom. A tak 8. decembra 1941 v deň sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa začala veľká sociálna a najmä duchovná premena zaostalej Kopánky. Na Kopánke sa otvoril saleziánsky dom.

Všetka činnosť v oratóriu sledovala hlavný cieľ: záchranu duší. Družinová činnosť - chlapci boli rozdelení do družín podľa veku. Stretávali sa každý týždeň. Náplň schôdzok bola primeraná veku členov. Zaujímavé schôdzky mávala Družina mladíkov sv. dona Bosca. Náboženská činnosť - okrem nedeľnej svätej omše mnohí chodili na sväté omše i vo všedné dni a pravidelne pristupovali ku spovedi. Každý rok, najmä v pôstnej dobe, sa konali duchovné cvičenia. Najhorlivejší chlapci boli zapojení do miništrovania. V roku 1943 sa začala na Slovensku organizovať družina miništrantov ako Legio angelica.

Divadelná činnosť - bola v oratóriu na Kopánke značne rozsiahla. Nacvičili sa viaceré akadémie a desiatky divadelných hier. Do roka vznikli aspoň 3 hry a mnohé z nich mali viacero repríz. Napríklad opereta Rybár Marek bola odohratá viac ako 10-krát. Športová činnosť - bola v oratóriu taktiež bohatá. V prvom rade to bol stolný tenis, v ktorom sa dosiahli veľké úspechy i v rámci celého Slovenska. V oratóriu bol jeden z najlepších stolnotenisových klubov na Slovensku. Činnosť hudobná - zasluhuje si zvláštnu pozornosť, lebo medzi záujmovými činnosťami bola najstabilnejšia a najorganizovanejšia. Pritom veľmi prispievala k slávnostnému rázu všetkých podujatí.

Sociálna činnosť - na poli sociálnej výpomoci saleziáni vykonali toľko dobra, že ľudské slová nie sú dostatočné na spravodlivé ohodnotenie ich činnosti. Sami nemali nijaké majetky ani nijaké trvalé a pravidelné príjmy. Žili iba z milodarov, o ktoré museli neustále prosiť rozličných dobrodincov. Oratoriánom usporadúvali viackrát do roka nádielku: mikulášsku, vianočnú, fašiangovú, veľkonočnú a rozdali pritom 2500 - 3000 balíčkov (oblečenie, knihy, školské potreby, cukríky). Okrem toho pre mnohé deti i rodiny organizovali „ošacovaciu akciu“. Zriadili i priamu „stravovaciu akciu“ - podávanie raňajok. Každý deň ráno po svätej omši na chodbe pred kuchyňou bol pripravený stôl s taniermi, chlebom a misami teplej, výživnej polievky. Túto pomoc denne využívalo 50 - 80 ľudí.

Zaujímavú a veľmi prospešnú činnosť vykonávala i tzv. „Kancelária chudobných gratis“. Po Barbarskej noci bolo oratórium na Kopánke zlikvidované. Patronát nad saleziánskym domom a jeho využitím držal družstevný kultúrny dom. Na fare na Kopánke postupne vypomáhali niektorí saleziáni v civile, o mnohých sa ani nevedelo, že sú kňazi, resp. že sú saleziáni. Od roku 1969 až do svojej smrti pôsobil ako farár na Kopánke don Ernest Bleho. Málokto o ňom vedel, že je salezián. Donovi Blehovi pomáhali tiež chlapci - animátori dnešný kostolník Jozef Pos a Peter Bučány dnes salezián. Saleziáni a saleziánky spoločne oslavovali, samozrejme v utajení saleziánske sviatky Dona Bosca a Panny Márie Pomocnice.

V Trnave žilo viacero saleziánov a saleziánok na bytoch na sídliskách, Jozef Izakovič, Ladislav Baranay, Emo Čurík, Ondrej Puček, Emil Šafár. Pracovali v rozličných zamestnaniach a apoštolovali vo svojom okolí. Po páde komunizmu sa saleziánska činnosť na Kopánke veľmi rýchlo rozbehla a začali sa tu organizovať všetky bežné saleziánske aktivity. Saleziánom je zverená starosť o farnosť, oratórium, spolupracovníkov a mládežnícke stredisko. Osobitne treba spomenúť aj veľký hudobný festival Lumen, ktorého organizáciu do značnej miery zabezpečujú aj saleziáni a saleziánska rodina v Trnave. Tohto roku sa v júni konal už 30. Zloženie komunity bratov v Trnave na Kopánke v šk.

Koniec januára býva už tradične poznačený prípravami na sviatok dona Bosca. V našom kostole sme tohto roku slávili deviatnik tým, že sme na večerné sväté omše pozývali mladých a jednotlivé skupiny saleziánskej rodiny. Každý deň svätú omšu obohatilo aj nejaké spevácke zoskupenie, čo bolo veľkým osviežením po dlhšej odmlke „pandemických“ svätých omší.

Významné kostoly v Trnave

Okrem Kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov sa v Trnave nachádza mnoho ďalších významných kostolov, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve mesta. Medzi ne patria:

• Bazilika sv. Mikuláša: Táto významná gotická pamiatka je farským kostolom farnosti Trnava - Mesto. V rokoch 1543 - 1820 bola katedrálnym chrámom ostrihomského arcibiskupa. V roku 2008 bol chrám vyhlásený arcibiskupom Jánom Sokolom za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy a pápež Benedikt XVI. ho koncom roka 2008 vyhlásil za baziliku minor. V roku 2011 pri nej bolo založené spoločenstvo Familia Tyrnaviensis.
• Katedrála sv. Jána Krstiteľa: Patrí medzi najhodnotnejšie historické pamiatky Trnavy, ide o prvú ranobarokovú stavbu väčšieho významu na území Slovenska. Postavil ho taliansky staviteľ P. Spazzo ako súčasť komplexu univerzitných budov. Ešte nedokončený kostol vysvätili v roku 1637. Od roku 1977 je univerzitný kostol katedrálou arcidiecézy. Významným medzníkom v jeho existencii bola i návšteva pápeža Jána Pavla II. v roku 2003.
• Kostol sv. Jakuba st.: Prvá zmienka o prítomnosti františkánov v meste je z roku 1224. Okolo roku 1239 sa usídlili v opustenom staršom sakrálnom objekte (benediktínov ? cisterciánov ?) pri západnej bráne mesta, kde stojí terajší františkánsky kostol. Kostol prešiel tromi architektonickými fázami: predgotickou, gotickou a barokovou; dnešná podoba je z poslednej fázy. Kostol je zasadený svojou hmotou do komplexu Františkánskeho kláštora v ktorom sídli provinciálny noviciát Menších bratov sv. Františka.
• Kostol sv. Heleny: Kostol vybudovala pri svojom kláštore rehoľa trinitárov v rokoch 1727-1729 v slohu vrcholného baroka. Na pravej strane kostola pristavili jezuiti v roku 1900 priestrannú trojloďovú kaplnku sv. Jozefa v pseudorenesančnom slohu, ktorú zdobí, trnavskou verejnosťou obľúbená, kaplnka Lurdskej P.
• Kostol sv. Anny: Barokový kostol, najmladší spomedzi kostolov v historickom jadre, ako posledný postavený vo vnútri hradieb uzatvára kapitolu trnavskej barokovej sakrálnej architektúry. Kostol je zasvätený sv. Anne a je zároveň kláštorným kostolom rehole sestier uršulínok.
• Kostol sv. Jozefa: Ranobarokový jednoloďový kostol je typom protestantských sieňových kostolov bez veže. Nakoniec bol v rámci intenzívnej protireformačnej politiky mesta kalvínom odobratý a v roku 1671 ho mesto a arcibiskup Juraj Selepčéni - Pohronec odovzdali rádu pavlínov.
• Kostol sv. Alžbety: Je najstarším dodnes stojacim kostolom Trnavy. Ide o pôvodne gotický kostol zo 14. storočia, barokovo upravený v 17. storočí a predpokladá sa, že mu predchádzal starší kostol. Je súčasťou areálu stredovekého špitála prestavaného v klasicizme.
• Kostol sv. Kláry: Jeho výstavba siaha do obdobia počiatkov mesta, na začiatok 13. storočia. Klarisky ako ženská vetva františkánov sa v Trnave prvýkrát spomínajú v roku 1239, teda ešte počas života sv. Kláry, zakladateľky rehole.

Univerzitné budovy v Trnave

Trnava bola v minulosti významným univerzitným mestom. Komplex univerzitných budov na Univerzitnom námestí tvorilo jezuitské kolégium v širšom zmysle slova. Boli tu priestory pre filozofickú i teologickú fakultu i priestory pre jezuitskú komunitu. Univerzitu totiž viedli jezuiti až do jej poštátnenia v r. 1770. Univerzita si tu vybudovala aj kníhtlačiareň, knižnicu a hvezdáreň, ba mala aj vlastnú botanickú záhradu i lekáreň.

Medzi významné univerzitné budovy patrili:

• Adalbertínum (burza sv. Vojtecha): Založil ju P. Pázmaň v r. 1619 pre chudobných študentov jezuitského gymnázia. Neskôr ju rozšírili a nadstavili. Budova stále slúži školským potrebám.
• Seminarium rubrorum (seminár červených klerikov): Bol generálnym seminárom pre celé Uhorsko. V roku 1649 ho založil arcibiskup Juraj Lippai pre uhorských bohoslovcov. Pomenovanie dostal podľa toho, že jeho seminaristi nosili červené reverendy. Od r. 1853 v ňom sídli gymnázium.
• Marianum (Mariánsky seminár): Postavená bola v r. 1666 - 1700. Od roku 1853 tiež patrila gymnáziu a z jej uličnej fasády aj tu zostal ako pôvodný iba ranobarokový portál s erbom zakladateľa Juraja Selepčéniho a sochou Panny Márie.
• Šľachtický konvikt: Mária Terézia ho dala postaviť v r. 1747 - 1754. V tejto krásnej barokovej budove po zrušení reholí u nás bol vojenský útvar kpt. Nálepku. Až teraz však opäť táto budova slúži účelu primeranému jej historickej i umeleckej hodnote.
• Stephaneum (seminár sv. Štefana): V rokoch 1724-1850 tu sídlil Seminár sv. Štefana založený arcibiskupom Mikulášom Oláhom. Palác bol vybudovaný z darov Štefana Koháryho, kanovníka Méreyho a vikára Spáczayho.
• Oláhov seminár: Stojí na Mikulášskom námestí a postaviť ho dal pred r. 1566 arcibiskup Mikuláš Oláh.

Trnavská univerzita bola významným centrom vzdelania a kultúry v Uhorsku. Jej budovy dodnes svedčia o bohatej histórii mesta.

Opevnenie mesta Trnava

Už v 13. storočí začali si obyvatelia Trnavy stavať okolo mesta opevnenie a postupne ho zdokonaľovali. Kameň do základov dovážali z Malých Karpát. Múry, veže a bašty stavali z tehál, ktoré pálili v mestských tehelniach. Potrebnú hlinu na tehly získali pri kopaní priekop. Vodu do nich napúšťali z umelo vybudovaného rybníka a z Trnávky.

Do mesta sa vchádzalo štyrmi bránami. Ku každej zo štyroch mestských brán viedol most ponad vodnú priekopu. Pri vyústení Jerichovskej ulice do dnešnej Rybníkovej ulice stála Malženická brána, na konci Halenárskej ulice pri klariskom kláštore zasa Lovčická brána. Na konci Hlavnej ulice pri okresnom súde bola Dolná (Lautenburská) brána. Horná brána (Stulpurcherská) bola na konci Štefánikovej ulice pri Zelenom kríčku.

V 18. storočí pri zániku obrannej funkcie hradieb začali k ich vnútornej stene pribudovávať menšie objekty, alebo hradby rozoberať ako stavebný materiál. Pravdepodobne z dôvodov nedostatočnej šírky pre komunikácie zbúrali v 19. V r. 1820 Hornú i Dolnú bránu zbúrali. Pre chodcov slúžili dve bránky (fortne). Jedna z nich v podstate slúži aj dnes, lebo dá sa ňou prejsť od farského kostola k poliklinike. V pôvodnej podobe dnes môžeme vidieť ešte výpadovú bránku, a tú v promenáde neďaleko evanjelického kostola.

Do Trnavy sa pred Turkami v r. 1543 presídlil ostrihomský arcibiskup a kapitula. A práve kardinál Peter Pázmaň v Trnave založil v r. 1635 univerzitu.

tags: #farnost #kopanka #v #trnave