Východoslovenské mesto Prešov je po Bratislave a Košiciach tretím najväčším mestom Slovenska. V tomto roku, keď si pripomína 777. výročie prvej písomnej zmienky, v ňom nažíva v pokoji takmer 85 000 obyvateľov rôzneho náboženského vyznania.
Metropola Šariša zažíva v ostatných desaťročiach periódu náboženskej tolerancie a rozvoja cirkví a ich stánkov. Je sídlom vrcholných predstaviteľov Gréckokatolíckej, Pravoslávnej a Evanjelickej cirkvi.
Spomenuté štyri kresťanské denominácie majú v Prešove dohromady 19 kostolov a chrámov, z ktorých 14 je rímskokatolíckych, 3 gréckokatolícke, 1 pravoslávny a 1 evanjelický. Ich spolužitie je pozoruhodné aj v tom, že evanjelici, gréckokatolíci i rímskokatolíci sa schádzajú na svoje bohoslužby na Hlavnej ulici.
Medzi týmito chrámami má svoje miesto aj Kostol Krista Kráľa, ktorý sa nachádza na sídlisku Sekčov a je slovenským rímskokatolíckym farským kostolom.
Kostol sa rozkladá na priestrannom Námestí Krista Kráľa. Ku kostolu smeruje päť lúčovitých chodníkov, ktoré majú symbolizovať stred sídliska a odkazovať na symboliku výroku „Všetky cesty vedú do Ríma.“
Zvonku svojou strechou vytvára dojem latinského kríža alebo holubice či kalicha s hostiou. Zvonica je z dôvodov symbolickosti a funkčnosti umiestnená na kopci za kostolom, nie je teda súčasťou budovy kostola.
Náboženská sloboda po Nežnej revolúcii prispela k vzniku šiestich prešovských kostolov. Kým päť z nich - tri rímskokatolícke (Kostol svätého Ignáca z Loyoly, Kostol Kráľovnej pokoja a Kostol Krista Kráľa) a dva gréckokatolícke (Chrám povýšenia Svätého kríža a Chrám blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča) - už slúži svojmu účelu, Kostol Božieho milosrdenstva, ktorého základný kameň posvätil pápež František, je vo výstavbe.
Aj v Prešove sa prestavovali na kostoly sekulárne objekty: kultúrny stánok v podobe nedostavaného kina Opál na sídlisku Sekčov bol prestavaný na Chrám povýšenia Svätého kríža po tom, ako ho Gréckokatolícka cirkev kúpila od mesta v roku 1997.
V Soľnej Bani, miestnej časti Solivaru, nie je gréckokatolícky chrám, zato gréckokatolícke bohoslužby v nedele a vo sviatky slávia kňazi z farnosti Prešov-Sekčov v rímskokatolíckom Kostole narodenia svätého Jána Krstiteľa.
Pre lepšiu orientáciu v datovaní a zasadení do kontextu uvádzame prehľad pôvodného datovania kostolov a chrámov v Prešove:
- 14. storočie (1): Konkatedrála svätého Mikuláša (Staré mesto)
- 15. storočie (2): Kostol Najsvätejšej Trojice (Solivar), gréckokatolícky katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa (Staré mesto)
- 17. storočie (3): Kostol Najsvätejšieho mena Ježiša a Márie (Nižná Šebastová), Kostol svätého Štefana Kráľa (Solivar), evanjelický Kostol Svätej Trojice (Staré mesto)
- 18. storočie (4): Kostol svätého Jozefa (Staré mesto), Kostol svätého Františka Xaverského (Šalgovík), Kostol Svätého kríža (Kalvária), Kostol svätého Donáta (Cemjata)
- 19. storočie (1): Kostol narodenia svätého Jána Krstiteľa (Soľná Baňa)
- 20. storočie (5): pravoslávny katedrálny Chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského (Staré mesto), Kostol svätých Petra a Pavla (Surdok), Kostol svätého Ignáca z Loyoly (Kalvária), Kostol Kráľovnej pokoja (Sídlisko III), Kostol Krista Kráľa (Sekčov)
- 21. storočie (3): gréckokatolícky Chrám povýšenia Svätého kríža (Sekčov), gréckokatolícky Chrám blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča (Sídlisko III), Kostol Božieho milosrdenstva (Šidlovec)
Kostoly spravované rehoľnými rádmi:
- Kostol svätého Ignáca z Loyoly - spravovaný jezuitmi (kostol, ktorý stojí pod Kalváriou v areáli Exercičného domu svätého Ignáca z Loyoly, nepatrí do žiadnej farnosti)
- Kostol svätého Jozefa - spravovaný františkánmi.
Dnešný gréckokatolícky katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa spravovali až do obdobia proticirkevných reforiem cisára Jozefa II. minoriti. Po tom, čo kostol i so susediacim kláštorom museli opustiť, podarilo sa budovy v roku 1792 vďaka súhlasu cisára Leopolda II. získať na sídlo Košického vikariátu Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie a kostol uspôsobiť pre potreby byzantského obradu. Keď o štvrťstoročie neskôr na území dovtedajšieho Košického vikariátu vznikla Prešovská gréckokatolícka eparchia, z niekdajšieho kláštorného kostola sa stala katedrála a v bývalom kláštore sa usídlil eparchiálny úrad.
Azda len o trochu menej dramatický osud ako dnešná gréckokatolícka katedrála mal evanjelický Kostol Svätej Trojice, ktorého základný kameň položili v roku 1642. Prešovským evanjelikom slúžil necelých 30 rokov, keď im bol odňatý a zverený jezuitom. V roku 1672 sa kostol nakrátko vrátil evanjelikom, ale už koncom toho istého roku bol opäť v rukách jezuitov. O desať rokov neskôr sa zase vrátil do rúk evanjelikov, ktorí ho používali do roku 1686. Potom bol opäť spravovaný jezuitmi.
Počas povstania Františka Rákócziho II. (1705 - 1711) kostol vrátili evanjelikom. V novembri 1710 však mesto kapitulovalo pred habsburským vojskom a už v nasledujúcom roku mali prešovskí evanjelici kostol opustiť a postaviť si nový. Kostol potom opäť spravovali jezuiti, a to až do zrušenia rádu v roku 1773. Následne kostol i kolégium prešli do majetku mesta, od ktorého ich evanjelici v roku 1784 odkúpili za 6 000 zlatých.
Solivarský rímskokatolícky Kostol svätého Štefana Kráľa na kopci Hrádok mal už od konca 18. storočia narušenú statiku, a preto sa na bohoslužobné účely dlho nepoužíval.
Umelecké prvky a symbolika
Kostolu dominuje viac ako dvojmetrová mosadzná socha Krista Kráľa, ktorá je umiestnená nad predsedníckym miestom. Socha Krista má zväčšené žehnajúce ruky. Vytvoril ju sochár z Pezinka, Mgr. arch. Štefan Kollár, ktorý je aj autorom krstiteľnice.
Socha Panny Márie patrila sestrám z rádu Congregatio Jesu. V roku 1938 museli sestry opustiť svoju školu a dom. Sochu premiestnili do susedného kostola Panny Márie. Kostol, v ktorom bola socha počas druhej svetovej vojny umiestená bol zbombardovaný. Soche Panny Márie sa však nič nestalo a ostala nepoškodená.
V bočných kaplnkách gréckokatolíckej katedrály sú umiestnené sarkofágy s exhumovanými telami biskupov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka, ktorí sú od 11. novembra 2003 čestnými občanmi mesta Prešov in memoriam. Kaplnky zdobia pôvodné návrhy na napísanie ikon oboch biskupov od Edmunda Bachmanna.
Nie sú to jediné relikvie v objekte katedrály, v rokoch 1673 - 1787 minoritského kláštorného kostola: v jej podzemí sa nachádza doteraz uzavretá krypta s pozostatkami minoritských mučeníkov zo 17. storočia.
Na severnej stene katedrálneho chrámu je za sklom upevnená kópia Turínskeho plátna, ktorú Prešovská gréckokatolícka eparchia dostala ako dar od Turínskeho arcibiskupstva v roku 2003. Ide o faksimile, ktoré bolo vyrobené len v štyroch exemplároch.
V nedeľu 2. júla 1995 popoludní navštívil Prešov pápež Ján Pavol II. Pricestoval z neďalekých Košíc, kde predpoludním svätorečil Troch košických mučeníkov, ktorých v roku 1619 kruto utýrali na smrť hajdúsi sedmohradského kniežaťa Gábora Bethlena. Vítali ho státisíce ľudí, ktorých prekvapil, keď sa cestou z gréckokatolíckej katedrály, kde sa poklonil pri hrobe biskupa Pavla Petra Gojdiča, zastavil pri pamätníku protestantských martýrov, obetí Caraffovho krvavého súdu, a s vtedajším evanjelickým biskupom Jánom Midriakom sa pomodlil Otčenáš.
Pápež, známy svojou snahou o pokoj a jednotu medzi cirkvami, sa na nasledujúcom stretnutí na priestranstve pred Mestskou halou prihovoril aj pravoslávnym veriacim: „Modlím sa za odstránenie všetkých napätí, ktoré vznikli z historických dôvodov, aby sme mohli kráčať vo vzájomnom porozumení k plnej jednote.“
Návštevu svätého pápeža v metropole Šariša pripomína jeho socha, ktorá symbolicky stojí medzi evanjelickým kostolom a rímskokatolíckou konkatedrálou, pamätné tabule pri pamätníku obetí Prešovských jatiek, v rímskokatolíckej konkatedrále a gréckokatolíckej katedrále, ale najmä Ulica Jána Pavla II. pri Mestskej hale.
Pri storočnici narodenia mesto Prešov udelilo pápežovi svätému Jánovi Pavlovi II. čestné občianstvo in memoriam „ako osobnosti, ktorá sa osobitne významným spôsobom zaslúžila o mier a priateľstvo medzi národmi, ktorá významným spôsobom obohatila ľudské poznanie a ktorá sa zaslúžila o povznesenie a šírenie dobrého mena mesta Prešov a Slovenska a ako najvyššieho ocenenia jeho výnimočného vzťahu k mestu Prešov v rámci jeho vzťahov k Slovensku“.
Na sviatok Povýšenia Svätého kríža v roku 2021, teda len o niečo viac ako po štvrťstoročí, bol Prešov opäť dejiskom pápežskej návštevy. Tentoraz - na rozdiel od svojho predchodcu - pápež František pred Mestskou halou slávil byzantskú liturgiu, ktorá mu je blízka ešte z detstva a ktorú s ním koncelebroval jeho rehoľný spolubrat prešovský gréckokatolícky arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ. Po nej - rovnako ako jeho predchodca - pápež František zaimprovizoval s programom návštevy a zastavil sa u svojich rehoľných spolubratov a ich spolupracovníkov v Exercičnom dome svätého Ignáca, čo pripomína tabuľa v interiéri domu.
