Obec Krížovany sa nachádza cca 20 km západne od Prešova, v oblasti Šarišskej vrchoviny v doline potoka Križovianka. Nadmorská výška v strede obce je cca 395 m.n.m. a v chotári v rozmedzí 371 až 603 m.n.m. Obec administratívne spadá pod okres Prešov, Prešovský samosprávny kraj. Obec má vlastnú webovú stránku www.krizovany.ocu.sk.
Poloha Šarišskej vrchoviny na mape Slovenska.
Založenie a vývoj obce
Osídlenie obce Krížovany má pôvod v slovanskom sídlisku z doby veľkomoravskej. Sídlisko vzniklo pri staršom kostole v 11. - 12. storočí, prípadne ho založil šoltýs s roľníckymi usadlíkmi koncom 13. storočia.
Obec je prvýkrát písomne doložená z roku 1318 z listiny Spišskej kapituly s názvom Scenthkerezth. Táto listina potvrdzuje, že Dominik, syn Lacka z Trsteného pri Hornáde, predal svoj dedičný majetok Krížovany Mikulášovi, synovi Urbana z Perína. Obec sa spomína z roku 1318, keď Dominik, syn Lacka z Trsteného, predal majetok Urbanovi z Perína.
Neskôr sa obec uvádza ako Sancta Crux (1330), Senthkeresth, Kyssenthkeresth (1468), Kyszentkerezt, Naghzenthkerezt (1485), Krížowjani (1773), Krížovany (1920), Križoviany (1927), Krížovany (1948); maďarsky Szentkereszt.
V roku 1330 bola v obci fara, v roku 1340 tu bol kláštor františkánov. V roku 1427 mala obec 32 port. V 2. polovici 15. storočia sa spomínajú Veľké a Malé Krížovany. Obec sa v 15. storočí vyvíjala ako poddanské mestečko. Neskôr dostala aj trhové právo. Zemepáni boli Berthótyovci, Hedryovci, Frichovci, v 19. storočí Ghyllányovci.
V roku 1787 bolo v obci 58 domov a 395 obyvateľov, v roku 1828 bolo 49 domov a 361 obyvateľov. Zamestnávali sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka a pálením kolomaže. Po roku 1918 boli obyvatelia zamestnaní prevažne v poľnohospodárstve. Od roku 1960 bol v obci ŠM (Štátny majetok). Časť obyvateľstva pracovala v stavebných a iných priemyselných podnikoch v Prešove a Krompachoch.
Sakrálne pamiatky v Krížovanoch
Kostol Povýšenia sv. Kríža
Kostol stojí v otvorenom areáli v obci. Kostolík postavili niekedy v priebehu prvej štvrtiny 14. storočia ako typické jednolodie s kvadratickým presbytériom zaklenutým jedným poľom krížovej rebrovej klenby. Patrocínium kostola je Povýšenia sv. Kríža a jeho vznik sa datuje do prvej štvrtiny 14. storočia.
Na prelome 14. a 15. storočia boli upravené fasády a loď dostala murovanú klenbu. V prvej štvrtine 16. storočia dostal kostolík neskorogotický krídlový oltár. V období renesancie boli upravené fasády a loď dostala murovanú klenbu.
Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave, problémom sú fasády a vlhnutie múrov.
Z pôvodnej freskovej výzdoby sú dnes prezentované len najlepšie zachované maľby na víťaznom oblúku. Na vnútornej strane ide o dvojicu kráľovských svätcov - zrejme sv. Štefana a sv. Ladislava umiestnených v oblúkoch s trojlístkovým motívom.
Kaplnka sv.
Od polovice 14. storočia stojí pri kostolíku mohutná obytná veža, slúžiaca dnes ako kaplnka a zvonica. Vežu postavili niekedy okolo polovice 14. storočia neďaleko kostola, čím vznikol zaujímavý súbor stredovekých objektov.
Po roku 1770 veža prestala slúžiť tomuto novému účelu a zmenila sa na objekt so sakrálnym využitím. V 17. storočí bola veža upravená a v spodnom podlaží vznikla kaplnka sv.. Patrocínium kaplnky je sv. a jej vznik sa datuje do polovice 14. storočia.
Spodné podlažie veže - samotná kaplnka - je zaklenutá hviezdicovou klenbou (podľa niektorých zdrojov z 16. storočia). Kaplnka patrí pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi a je príležitostne využívaná na liturgické účely. Je v pomerne dobrom stave, problémom je vlhnutie stien.
| Pamiatka | Vznik | Patrocínium | Stav |
|---|---|---|---|
| Kostol Povýšenia sv. Kríža | 1. štvrtina 14. storočia | Povýšenia sv. Kríža | Pomerne dobrý, problémom sú fasády a vlhnutie múrov |
| Kaplnka sv. | cca polovica 14. storočia | sv. | Pomerne dobrý, problémom je vlhnutie stien |
Kostol stojí v ohradenom ale prístupnom kostolnom areáli pri hlavnej ceste v obci.
Zdroje:
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 2.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
- Zubko, P. - Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749). Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie.
- Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2.