História Farnosti Krupina a Kostola Nanebovzatia Panny Márie

Mesto Krupina patrí medzi najstaršie slovenské mestá a leží približne 27 km južne od mesta Zvolen na hlavnej ceste vedúcej do Šiah. O jej slovenskom pôvode niet pochybností.

Najstaršia zmienka o území, na ktorom vzniklo dnešné mesto Krupina, je z roku 1135. Pravdepodobne v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. udelil Krupine prvé mestské privilégiá, ktoré po vpáde Tatárov v roku 1241 - 1242 obnovil bulou z 15. decembra 1244. Za Gejzu II. sa však sem nasťahovali pôvodne Sasi v nádeji, že sa v horách nájdu rudy kovov. Oni zriadili mestskú správu a vymohli u panovníkov privilégiá. Týkali sa slobodnej voľby richtára a farára, vlastného súdnictva, oslobodenie od mýtnych poplatkov.

Privilégiá, ktoré mešťania dostali, prešli do histórie ako Krupinské právo. Podľa neho dostali privilégiá aj iné mestá v neskoršom čase. Právo bolo záväzné v krajinskom rozsahu. Po tatárskom plene príliv Nemcov ešte vzrástol.

Kostol predstavuje výraznú a neprehliadnuteľnú dominantu námestia. Areál je voľne prístupný.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Krupinský kostol Nanebovzatia Panny Márie patrí medzi najstaršie mestské farské kostoly spolu s banskoštiavnickými kostolmi Nanebovzatia Panny Márie (ex dominikánsky) a Panny Márie (na hrade). Zaujímavé je, že na týchto chrámoch absentujú v súlade s cisterciátskym duchom akékoľvek architektonické dekoračné prvky. Z tohto dôvodu sa dá predpokladať, že všetky tri boli vytvorené jednou stavebnou hutou. Tou bola cisterciátska stavebná huta rakúskeho pôvodu, ktorá sa na územie dnešného stredného Slovenska dostala počas nemeckej kolonizácie.

Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži doteraz ako farský chrám.

Bohoslužby:

• v pondelok o 6.20 hod.
• v utorok, stredu, štvrtok a v sobotu o 6.20 a 18.00 hod.
• v piatok o 8.00 a 18.00 hod.
• v nedeľu o 7.00, 8.30, 10.00 a 18.00 hod.

Bazilika bola postavená z lomového kameňa, silno viazaného vápennou maltou, niekedy medzi rokmi 1200-1238 na žiadosť saských hostí. Kostol predstavuje výraznú a neprehliadnuteľnú dominantu námestia. Areál je voľne prístupný. Rozmery chrámu: dĺžka: 37 m, šírka: 16,80 m a výška hlavnej lode je 13 m. bočné lode sú od hlavnej lode oddelené oblúkmi dosadajúcimi na štvorcové piliere, ktorých rozpätie sa rovná šírke strednej lode.

Kostol bol postavený v dobe románskeho staviteľstva. V dobe gotickej bola prestavaná svätyňa. Po požiari ostal za 20 rokov v ruinách a r. 1698 ho renovovali, zaklenuli. V barokovej dobe taktiež postavili vežu a predsieň. Viackrát ho renovovali. Posledná veľká renovácia bola r. 1935.

Arkády, ktoré prepájajú priestor hlavnej lode s bočnými, sú nezvyčajne široké. Vzdialenosť medzi ich piliermi sa rovná šírke hlavnej lode.

Prvé úpravy kostola sa udiali v roku 1415, čoho dôkazom bol až do konca 18. storočia viditeľný nápis na povale kostola. Došlo k prestavaniu pôvodného štvorcového presbytéria na polygonálne a k pristavaniu gotickej kaplnky k južnej lodi.

V tomto období bola do kostola umiestnená najhodnotnejšia časť mobiliáru. Je ňou oltár Blahoslavenej Panny Márie umiestnený v severnej lodi.

V 16. a 17. storočí bol chrám v rukách protestantov, ktorých bola v Krupine väčšina. Katolíkom bol vrátený až okolo roku 1673. V roku 1676 postihol kostol veľký požiar, po ktorom zostal na dvadsať rokov v ruinách. V období baroka boli ku kostolu pristavané viaceré objekty, vrátane veže a lode boli zaklenuté krížovou klenbou.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Krupine

Oltár Blahoslavenej Panny Márie

Oltár Blahoslavenej Panny Márie je vytvorený zo zvyškov dvoch rozdielnych oltárov, ktoré boli v chráme. Plastiky Panny Márie a svätíc z archy oltára pochádzajú z dielne majstra M.S. z Banskej Štiavnice a plastiky apoštolov na krídlach oltára sú dielom tzv.

Z interiéru chrámu vyniká neskorogotický krídlový oltár Panny Márie, Kráľovnej apoštolov. Plastiky pochádzajú z roku 1515-1520 z dielne banskoštiavnického majstra MS. Plastiky apoštolov sú považované za dielo majstra svätobeňadického Božieho hrobu z konca 15. storočia.

Opevnenie kostola

Opevnenie z 15. storočia sa skladalo zo štyroch rôzne veľkých kruhových bášt, jednej vstupnej brány a vzájomne spojených rovnými úsekmi kurtín.

Na obranu nástupníckych práv Ladislava Pohrobka prijala kráľovná Alžbeta do služieb Jána Jiskru z Brandýsa, ktorý s vojskom bratríkov slúžil obrane mladého kráľa. Usídlil sa vo Zvolene a odtiaľ riadil obranu. Opevňoval kostoly. Tak chcel opevniť aj krupinský kostol. Mešťania ho však nielen neprijali, ale proti nemu bojovali, preto vojsko mesto spustošilo a kostol zajalo násilím. Opevnili ho ako pevnôstku múrami a baštami. Jedna ešte teraz stojí a volá sa husitská. Za kapitánov ustanovili Júliusa Järiga a Ladislava Balassu. Mesto držali za 20 rokov a boli mu na obtiaž. Po vyrovnaní s Matejom Korvínom Jiskra mesto opustil.

Kostol Narodenia P. Márie stojí na vyvýšenou mieste. Vôkol neho bol v minulosti cintorín. Bol ohradený múrom a husiti ho premenili na pevnôstku. Časť múru a jedna bašta ešte stojí. Je trojloďový. Rozmery: d. 37,10m, š. 16,90m, v. 13m. Postavený bol v neskororománskom štýle a viackrát prestavovaný. Hoci boli stavebné zmeny časté, predsa je románske jadro dobre viditeľné.

Farnosť Krupina

Farnosť je starobylá. Bola exemptná. Poznajú ju protokoly páp. desiatku. Bola vtedy najbohatšia fara z dnešných fár BBB. Je aj v Pazmáňovom katalógu.

Lutherovo hnutie malo zo začiatku veľký ohlas v K. Údajne už r. 1520 tu čítali Lutherove spisy. V polovici 16 st. bola už totálne ev. R. 1673 ho gen. Collalto ozbrojenou mocou vrátil katolíkom.

R. 1676 zničil požiar mesto i kostol. Klenba sa zrútila a v kostole začalo rásť krovie. V takom stave bol za 20 r.

Medzi 1332 - 195... pôsobili v Krupine títo farári:

tags: #farnost #krupina #facebook