Územie, na ktorom sa dnes obec Vinodol rozprestiera, bolo na základe archeologických nálezov a nájdených artefaktov osídlené už v mladšej dobe kamennej - v neolite. Blízkosť rieky a úrodné polia, tak vytvorili podmienky už pre život ľudí dávnoveku. Nájdené archeologické artefakty potvrdili prítomnosť človeka na našom území i v nasledujúcich historických epochách - eneolite, v dobe haltštatskej, dobe laténskej, ale i v dobe sťahovania národov či ranného stredoveku.
Mapa neolitickej Európy
Z obdobia mladšej doby kamennej pochádza jeden z najvýraznejších nálezov objavených vo Vinodole, ktorým je hrubostenná amforovitá nádoba s plastickou výzdobou pod hrdlom. Na vydutí je ozdobená tromi štylizovanými ľudskými hlavami. V rámci hrubostennej neolitickej keramiky je to výnimočný zjav. Aj neskoršie historické epochy priniesli na územie našej obce život, ktorého doklady odkryli archeológovia a ktoré datovali napríklad aj do obdobia staršej doby bronzovej. Na pohrebisku zistenom v dolnej časti Vinodolu, sa našlo niekoľko bronzových predmetov napríklad v podobe dýky či náramku).
Pri zemných prácach sa v roku 1977 našlo v intraviláne obce torzo džbánka maďarovskej kultúry o výške 8,4 cm a priemere dna 4,5 cm. Epochu doby rímskej reprezentuje u nás napríklad praslen nájdený v roku 1976 na stavenisku sušiarne poľnohospodárskeho družstva a dnešnej polyfunkčnej budovy v strede intravilánu obce. Zásobnicová jama objavená vo Vinodole vydala dôkaz o dobe sťahovania národov. Zásypové vrstvy obsahovali pomerne výrazný materiál, ako napríklad keramiku, kostené predmety (trojdielne obojstranné hrebene a zdobená objímka), železné predmety (napr. nôž), mazanicu či zvieracie kosti. V objekte sa našlo aj niekoľko častí rotačných kamenných žarnovov. Odkryv týchto objektov je dôležitým príspevkom k riešeniu otázok doby sťahovania národov na západnom Slovensku.
Stredovek: Prvá písomná zmienka o Vinodole
Vďaka záchranným prieskumom a výskumom objavili archeológovia na území obce i artefakty zachované z historickej epochy - stredoveku, konkrétne z 9. - 10. stor. Archeológom sa podarilo preskúmať napríklad časť jedného kostrového hrobu a na základe keramiky ho datovať do 9. - 10. stor. Aj ďalšie pohrebisko z 10. storočia vo Vinodole vydalo tajomstvo z obdobia stredoveku. Z jedného hrobu sa podarilo získať 4 bronzové prstene, ktoré umožňujú datovať pohrebisko tiež do 10. stor.
Prvý krát sa v písomných prameňoch obec Vinodol (konkr. Horný Vinodol) spomína v období stredoveku, v jednom z najstarších zachovaných listinných originálov z územia Slovenska, v Zoborskej listine z roku 1113. Staršia časť obce Vinodol - Horný Vinodol spomínaná v roku 1113, patrila kláštoru v Hronskom Beňadiku, zemanom a kláštoru v Bzovíku, koncom 13. stor. 21 zemianskym rodinám a v rokoch 1247 - 1410 časť obce patrila ostrihomskému arcibiskupstvu. V období stredoveku sa spomína i obec Kút, ktorú môžeme hľadať v rámci katastra dnešného Vinodolu. Obec Kút (Kuth) pri potoku Cetínka sa spomína v r. 1113 - 1323. Patrila tunajším zemanom.
Zoborská listina z roku 1113 a Zoulous
Zoborská listina z roku 1113 je súpisom všetkých vtedajších majetkov Zoborského opátstva, ktoré sa rozprestierali od Dunaja až do južného Turca (cez severnú časť Nitrianskej župy) a až do centrálnej časti Trenčianskej župy okolo Trenčína. V listine je uvedených vyše 150 dedín patriacich opátstvu alebo susediacich s jeho majetkami a rôzne orientačné body v ich chotároch. Tento neobyčajne cenný miestopis celého západného Slovenska zo začiatku 12. storočia spomína po prvý krát v histórii, v písomnej podobe, i obec Vinodol, vtedy ešte existujúcu pod názvom Zoulous.
Ostrihomské arcibiskupstvo a jeho vplyv
V roku 1156 ostrihomský arcibiskup Martýrius (1151 - 1157) vyberal so súhlasom uhorského kráľa Gejzu II. (1141 - 1162) poplatky aj v dedine Vinodol (Sceuleus). Neskôr sa majetky v dedine stali vlastníctvom viacerých tunajších zemianskych rodín, ako o tom svedčia viaceré stredoveké písomné pramene z neskorších období, ktoré uvádzajú aj niekoľko konkrétnych mien. Dokonca v roku 1285 je spomínaných až 21 zemanov. Vtedy sa v dokumente píše aj o ceste, ktorá viedla vedľa vinohradov. Okrem zemanov tu rozsiahle vlastníctvo pôdy vlastnilo naďalej aj Ostrihomské arcibiskupstvo. Ostrihomské arcibiskupstvo tak malo majetkové podiely vo Vinodole tak v spomenutom 13. ako aj počas 14. a 15. storočia.
Novovek: Vinodol v tieni tureckého polmesiaca
Rok 1526 je historickým medzníkom v dejinách Uhorska. Znamenal koniec stredoveku a začiatok novoveku. Historický míľnik je spojený s 29. augustom 1526, kedy sa pri juhomaďarskom meste Moháč odohrala rozhodujúca bitka medzi uhorskými vojskami a osmanskou armádou, ktorá znamenala začiatok vyše 150 ročného tureckého panstva v strednej Európe. V tomto pohnutom období 16. stor. existoval dnešný Vinodol v podobe dvoch samostatných obcí, ktoré sa do jedného celku integrovali až v druhej polovici 20. stor. Podľa odbornej literatúry patril Horný Vinodol Kurthyovcom, Papovcom a Forgáchovcom. Dolný Vinodol sa po prvý krát spomína v období novoveku, v roku 1531 a patril zemianskym rodinám Kunovcov, Thatovcov, Bánkyovcov a i.
Po bitke pri Moháči vtrhli do oslabeného Uhorska Turci a začala sa ich vyše poldruha storočia trvajúca okupácia krajiny. V roku 1529 podniklo osmanské vojsko neúspešný priamy útok na Viedeň a na konci septembra 1530 uskutočnili turecké oddiely aj prvý vojenský výpad na dnešné južné a juhozápadné Slovensko. Jeden oddiel smeroval popri rieke Nitre do oblasti Topoľčian. Obyvatelia Vinodolu sa takto po prvý krát stretli s tureckými nájazdníkmi. Ľudia zostali zaskočení, pretože prebiehal zber úrody a tak si Turci odniesli bohatú korisť v podobe potravín, dobytka i zajatcov. Turci vyplienili tiež Pohronie až po Hronský Beňadik. V Nitrianskej stolici bolo vypálených úplne alebo väčšinou 80 dedín. Oblasť medzi Vrábľami, Nitrou a Komjaticami patrila k najviac postihnutým.
Mapa Európy v roku 1648
V tureckom daňovom súpise ostrihomského sandžaku z roku 1570 sa uvádza Dolný Vinodol pod názvom Nagy Szöllős (Veľký Síleš) a Horný Vinodol sa spomína pod názvom Kis Szöllős (Malý Síleš). Z tohto tureckého daňového súpisu jasne vyplýva, že aj Horný aj Dolný Vinodol mal platiť Turkom daň. V Dolnom Vinodole vtedy stálo 15 domov. Obyvatelia mali platiť spolu daň, v ročnej paušálnej sadzbe, vo výške 3735 akče. V Hornom Vinodole bolo v období realizácie tureckého daňového súpisu ostrihomského sandžaku 8 domov a obyvatelia mali platiť daň, v ročnej paušálnej sadzbe, vo výške 2500 akče.
V roku 1663 osmanská armáda uskutočnila najväčšie vojenské ťaženie na území dnešného Slovenska. Podarilo sa jej dobyť Nové Zámky, Nitru, Levice a Novohrad. Turci sa snažili začleniť získané územie do Osmanskej ríše a pod trestom smrti a vypálenia obce vyzývali richtárov, aby sa dostavili do Nových Zámkov, kde sa mali dohodnúť na odvádzaní poplatkov novej vrchnosti. Na dobytom území bola zriadená samostatná provincia - novozámocký ejálet, ktorý spravoval asi 750 dedín a osád. Na začiatku roka 1664 bol zhotovený podrobný daňový súpis. Podľa tohto daňového súpisu obyvatelia Dolného Vinodola odovzdávali alebo platili Turkom dane v celkovej hodnote 2782 akče. Z Horného Vinodola odovzdávali alebo platili Turkom dane v celkovej hodnote 3845 akče.
Definitívnym koncom tureckej expanzie a predzvesťou ukončenia tejto tureckej poroby bola slávna a legendárna bitka pri Viedni. Dvojmesačné obliehanie hlavného mesta Habsburskej ríše sa skončilo katastrofou osmanskej armády. Turci síce dva mesiace obliehali Viedeň, no 12. septembra 1683 utrpeli pod hradbami mesta porážku od spojenej kresťanskej armády.
Vinodol v ére ďalších rokov novoveku i v jeho smutnom finále
Život sa vo Vinodole nezastavil ani po ťažkom období tureckej expanzie, čo dosvedčujú historické údaje z neskorších období. Horný Síleš (Horný Vinodol) patrí v 18. stor. Szörényiovcom, Motešickým a i. Dolný Síleš (Dolný Vinodol) patrí v 19. stor. Grassalkovichovcom, Motešickým a Wodianerovcom. Obyvatelia Horného i Dolného Vinodolu sa zaoberali v tomto období predovšetkým poľnohospodárstvom.
Z obdobia novoveku, z prvej tretiny 18. storočia pochádza i jedna z prvých písomných pamiatok z územia našej obce tzv. Horská kniha, ktorej obsah sa nám zachoval vďaka prepisu jej jednotlivých statí do Kroniky obce Horný Vinodol. O existencii obce samotnej i o jej cirkevnej či školskej organizácii hovoria i kanonické vizitácie z roku 1779, 1811, 1820 a z roku 1847. Mnohé historické skutočnosti zachytáva i Kronika obce Horný Vinodol. Vďaka nej sa napríklad dozvedáme o tom, že z rozhodnutia ostrihomského arcibiskupa, kardinála Jozefa Baťániho prichádza v auguste 1787 do Vinodolu (vtedy do Horného Síleša) kňaz - kaplán Bernardus Szlabigh a tiež napríklad i to, že 20. septembra toho istého roku je miestnym kaplánom, kasnárom a obcou zvolený prvý učiteľ František Jankovič.
Vďaka cirkevným a civilným autoritám, ako i miestnym kronikárom vieme, že si v roku 1789 obec bez pomoci panstva postavila školu, prvú vo svojej histórii a tiež, že v roku 1817 bola vo Vinodole zriadená farnosť a, že prvá katolícka fara bola u nás postavená v roku 1818. Čiernymi písmenami sa do histórie obce zapísal rok 1888, kedy i vinodolské vinohrady postihla skaza menom fyloxéra. Keďže sa vinodolčania väčšinou zaoberali pestovaním vínnej révy a dorábaním vína, ktoré bolo dôležitým zdrojom ich obživy a obchodu, mala táto skaza vinohradov neblahý vplyv na ich hospodársku situáciu.
V roku 1892 bol za pobytu kňaza Ignáca Šohajdu v obci vybudovaný katolícky kostol Panny Márie Ružencovej i nová budova školy. Aj obec Vinodol zasiahol prelomový rok 1914 i nasledujúce 4 ťažké roky svetovej vojny. Na oltár prvej svetovej vojny položili životy svojich otcov a synov i viaceré vinodolské rodiny.
Moderné dejiny na vlne sínusoidy
Po skončení krvavej svetovej vojny prináša 28. október 1918 vyhlásenie spoločnej slobodnej republiky Slovákov a Čechov - Československú republiku, do ktorej rámca sa dostáva i naša obec. Vinodol sa tak po storočiach svojej existencie vo veľkej dunajskej monarchii a z pod vlády posledného rakúsko-uhorského cisára a kráľa Karola IV., ocitá v novom štátnom zriadení - v republike a v novej spoločensko-politickej realite. V roku 1923 bola v našej obci prevedená prvá pozemková reforma. V rámci nej bola rozparcelovaná medzi roľníkov tabla pri sv. Donátovi, kde okrem ornej pôdy bolo pridelených 17 stavebných pozemkov.
V roku 1925 pokračovala pozemková reforma tak, že z miestneho veľkostatku grófa Ladislava Nemesa, bola rozparcelovaná medzi roľníkov jedna polovica. Rok 1929 bol pre našu obec charakteristický veľkým vysťahovalectvom, ktorého hlavný prúd najviac smeroval do Francúzska. Na sezónne práce odchádzali obyvatelia Vinodolu i na Moravu a do Čiech. V tomto roku bola v obci Horný Vinodol postavená i budova novej školy, ktorá stojí do dnes (v súčasnosti je v nej umiestnená materská škola). Neúroda z roku 1932 a svetová hospodárska kríza doľahli na občanov Vinodolu i v roku 1933. Takmer žiadna ponuka práce, až na výnimky v poľnohospodárstve a mzdy pohybujúce sa na veľmi nízkej úrovni, priviedli obyvateľov našej obce k štrajkom.
Poľnohospodárski robotníci v Hornom Vinodole zahájili celoobecný štrajk a i keď neboli splnené všetky požiadavky štrajkujúcich, bol štrajk veľkou vzpruhou pre robotníkov, lebo im ukázal, že ak budú jednotní dokážu veľa. V Dolnom Vinodole protestovali poľnohospodárski robotníci v roku 1934 a v roku 1937. V rokoch 1930 - 1939 boli v Československej republike, nevynímajúc Vinodol, v dôsledku svetovej hospodárskej krízy, prideľované nezamestnaným potravinové poukážky. Vláda na zmiernenie biedy, ktorá vznikla nezamestnanosťou vydávala potravinové poukážky na bezplatný prídel chleba a potravín. Poukážky vydávané vládou získali v ľudovom slovníku názov - žobračenky.
Stručná história obce Dulovce
Vinodol súčasťou Maďarského kráľovstva v dôsledku Viedenskej arbitráže
Prvá viedenská arbitráž z 2. novembra, nariadila Československu vzdať sa v prospech Maďarského kráľovstva územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi, obývaného prevažne maďarsky hovoriacim obyvateľstvom. Napriek deklarovanému cieľu vytvorenia etnických hraníc Slovensko a Podkarpatská Rus stratili aj veľa prevažne čisto slovenských (rusínskych) území. V dňoch 5. - 11. novembra nastalo postupné obsadzovanie území odstúpených po Viedenskej arbitráži maďarskou armádou. 10. novembra opúšťajú posledné oddiely hraničiarov našu obec a v popoludňajších hodinách prichádzajú maďarskí vojaci - honvédi, ktorí sa ubytujú v kinosále v Hornom Síleši (Vinodole), až neskorším pripojením Veľkého Cetína k Maďarskému kráľovstvu sa maďarskí vojaci - honvédi z Vinodolu presťahovali do Veľkého Cetína. Naša obec sa stala hraničnou obcou medzi Československom a Maďarskom.
Novú realitu prijímali obyvatelia Vinodolu, vtedajšieho Horného a Dolného Síleša rozlične. Slováci žijúci vo Vinodole (vtedy v Hornom i Dolnom Síleši) niesli pripojenie obce k Maďarsku veľmi ťažko, preto 18. decembra za spoluúčasti obyvateľov okolitých obcí vyjadrili v Komjaticiach, vo večerných hodinách tichou demonštráciou svoj nesúhlas s pripojením k Maďarsku a výzvu za znovu sa pripojenie k Československu. Maďarskí vojaci odpovedali na tichú demonštráciu zatýkaním, ktoré previedli v nočných hodinách 21. decembra. Zatýkanie malo v niektorých konkrétnych prípadoch za následok dokonca hospitalizáciu zatknutých v nemocniciach. Veľa občanov vtedy zanechalo svoje domovy a prešli za hranice do Československa. Obyvatelia maďarskej národnosti, predovšetkým v Dolnom Síleši prijali novú realitu s nadšením.
Tragické osudy našich židovských obyvateľov
Po obsadení Maďarska nemeckou armádou v marci, začali neobyčajne surové deportácie maďarských Židov. V roku 1944 boli z našej obce deportovaní všetci Židia do nemeckých koncentračných táborov. Počet Židov vo Vinodole po Viedenskej arbitráži na základe sčítania obyvateľov v roku 1938 predstavoval spolu 17 občanov, z čoho 12 Židov žilo na Dolnom Síleši a na Hornom Síleši žilo 5 Židov. Do obdobia druhej svetovej vojny žila v Hornom Vinodole už iba jedna židovská rodina Grossovcov. Na Dolnom Vinodole žili tri židovské rodiny. Boli to väčšinou obchodníci. Boli to rodiny Polizerovcov, Steinerovcov, Herzogovcov a Freitovcov. V roku 1944 prišli do dediny maďarskí vojaci a oznámili Židom, že sa budú sťahovať do Šurian, kde budú žiť a pracovať. Mesto Šurany, však bolo len prestupným miestom pred odvlečením Židov do pracovných a koncentračných táborov. Všetkých Židov z Horného aj Dolného Vinodolu tak...
Spracované podľa knihy: KRAJMER Tomáš. 2018. Vinohradnícka obec Vinodol : Bohatá minulosť, zaujímavá súčasnosť, perspektívna budúcnosť. Prvé vydanie. Nitra : Obec Vinodol. ISBN 978-80-570-0257-4.