Farnosť Navštívenia Panny Márie má bohatú históriu, ktorá sa prelína s dejinami miest, kde pôsobí. Tento článok sa zameriava na históriu farností v Starých Horách, Trebišove a Považskej Bystrici, pričom zdôrazňuje ich významné udalosti a architektonické prvky.
Staré Hory: Mariánske pútnické miesto
Staré Hory sú mariánskym pútnickým miestom s bohatou tradíciou. Viac ako päť storočí naplnených láskou a úctou k Božej matke. Z pôvodne malej baníckej osady je dnes medzinárodne uznávané mariánske pútnické miesto, ktoré každoročne privíta tisíce pútnikov nielen zo Slovenska. Starohorský kostol s milostivou sochou Panny Márie a neďaleká Studnička prinášajú duchovné povzbudenie a očistenie od hriechov veriacim, ale aj neveriacim...
Tradícia pútí na Staré Hory je podľa ústneho podania taká stará ako je starý starohorský kostol a zároveň odkedy je v ňom aj milostivá socha Panny Márie. Pútnici príchádzali na Staré Hory už v 15. storočí. Významná tradícia očistenia sa od hriechov prostredníctvom sviatosti pokánia a v duchu myšlienky „Per Mariam ad Jesum“ pretrvávala aj v nasledujúcich storočiach. Narastajúci počet pútnikov, množstvo ďakovných tabuliek, modlitieb ako symbolov vďaky za uzdravenie, za rozličné milosti a dary Ducha svätého na oltári a stenách kostola spolu so žiadosťou bystrického biskupa Františka Berchtolda primäli pápeža Pia VI., aby v roku 1780 udelil Starým Horám zvláštne privilégium. Týmto privilégiom bola návšteva starohorského chrámu, spojená so svätou spoveďou, svätým prijímaním a modlitbou odmenená plnomocnými odpustkami.
Neodmysliteľnou súčasťou pútnického miesta je Studnička. Na tomto mieste obyvatelia Starých hôr počas občianskych nepokojov v 17. storočí ukryli sochu Panny Márie. V roku 1711 ju vykopali a v slávnostnom sprievode priniesli na oltár. Na pamiatku jej ukrytia vyvesili na mieste obraz Panny Márie.
V 19. storočí priniesol prameň Studničky uzdravenie vtedajšiemu farárovi Matejovi Hrivňákovi, ktorý z vďačnosti dal Madone vyhotoviť dôstojný stánok a zároveň sa tiež upravila cesta k studničke. 28. júna 1942 bolo toto vzácne miesto ale aj nová socha Panny Márie slávnostne posvätené banskobystrickým biskupom Andrejom Škrábikom. V roku 1990 bol starohorský kostol Navštívenia Panny Márie významenaný titulom Bazilika minor. Na tejto významnej udalosti spojenej s pontifikálnou sv. omšou, ktorú celebroval biskup Rudolf Baláž spolu s biskupom emeritom Jozefom Ferancom a asi 40 kňazmi sa zúčastnilo asi 12 000 pútnikov.
Interiér Baziliky minor Navštívenia Panny Márie v Starých Horách
Pútnické miesto a prameň Studnička, Staré Hory, SLOVAKIA Full HD
Farnosť Návštevy Panny Márie v Trebišove
Každá kniha má svoje dejiny, aj Dejiny farnosti Návštevy Panny Márie v Trebišove. Kniha Dejiny farnosti Návštevy Panny Márie v Trebišove prezentuje počiatky farnosti od základov románskeho kostola Ducha Svätého z 12. storočia na Paričove, výstavbu súčasného kostola Návštevy Panny Márie v šiestich etapách a zaniknutý kostol sv. Ladislava z roku 1504, kedy sa začalo s výstavbou súčasnej budovy Pavlínskeho kláštora. K farnosti patrili aj filiálne obce Zemplínske Hradište, Vojčice, Kožuchov a Milhostov.
Z personálneho hľadiska podáva zoznam diecéznych a rehoľných farárov, pavlínskych pátrov a frátrov a kaplánov od 14. storočia do roku 2019, kňazov a rehoľníkov rodákov, kantorov a učiteľov, kostolníkov, katechétov, kurátorov, členov Farských ekonomických rád, spevácke zbory, laické hnutia a spoločenstvá.
V roku 2016 skončil historicko-architektonický výskum Judity Čechovej, Rudolfa Boroša a jeho manželky Miloslavy. Objavili sa fresky. Tak som im navrhol napísať z výskumu knihu o vzniku a prebudúvaní nášho kostola, kde som v poslednej kapitole opísal generálnu opravu kostola z výskumu exteriéru Ľ. Kürtym. Keď sa zrodila kniha o kostole, žiadala sa kniha aj o Pavlínskom kláštore, čo sa zrealizovalo v roku 2019. Ale chýbala posledná publikácia z triptychu o dejinách celej farnosti zameraná na farníkov. Začal som so zbieraním materiálov. Text som odvzdal 18. mája 2020 na sté výročie narodenia sv. Jána Pavla II. do vydavateľstva Final Trebišov. Potom na dva roky vypukla pandémia korona vírusu a vznikli aj iné komplikácie. Konečne 11. septembra 2024 kniha uzrela svetlo sveta v Trebišove. Obsahuje 400 strán, formátu A4. Je to obsiahle dielo.
Navrhujem urobiť z knih Dejín kostola, kláštora a farnosti štvrtú publikáciu malého formátu Turistický sprievodca kostola Návštevy Panny Márie v Trebišove v slovenčine aj v maďarčine.
Architektúra kostola Návštevy Panny Márie v Trebišove
Pôvodný kostol je datovaný ešte pred rokom 1404. Keďže správa o pôsobení kňaza Petra v Trebišove je z roku 1326, možno predpokladať, že na mieste staršieho kostola postavili pred rokom 1404 v gotickom slohu nový kostol. Tento bol do roku 1504 farským kostolom. Keď však Imrich Perényi pozval do Trebišova pavlínov (1504) začal kostol patriť v rokoch 1504 - 1530 a 1650 - 1786 mníchom z tohto rádu. Napriek tomu, že súčasný rímskokatolícky chrám čiastočne ovplyvnili neskoršie umelecké a filozofické prúdy, patrí medzi skvostné pamiatky gotickej architektúry.
Kostol má hlavnú loď a neskôr pristavené bočné kaplnky. Sieťovú rebrovú klenbu tvorí 63 polí v tvare kosoštvorcov rôznych veľkostí, s figurálnymi a dekoratívnymi motívmi. Interiér chrámu dotvárajú viaceré oltáre, nástenné maľby a triumfálny oblúk, pri ktorom sú plastické maskarony a konzoly. Na strope svätyne zobrazené scény zo života Panny Márie. Na pôvodných neskoro gotických klenbách interiéru je kvalitne stvárnený nebeský priestor s dekoráciami iluzívnej maľby z poslednej štvrtiny 18. storočia. Strop svätyne tvorí osem kompozícií zo života Panny Márie, ktorej je kostol zasvätený. Dvanásť obrazov z legendárneho života sv. Pavla Pustovníka tvorí strop lode. Bočné steny lode skrášľujú dva monumentálne obrazy: Videnie Sobieskeho pri obliehaní Viedne a Hold pred Máriou Teréziou, ktoré sú z roku 1777 a patria do obdobia rokoka. Pri vchode do sakristie sú umiestnené dva mramorové epitafy Jána a Imricha Perényiovcov.
Ján Perényi má epitaf z hnedo-ružového mramoru so symbolikou, ktorú tvoria dve orlie krídla, hlava muža, rytierske brnenie, kukla s korunou a latinský nápis na stuhe náhrobku. Náhrobný kameň Imricha Perényiho, ktorý zomrel roku 1519, zobrazuje zakladateľa Trebišovského kláštora stojaceho v brnení na chrbte leva, opierajúc sa o meč a podporu štyroch anjelov. V interiéri kostola sú aj ďalšie cenné umelecko-historické pamiatky: Závesné obrazy Navštívenie Panny Márie (1780), Svätý Pavol Pustovník (Koniec 18. storočia), Svätý Justín Mučeník (1835), Kamenná krstiteľnica (koniec 18. storočia) a pseudo-rokokové kreslo.
Podľa zápisu v kronike mesta boli v okolí Trebišova v roku 1887 veľké manévre, na ktorých sa zúčastnil cisár František Jozef I. Gróf Július Andrássy dal na počesť cisára bývajúceho v trebišovskom kaštieli vyrobiť vyrezávané drevené kreslo s bohatou mušľovou i rozviliovou výzdobou a postavami anjelov. Tento „cisársky trón" je skutočne pozlátený plátkovým zlatom a čalúnený purpurovým plyšom v štýle pseudorokoka (druhého rokoka) druhej polovice 19. storočia.
Kostol Navštívenia Panny Márie v Trebišove
Obnova kostola
Rímskokatolícky kostol Návštevy Panny Márie v Trebišove, ktorý patrí spolu s neďalekým grófskym parkom a kaštieľom k najväčším dominantám mesta, prešiel za posledných vyše 10 rokov výraznou obnovou. Vďaka výrazným rekonštrukčným prácam sa miestnym farníkom postupne odkrývala i nová história kostola. Na jeho postupnú obnovu získavala farnosť financie z rôznych grantov, dotácií i zo zbierok od veriacich. S generálnou opravou exteriéru a interiéru kostola sa začalo už v roku 2007, a to vyzdvihnutím pôvodného oltára z pieskovca do jeho súčasnej výšky.
Súčasťou rozsiahlej modernizácie Rímskokatolíckeho kostola Návštevy Panny Márie v Trebišove bola aj výmena strešnej krytiny. Rekonštrukcia strechy pozostávala z niekoľkých etáp. Začala sa už v auguste 2011. Celkovo stála vyše 129-tisíc eur.
Farnosť Považská Bystrica
Prvá písomná zmienka o považskobystrickej farnosti je v pápežských desiatkových účtoch z roku 1310. Istý údaj o jestvovaní farnosti je z roku 1369, čo však nevylučuje jej skoršiu existenciu. Ako filiálky už oddávna patrili do farnosti obce: Moštenec, Kostolec, Kvášovský majer, Zemiansky Kvášov, Milochov, Podmanín, Praznov, Považská Teplá, Vrtižer, Zálužie a Záskalie. Orlové a Považské Podhradie boli vyňaté po zriadení samostatnej farnosti. Až do 18. stor. patril do farnosti aj Prečín. V 19. stor. sa spomínajú Sihoťský majer, Zálužský majer, samoty Kúnovec a Galanovec. Vrchteplá bola presunutá pod túto farnosť na začiatku 20. storočia.
V súčasnosti má farnosť Považská Bystrica tieto filiálky: Milochov, Podmanín, Praznov a Zemiansky Kvašov. Do farnosti patria sídliská resp. Na sídlisku Rozkvet, ktoré je v súčasnosti samostatnou farnosťou (Považská Bystrica - Rozkvet), sa nachádza starobylá Kaplnka sv. Heleny, pochádzajúca zo 17. storočia, v súčasnosti slúžiaca ako farský kostol novozriadenej farnosti. Kaplnka bola v minulosti odsúdená na zničenie. Neskôr bola kaplnka znova zvonka i zvnútra zničená. Sochy z pôvodných oltárov, ako aj niektoré časti vnútorného zariadenia sa zachránili prenosom do farského kostola. S opravou kaplnky sa začalo v roku 1990. Po ukončení prác, v roku 1991 bola slávnostne posvätená.
Vo farnosti sa nachádza ešte kostolík sv. Juraja v Zemianskom Kvášove. Bohoslužby sa konajú aj v cintorínskych kaplnkách v Podmaníne (sv. V roku 1991 bola vo farnosti zriadená cirkevná Základná škola sv. V roku 1990 bol farnosti vrátený Katolícky dom, ktorý dovtedy od zoštátnenia slúžil ako dom pionierov. Katolícky dom bol daný do bezplatného užívania cirkevnej škole, ktorá si tam zriadila telocvičňu, školskú jedáleň, špeciálne, jazykové učebne.
História a architektúra kostola v Považskej Bystrici
Najstaršou osídlenou časťou mesta je oblasť katolíckych kostolov. Bola centrom osady starých Slovanov už v 8. storočí po narodení Krista. Staroslovanské osobné meno Trebis bolo základom mena nášho mesta.
Pôvodný kostol bol postavený v neskorogotickom slohu koncom 14. stor. Z neho sa zachovalo len presbytérium a zadná časť s vežou. Bol zasvätený tajomstvu Návštevy Panny Márie. Stál uprostred bývalého cintorína. Po stavebných úpravách ho posvätil v r. Kostol prešiel renesančnou a barokovou úpravou a viacerými prestavbami. Najväčšia bola ukončená v r. 1939 za farára Štefana Bergendyho, kedy z jednoloďového kostolíka vznikol mohutný trojloďový chrám. V roku 1941 (7. Súčasný kostol má dĺžku 47 m a šírku 32 m.
V presbytériu na stene nad oltárom je freska od majstra Edmunda Massanyiho z roku 1959. V strede je výjav navštívenia Panny Márie. Vpravo je zobrazený kľačiaci pápež, pápežská tiara, zemeguľa s tromi klasmi; na zem zostupuje anjel s olivovou ratolesťou, prinášajúci pokoj. Vľavo sú štyria prichádzajúci anjeli: prvý nesie ľaliu (Gabriel), druhý meč a štít (Michal). Okná v presbytériu a v bočných lodiach zdobia vitráže Vincenta Hložníka. V r. V hlavnej lodi sa nachádza mramorová krstiteľnica. Naľavo smerom k mramorovej kazateľnici je bočný oltár so sochou sv. V pravej bočnej lodi maľba na stene nad oltárom zobrazuje udalosti Pánovho umučenia: dominuje Kristus na kríži, ďalej Posledná večera, Ježiš v Getsemanskej záhrade, Judášova zrada, Petrovo zapretie, Ježiš pred veľradou, v hornej časti Ježiš pred Pilátom, bičovanie, korunovanie tŕním, Ježiš nesúci kríž. Vitráže nad bočným vchodom zobrazujú sv. Juraja, sv. Moniku a sv. Mikuláša; loď je doplnená obrazmi sv. Pátra Pia a bl.
Presbytérium a zadná časť ľavej bočnej lode sú z pôvodného gotického kostola, ktorý bol oveľa nižšie od terajšieho, preto sa k týmto častiam zostupuje po 6 schodoch. V presbytériu je starý drevený neogotický oltár, zobrazujúci tajomstvo návštevy Panny Márie u Alžbety. Po bokoch svätostánku sa nachádzajú reliéfy anjelov, výjav z obetovania Izáka a veľkňaz Melchizedech; v strede nad svätostánkom je socha Panny Márie a Alžbety, po bokoch sv. Štefan Prvomučeník s kameňmi a sv. Na ľavej strane tohto starého presbytéria sa nachádza gotické výklenkové pastofórium s mriežkou z 15. stor. a kamenné renesančné zo 16. stor.; Napravo od oltára sa nachádza gotická nika, ktorá pravdepodobne slúžila na odkladanie bohoslužobných predmetov. Môžeme si tu tiež všimnúť renesančný portál z vchodu do dnes už nejestvujúcej sakristie (naľavo pri pastofóriu).
Zvláštnou ozdobou starého kostola bol zachovaný alabastrový reliéf, pochádzajúci pravdepodobne z hradnej kaplnky, zobrazujúci hrad a mesto a grófske rodiny Balassovcov a Méreiovcov (nachádza sa na pravej strane presbytéria). Po obvode presbytéria je sedem goticky lomených okien s čiastočne zachovalými kružbami. Presbytérium je zaklenuté gotickou rebrovou klenbou s jedným žľabom, ktoré dosadá do polygonálnych prstencov. Na triumfálnom oblúku gotického presbytéria sú konsekračné kríže z 15. stor. Predná trojica okien ľavej bočnej lode znázorňuje Ježišovo zvestovanie, narodenie a obetovanie v chráme. Na oknách v strede je zobrazený Ježiš v Getsemanskej záhrade, Sedembolestná pod krížom s Ježišom a Veronika na krížovej ceste.
V zadnej časti ľavej bočnej lode, pod vežou pôvodného kostola, sa nachádza mariánska kaplnka so sochou Lurdskej Panny Márie a obrazom sv. Nad vchodom do tejto kaplnky bolo v r. 1999 umiestnené súsošie Ukrižovania od žilinského sochára Jozefa Antona Weismanna, ktoré sa pôvodne nachádzalo vo fasádovom výklenku z vonkajšej strany kostola pri hlavnom vchode; keďže bolo mnohokrát terčom vandalizmu, po reštaurovaní bolo premiestnené do vnútra kostola. V ľavej bočnej lodi sa nachádzajú aj drevené sochy sv. Terézie Ježiškovej a sv. Pod starým kostolom bolo päť krýpt - tri pre rodinu Balassovcov, štvrtá rodiny Sapáriovcov a piata pre občanov. Predsieň kostola zdobia 3 epitafy (náhrobníky) bývalých bystrických zemepánov. Pôvodne boli asi v krypte pod kostolom. Prvý - Rafaela Podmanického, známeho prepadmi, lúpežami a drancovaním. Druhý epitaf zobrazuje Žigmunda Balassu, tretí Alžbetu Zborovskú. Nachádzajú sa tu tiež dva reliéfy, ktoré boli pravdepodobne čiastkami týchto náhrobníkov; zobrazujú sv. Petra s knihou a kľúčom a dve ženské postavy.
Zaujímavosťou tohto kostola sú dve rozdielne veže. Staršia veža je pôvodná; jej vzhľad sa častejšie menil. V novšej veži sú umiestnené 4 zvony: najväčší Najsvätejšej Trojice z r. 1922, uliaty v Trenčíne; potom sv. Jozef z r. 1921, liaty v Chomutove; Anjel Strážca taktiež z r. 1921, liaty v Chomutove; najmenší - umieráčik pochádza z r. 1798, bol preliaty v r.
V spise Cleridiocesis Nitriensis z roku 1250 sa udáva, že v obci sa nachádza fara a v rokoch 1332-1337 sa v registri vyberačov pápežských desiatkov píše, že farár z Považskej Bystrice zaplatil 17 grošov, čím sa predpokladá, že išlo o väčšiu faru, keďže sa zvyčajne platievalo 6 grošov za faru. Roku 1804 sa prelomila klenba v sakristii a na stene sa objavil nápis písaný gotickým písmom „…urobil požehnanie farár … roku 1409…“.
Kostol bol koncom 14. storočia prestavaný. Neskôr prešiel renesančnou aj barokovou úpravou. Bol opatrený jednou vežou a zasvätený tajomstvu Návštevy Panny Márie (jeden zdroj uvádza aj sv. Alžbete). Vedľa kostola ležal cintorín, na ktorom sa pochovávalo do roku 1785. V tomto roku sa začalo pochovávať na novom cintoríne na dnešnej ulici Jánskej. Pred kostolom stála kaplnka Svätého kríža, ktorú dal postaviť roku 1741 Pavol Balaša (Pál Balassa), a ktorú môžeme často vídať na starých fotografiách. Obsahovala starobylé súsošie ukrižovania, ktoré bolo neskôr presunuté pod novú vežu kostola a potom do kostola, na pozadí s maľbou mesta Jeruzalem. Neďaleko tejto kaplnky stála socha Panny Márie pred, ktorú dala vyhotoviť roku 1903 kňažná Carolina Hohenlohe. Podstavec sochy pochádza z roku 1820. Socha je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou a v roku 2006 prešla obnovou. Latinský nápis na podstavci v preklade znamená: „Z milodarov najdôstojnejšieho pána Imricha Bendeho, nitrianskeho biskupa, najvznešenejšej kňažnej Karolíny Hohenlohe a veriacich v Krista, za farára Pavla Pálfiho a čestného dekana bola postavená socha B. P. M.
Samostatný odsek si zaslúži samotná veža kostola, ktorá bola niekoľkokrát prestavovaná podľa patrónov kostola. V roku 1908 dala kňažná Karolína Hohenlohe ako patrónka kostola zhotoviť novú strechu v tvare úzkeho ihlana pokrytú bielym plechom, ktorá sa však so svojou nevkusnosťou nikomu nepáčila a obyvatelia ju nazývali „traktár“. V rokoch 1913-1914, teda po iba piatich rokoch, bola nahradená novou konštrukciou barokového slohu, podľa návrhu princa Hohenlohe, cisárskeho úradníka z Viedne, ktorý obýval kaštieľ v Orlovom, a zmenila svoj tvar na pôvodný, cibuľovitý, ale už z bronzového plechu.
V lodi kostola na ľavej stene boli tri náhrobníky vypuklého diela - reliéfy. Na prvom, z bieleho mramoru, bol Rafael Podmanický (Rafael Podmaniczky), ktorý zomrel 9. februára 1559. Na náhrobníkoch z červeného mramoru sa nachádzal Žigmund Balaša (Zsigmond Balassa) a na druhom jeho manželka, poľská kňažná, Zborovská (Zborovszky). Proti týmto náhrobníkom na pravej strane bolo vidno podobu sv. Na vonkajšom klenutí sklepenia na ľavej strane lode bolo možné čítať nápis: „Na chválu Božu a na povišeni svatei cirkvi, fara považsko-bystricka chram tento horlive okrásnela a zvelebela. V tomto klenutí bol oltár sv. Anny zdobený alabastrovým reliéfom, pochádzajúcim podľa kostolnej knihy z kaplnky Bystrického hradu, a ktorý sa tu nachádzal už v roku 1798.
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1831 sa v kostole nachádzali krypty: v troch boli pochovaní príslušníci rodiny Balašovcov, štvrtá patrila rodine Sapári (Szapáry) a piata bola spoločná. Vchody sa nachádzali v predsieni kostola a v lodi pred kňažišťom. Kostolná veža bola opatrená 3 zvonmi. V 20. Plány vypracoval architekt Ing. arch. Gabriel Schreiber. Roku 1940 sa Obecná rada v Považskej Bystrici rozhodla venovať príspevok na prístavbu vo výške 500.000 korún a 1.
Pri kopaní základov nového kostola boli otvorené všetky krypty pod starým kostolom. Najmohutnejší sarkofág sa zachoval v kryptách po Žigmundovi Balassovi a jeho manželke. Bol z hrubého medeného plechu s kamenným reliéfovým poklopom (reliéfové poklopy sú zabudované do steny kostola). Rakva bola už otvorená. Veľmi pekné boli aj rakvy grófa Sapáriho a jeho manželky. Boli v nich dokonca ešte zachované rúcha. Cennosti sa však nenašli žiadne. Z pôvodného gotického kostola boli pri jeho prestavbe zachované iba pôvodné gotické presbytérium s interiérom a veža, ostatná časť kostola bola zbúraná. Starý kostol ležal o niečo nižšie, preto sa k týmto častiam zostupuje po 6 schodoch. Pôvodný kostol tak v súčasnosti tvorí jednu z dvoch lodí kostola. Práce na kostole skončili v pomerne krátkom čase, za 14 mesiacov. Posviacka, ktorá prebehla 7. septembra 1941, bola veľkou udalosťou a zišlo sa na nej vraj takmer 10.000 ľudí* zo širokého okolia. Medzi hosťami bolo veľa cirkevných hodnostárov, riaditeľ Zbrojovky Ing. Kubík, ako i prezident Slovenského štátu Jozef Tiso, ktorý predniesol aj slávnostný prejav. Kostol bol posvätený biskupom Dr.
Kostol Navštívenia Panny Márie v Považskej Bystrici
Prehľad farárov
Zoznam niektorých farárov, ktorí pôsobili vo farnosti Považská Bystrica:
- Mikuláš Bystrický
- Andrej Škrábik
- Ján Baroš de Beluss
- Štefan Rabček
- Pavol Peter Škrábik
- Mikuláš Baroš de Beluss
- Tomáš Nevolný
- Ján Piaček
- Henrik Náhlik OFMConv.
- Ladislav Belás, tit.
- Michal Peter Piaček, OFMCap.