História farnosti Nitrianska Streda

Nitrianska Streda, obec s bohatou históriou, sa môže pochváliť archeologickými nálezmi z mladšej doby kamennej (8000 - 1900 p.n.l.) a z doby slovanskej (7. - 12. storočia). Kataster obce je obzvlášť bohatý na historické vykopávky, podľa pracovníkov Tríbečského múzea v Topoľčanoch. Centrom záujmu sa stala oblasť zvaná Patriková, oblasť v okolí a pod evanjelickým kostolom, kde bol asi v 14. storočí obranný val s hrádkom. Archeologické prieskumy sa robili aj na Hrdovickej, kde bolo slovanské sídlisko a odkryté boli rozličné črepové materiály, kamenná sekerka a iné dobové nástroje. Zaujímavá je i lokalita Rybníčky, kde bolo tiež situované sídlisko.

Panoramatický pohľad na Nitriansku Stredu.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1278, kde je spomínaná pod názvom Zerdahelyi ako majetok panovníka Ladislava IV. Už v 12. storočí tu intenzívne prebiehali trhy každú stredu, čo dalo obci jej názov. Vystriedalo sa v nej množstvo zemepánov, obec bola vlastníctvom kráľa, v 13. storočí patrila Ludanickovcom a tí požiadali panovníka, aby im k Nitrianskej Strede pridelil aj obec Čeľadince, čo sa aj stalo. Bola vlastníctvom i slávneho Matúša Čáka.

História Rímskokatolíckej farnosti

Opis významných udalostí s dejinami rímskokatolíckej farnosti spôsobuje historikom veľké problémy, najmä kvôli nedostatku materiálu. V schematizme nitrianskej diecézy sa môžeme dočítať, že už v roku 1332 tu existoval kostol s farou. Potvrdzujú to aj zoznamy pápežských decimátorov (1332-1337). V Nitrianskej Strede bol farárom kňaz Mikuláš. Miestna farnosť figuruje aj v zozname fár nitrianského arcidiakonátu z roku 1397, hoci meno farára sa nespomína. Okrem kňaza Mikuláša nepoznáme mená ďalších farárov až do tej doby, keď sa Nitrianska Streda stala filiálkou Solčian. Približný rok zániku kostola sv. Walburgy je neznámy. Pri prestavbe sa patrocínium ľahko mohlo zmeniť na sv. Kanonická vizitácia (1560) už mlčí o osude kostola. Príčinou bol príchod protestantov. Pauliniy spomína, že protestanti našli opustený kostol, ktorý si ponechali aj s jeho majetkami.

So šírením protestantizmu vznikali nepokoje. V Nitrianskej Strede prešli zemanské rodiny (Podmaniczky, Zerdahely, Gosztonyi, Justh, Ghéezy, Bossányi a Rudnay) na evanjelickú vieru. Kanonická vizitácia (1700) hovorí, že kostol je v rukách katolíkov. Laurince Zerdahelyi (podľa Paulínyiho) postavil evanjelikom nový drevený kostol, lebo predchádzajúca budova bola malá a nevhodná. Už v začiatkoch šírenia protestantizmu prešla rodina Zerdahelyi na evanjelickú vieru (1560). Začiatkom reformácie mali evanjelici kostol na mieste, kde dnes stojí katolícky (v hornom konci obce). Odvolávali sa na uznesenie pasovského (1552) a augsburského (1555) mieru. V prospech protestantov stálo uznesenie cisára Ferdinanda III. Martin Klanicza vo svojej knihe „Fata Aug. 1559 - Kostol sv. 1731 - Kanonická vizitácia hovorí o kostole sv. V čase pôsobenia J. (Štefana) Misuta (1755) mala Nitrianska Streda a Čeladince 175 katolíkov a 269 evanjelikov.

M. Klanicza poznamenáva: Imrichov syn (Gabriel) Zerdahelyi si vyvolil kňazskú dráhu. Neskôr sa stal banskobystrickým diecéznym biskupom. Ako vacovský veľprepošt dal v Nitrianskej Strede postaviť nový kostol. Snahu Gabriela Zerdahélyiho ocenil aj diecézny (nitriansky) biskup Jozef Varum, ktorý vytvoril z Nitrianskej Stredy samostatnú farnosť s filiálkou Čeladince (r. 1821). Neskôr pribudla aj malá filiálka (išlo o pocestný hostinec hradskej) z Nitrianskej Stredy do Solčian. Obec Chrabrany bola k farnosti pripojená v roku 1967, keď do farnosti prišiel kňaz Vojtech Valent. Obec Chrabrany bola vyčlenená z Trnavskej diecézy a prešla pod správu biskupstva v Nitre, kde je dodnes. Od roku 1989 (smrťou kňaza Karola Janása) farnosť zostáva bez správcu. Dôvodom bola aj neobývateľnosť farskej budovy. Farnosť a aj filiálky spravuje farár z Kovariec. Neskôr sa Nitrianska Streda a Čeladince dostávajú pod správu farnosti Solčany, filiálku Chrabrany spravuje farnosť Kovarce. Až v roku 2001 zásluhou rodiny Mojtovej sa farská budova rekonštruuje a do farnosti prichádza kňaz.

Správcovia farnosti:

• Mikuáš Szolcsányi (1688-1691)
• Ignác J. Ivanovics (1691-1719)
• Michal Murgós Larzsák (1719-1720)
• Jozef M. Izidor ASdamiss
• Jozef Mlocsay
• Eugen Gerometta
• Vincent Hájek
• Alojz Fiebik
• Koloman Hamar
• Július Horváth
• Imrich Kšiňan
• Dr. Štefan Štefkovič
• Dr. Pavel Beňuška
• Dr. Andrej Családy
• Anton Posluch
• Vojtech Valent
• Ján Siroa
• Jozef Kaiser
• Dr. Emil Šafár
• Karol Janás
• Jozef PAvlásek (excurendo z Kovariec)
• Jozef Varhaník (excurendo zo Solčian)
• Peter Škor
• Mons. Andrej Goga (*9.11.1914 +20.9.1972 Tarila, Venezuela) kňaz SDB z filiálnej obce Chrabrany, misionár a stredoškolský profesor.
• Eugen Rybanský (*31.5.1970) vysvätený v roku 2000.

V Nitrianskej Strede v súkromnom kaštieli sa nachádza kaplnka Sedembolestnej Panny Márie (r. 2001). Vo farnosti sa vedľa kostola nachádza aj krypta rodiny Zerdahelyi.

Kostol sv. Anny v Chrabranoch.

Farský kostol: sv. Filiálne obce: Chrabrany - kostol sv. Anny postavený v r. 1718 Stummerovcami, ktorým obec od r. 1869 patrila.

Obec Chrabrany

Osídlenie obce je dokladované vykopávkami od praveku, našlo sa i sídlisko z čias Veľkej Moravy, dôkazom čoho je nález črepov z tohto významného obdobia našich dejín. Obec Chrabrany sa prvýkrát spomína v r. 1291 pod názvom Hrabor. Chrabrany boli v tom čase majetkom panstva v Ludaniciach a jedna vetva Ludányovcov na rozlíšenie prevzala priezvisko Chrábori. Od r. 1549 obec patrila Dolgosovcom, od r. 1576 šľachticom z Babindolu. V r. 1687 sa Chrabrany dostávajú pod správu Erdodyovcov. Od r. 1808 sa obec volá Chrabrany. V r. 1828 bolo v obci 59 domov a žilo tu 416 obyvateľov. Od r. 1869 patrí obec rodine Stummerovcov.

Vývoj obce bol dlhý a poznačený rôznymi nešťastnými udalosťami. V r. 1866 to bola epidémia cholery, v r. 1885 veľká povodeň a v r. 1902 požiar spôsobil, že takmer polovica obce vyhorela. Dominantou obce je Kostol sv. Anny postavený v r. 1718 Stummerovcami, ktorým obec od r. 1869 patrila.

Významné osobnosti obce:

• PaedDr. Pavol Goga (1963)
• Doc. PhDr. Peter Kopecký, PhD (1955)
• Ing. Dezider Goga (1926)
• Mgr. Drahomíra Pechočiaková, rod. Gerová (1945)

História Evanjelického a. v. zboru v Nitrianskej Strede

Významným medzníkom v histórii Ponitria bola skutočnosť, že už v polovici 16. storočia sa tu začali výraznejšie šíriť myšlienky reformácie - čo znamenalo, že sviatosť večere Pánovej prijímali veriaci pod obojím spôsobom a do služieb Božích bola zavedená materinská reč miesto latinčiny. Rozhodujúcu úlohu v tomto procese mala skutočnosť, že na stranu reformácie prešli i zemepáni Zerdahelyovci, ktorí sa stali všestrannými podporovateľmi a ochrancami evanjelikov na svojich majetkoch. Evanjelická cirkev v Nitrianskej Strede vznikla niekedy medzi rokom 1559 a rokom 1602. V tom čase stál kostol pôvodne na hornom konci obce, na mieste, kde v súčasnosti stojí katolícky kostol a zo zápisov to bol zničený farský kostol bez strechy a žiadneho majetku. Tento chrám bol evanjelikom odňatý v roku 1670, no zakrátko sa ho patrónom podarilo získať späť.

Šopronským snemom, ktorý sa konal v roku 1681, bolo evanjelikom dovolené vlastniť v každej stolici dva artikulárne kostoly. V Nitrianskej stolici sa rozhodlo, aby jedným z nich bol kostol v Nitrianskej Strede, kde sa schádzali pri službách Božích evanjelici z celého okolia. K prosbe pripojil osvedčenie, že je pripravený darovať aj vlastný pozemok pod kostol. Nasledovali ďalšie a ďalšie žiadosti, až napokon v roku 1747 vydala miestodržiteľská rada kráľovský intimát, v ktorom sa Streďančanom dovoľovalo stavať nový kostol, faru a školu a súčasne aj vymerať nový cintorín. Kostol však nebolo povolené stavať tam, kde to Vavrinec Zerdahelyi požadoval, ale na nevhodnom mieste pri samotnom toku rieky Nitry, na mieste niekdajšieho hrádku. Povolené boli základy z pevného materiálu, kým ostatné časti stavby mali byť z dreva alebo zo surových tehál. Povolené boli dva zvony, umiestnené vo zvonici vedľa kostola.

Nič nepomohlo ani presviedčanie o nevýhodnosti miesta, ktoré bolo intimátom určené a tak sa veriaci pustili s veľkým nadšením do stavby. Najprv však museli odstrániť ešte stále stojace ruiny starého hrádku, vyrovnať pôvodné vodné priekopy a haťami odraziť prúd rieky, ktorý práve v týchto miestach bol najdravejší. Do stavby mnohí vložili svoje vlastné finančné prostriedky, niečo vyzbierali v zbierkach v iných cirkevných zboroch. Ich úsilie bolo za krátkych deväť mesiacov zavŕšené krásnym dielom. Len za takýto krátky čas dokázali totiž veriaci zo Stredy vybudovať nový kostol. Na prvú adventnú nedeľu roku 1748 bol kostol posvätený.

Kostol má klenuté sanktuárium, podlahy sú drevené. Aj vrchná časť oltára je drevená, vyzdobená bohatými rezbami. Vrchnú časť oltára tvorí obraz sv. Trojice, po bokoch stoja dvaja anjeli, medzi ktorými je Božie oko. Na pravom boku oltára je vyrezaná podobizeň Mojžiša, ktorý drží v ľavej ruke tabuľky desatora. Na ľavom boku je podobizeň Árona, držiaceho v ľavej ruke kadidlo.

Vydaním Tolerančného patentu panovníkom Jozefom II. sa začal pre evanjelikov v Uhorsku nový život. Vzniklo niekoľko cirkevných zborov a od Nitrianskej Stredy sa odlúčili fílie Zelenice a Nové Sady. V zbore pôsobili mnohí vynikajúci kazatelia, ktorí prerástli aj hranice našej cirkvi. V tomto období pôsobil v Strede jeden z najvýznamnejších kňazov - neskorší biskup Ján Seberíny. Ďalšími z radu kazateľov boli: Ľudovít Geduly, Antom Boďaj - ktorý tu pôsobil väčšinu svojho života. No aj pod kazateľňou, a aj v školských laviciach vyrástli ľudia viery pripravený pre život a svojím pôsobením sa dokázali, ako takí, ktorí vedeli, komu uverili - jedinému živému Bohu.

Erb obce Nitrianska Streda.

Súčasnosť evanjelického a .v. zboru:

• Počet členov cirkevného zboru: k 31.12.
• Mgr. Martin Bobák - ev.
• Ing. Mgr. Renáta Bobáková - ev.

Aktivity zboru:

• 30. 3.
• 15. 4.
• 13. 5.
• 20. 5.
• 3. 6.
• 24. 6.
• 30. 6. 2012 Zájazd na III.
• 8. 7. - 13. 7.
• 9. 15. 9.
• 21. 10.
• 1. 11.
• 3. - 4. 3. 2011 svetový deň modlitieb v Krnči aj v Nit.
• 8. 4.
• 22. 4. 2011 sme konali službu televíznych pašiových Sl.
• 28. 5.
• 26. 6.
• 18.7. - 22. 7.
• 21. 8. 2011 sme zorganizovali konfirmáciu po 50.
• 11. 9. 2011 sme slávili pamiatku posvätenia chrámu v Krnči, kde bol slávnostným kazateľom brat farár Mgr.
• 15. 9. 25. 9. 2011 sme slávili pamiatku posvätenia chrámu v Hajnej Novej Vsi, kde bol slávnostným kazateľom brat senior Dunajsko - Nitrianskeho seniorátu Mgr.
• 16. 10. 2011 sme slávili pamiatku posvätenia obnoveného chrámu Božieho v Nitrianskej Strede, slávnostným kazateľom bol brat biskup západného dištriktu Mgr.
• 23. 10.

Kostol Všetkých svätých vo Výčapoch-Opatovciach

Obec sa nachádza severne od Nitry, vznikla v roku 1888 zlúčením obcí Výčapy a Opatovce. V súčasnosti má obec 2180 obyvateľov.

História:

Archeologické nálezy svedčia o tom, že územie dnešnej obce bolo osídlené už v období Veľkej Moravy. Osada ležala na frekventovanej ceste spájajúcej Nitru so severným Ponitrím, Turcom a Poľskom. Bola časťou zastávkou cestujúcich a preto osada dostala príznačný názov Výčapy, čiže miesto, kde sa čapovalo pivo, víno. Prvá písomná zmienka o obci Výčapy je z roku 1239. Osada bola majetkom rodu Hunt - Poznanovcov, ktorí darovali časť svojho majetku vo Výčapoch zoborskému opátstvu. Na darovanom majetku postupne vznikla samostatná osada, ktorá dostala názov Opatovce.

Pamätihodnosti:

• Rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých pochádza zo 14. storočia.
• Barokový kaštieľ, ktorý dal v polovici 18. storočia postaviť knieža Frigyes Hohenzollner.
• Baroková kaplnka sv. Jozefa zo začiatku 18. storočia
• Murovaná zvonica z roku 1815
• Kamenná polychrómová socha Ježiša Dobrého pastiera z roku 1882.

Súčasnosť:

V októbri obec organizuje kultúrny program pod názvom „Rok na dedine“, ktorý je prehliadkou zvykov a prekrásnych ľudových krojov.

Románsky kostolík

Románsky kostolík postavili niekedy v druhej polovici 12. storočia alebo začiatkom 13. storočia ako typickú vidiecku stavbu tých čias v podobe jednolodia s trocha predĺženou polkruhovou apsidou. Súčasný vzhľad dostal kostolík v rámci nie veľmi šťastnej prestavby v roku 1939. Z južnej i severnej strany pripojili k románskej apside prístavby obdĺžnikového pôdorysu, ktoré ju z veľkej časti zakryli. Z pôvodnej stavby sa tak zachovala minimálne apsida zaklenutá konchou a triumfálny oblúk.

O pravdepodobnom stredovekom pôvode aj lode svedčí úsek kamenného muriva prezentovaný v exteriéri na juhozápadnej strane lode. Ide o časť portálu, na ktorom sú viditeľné malé priehlbinky, podľa všetkého tzv. Stavba sa radí do skupiny románskych stavieb z 12. - 13. Kostolík slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave. Kostolík stojí na okraji obce v oddelenom ale voľne prístupnom areáli.

Dekan

Názov dekan v reči cirkevnoprávnej už od dávna značil predstaveného, a to najmä v reholi sv. Benedikta, ktorý vo svojej regule v 21. hl. Keď sa vytvárali diecézy ako územia cirkevnej správy na čele s biskupom, najmä v dobe Karola Veľkého, nemeckého cisára a jeho nástupcov, začali sa vytvárať oblasti cirkevnej správy, tzv. archidiakonáty na čele s archidiakonom ako ich predstaveným. Archidiakoni aj na našom území mávali obsiahlu bohatú činnosť. Boli mocnými pomocníkmi biskupov a mali rozsiahle právomoci, vzhľadom na rozsiahlosť diecéz. Časom bola právomoc archidiakonov zatlačená. Udržala sa v kapitulách. V nitrianskej kapitule to bol archidiakon katedrálny s farami okolo Nitry, archidiakon hradňanský, archidiakon trenčiansky a archidiakon žilinský. Pri ostrihomskej kapitule jestvoval archidiakonát nitriansky, ktorý zaberal tú časť, ktorá od februára tohto roku pripadla do terajšej nitrianskej diecézy. V našich podmienkach sa archidiakonáty delili na vicearchidiakonáty, čo sú naše dnešné dekanstvá. Ešte donedávna, pokiaľ sa užívala latinská terminológia, úradné označenie dištriktuálneho dekana bolo Vicearchidiakonus, skratka bola VAD. Nesprávne to predkladali ako poddekan, malo to byť podarchidekan.

Nitrianska diecéza mala vtedy 16 dekanátov. Biskup Roškováni v roku 1860 previedol nová úpravu dekanátov a vytvoril 22 dekanátov. Viedli ho k tomu komunikačné dôvody, aby bol ľahší a možnejší prístup dekana ku farárom. Ak biskup poslal nejakú úpravu, poslal ju dekanovi a od neho išla cirkulujúcim spôsobom po farách. Tí potom úpravy zapisovali do zvláštnej knihy. Farári ich ľudovo potom nazývali cirkulármi.

Prvým dištriktuálnym dekanom močenským sa stal Jozej Remenárik, farár v Jarku, ktorý bol od r. 1857 dovtedajším dištriktuálnym dekanom nitrianskym. Dekan Jozef Remenárik r. 1868 zomrel. Po ňom dištriktuálnym dekanom sa stal r. Súčasne bol školským inšpektorom cirkevných škôl. Náhradným dekanom od r. 1873 sa stal Dr. Jozef Truka zomrel r. 1877 a v tom roku sa stal močenským dekanom Dr. Jozef Bobok, farár v Močenku, a bol ním do r. Po ňom sa stal dištriktuálnym dekanom r. 1897 Dr. Ján Pulman, farár v Čápore. Ten r. 1918 zomrel a dištrikuálnym dekanom sa stal v tomže roku Július Ludvih, farár v Močenku, ktorý bol od r. R. 1924 dištriktuálnym dekanom sa stal Eleutér Cseffalvay, farár v Ivanke, ktorý r. 1938 odišiel do penzie. V roku 1939 prišiel do Ivanky za farára Dr. Šimon Gallo, ktorý sa stal od r. 1940 močenským dekanom.

V roku 1948 komunisti uchopili moc v štáte a svoju ideológiu násilne presadzovali, najmä v päťdesiatich rokoch. Prišiel začiatok roku 1952 a v tom roku prišlo k dôležitej udalosti v živote Katolíckej cirkvi v ČSR. Išlo o reorganizáciu dekanátov, ktoré sa prispôsobili hraniciam politických okresov. Išlo o rozhodnutie politickej správy. Dôvodilo sa, že hranice doterajších dekanátov boli zriadené na základe feudálnom, a že to sťažuje spoluprácu s ľudovou správou. Tak vznikli okresné dekanské obvody na čele s okresným dekanom. Tomu pripadla úloha komunikovať s okresnou politickou správou. Bolo zavedené nové vedenie pokladničného denníka. Príjmy a výdavky sa riadili rozpočtom, ktorý schvaľoval KNV. Všetko hospodárenie farností bolo pod prísnou kontrolou okresného cirkevného tajomníka.

Biskupský úrad v Nitre vydal Obežník č. 253/1952 o úprave hraníc dekanátov. Podľa neho nitriansky okres vyzeral s týmito farnosťami: 1. Branč, 2. Čápor, 3. Dolné Krškany, 4. Dražovce, 5. Lefantovce, 6. Hrnčiarovce, 7. Ivanka, 8. Jarok, 9. Kolíňany, 10. Kovarce, 11. Nitra - Dolné mesto, 12. Nitra - Horné mesto, 13. Nitrianska Streda, 14. Oponice, 15. Pohranice, 16. Solčany, Okresným dekanom nitrianskym sa stal Vojtech Aništík, farár v Hrnčiarovciach. Náhradným dekanom sa stal Alojz Adamec, farár z Dolných Lefantoviec. Okresným sekretárom sa stal Alexander Laudon, farár z Dražoviec.

Ďalšie personálne obsadenie nitrianskeho okresného dekanátu bolo takéto: R. 1953 sa okresného dekanstva zriekol Vojtech Aništík. Miesto neho nastúpil Alexander Laudon, farár v Dražovciach. Ten sa tiež r. 1956 funkcie zriekol. R. 1960 nastala opäť zmena. Podľa toho za okresného dekana bol vymenovaný Alojz Adamec a za náhradného dekana Dr. Šimon Gallo, farár v Ivanke. Bol to vlastne posledný dekan močenský. Keď mu písal pán biskup Nécsey o tomto menovaní, písal mu, ba žiadal, aby túto funkciu prijal a konal ju s takou ochotou a prezieravosťou, ako všetky doterajšie funkcie. Ten však r. 1963 odišiel do penzie. Alojz Adamec viedol okres až do svojej smrti r. 1976. po ňom prevzal okresné dekanstvo Štefan Hričovský, farár v Čápore až do svojej smrti r. 1982. Po ňom dočasne spravoval dekanát čestný dekan správca fary v Močenku P. V r. 1984 bol vymenovaný za okresného dekana Anton Martinik, najprv ako správca fary v Jarku, potom v Žiranoch. Dekanát viedol do r. V roku 1997 bol zvolený za okresného dekana Dr. Marián Šuráb. R. 2001 sa stal okresným dekanom Dr. Michal Baláž, farár v Lefantovciach. Dekanát viedol do roku 2006, kedy nastúpil miesto neho Dr.

Po rozdelení diecéz v roku 2008 prišlo na rad aj delenie farností na dekanáty. V tomto delení bol obnovený, vzkriesený k životu opäť dekanát močenský na čele so šarmantným dekanom Dr. Tešíme sa týmto farnostiam. Sú to prastaré farnosti. Kýr sa vyskytuje v druhej zoborskej listine z roku 1113. Ako zoborský opát sa teším mojej filiálke. Aj Mojmírovce, bývalý Urmín, sa nachádza v zozname vyberačov pápežských desiatkov 1332-1337. Okrem toho Kýr je nám blízky kultom sv. Klementa. Údajne sv. Cyril a Metod prechádzali Kýrom s relikviami sv. Klementa. Farnosť Svätoplukovo je najmladšia. Vznikla odlúčením od mojmírovskej farnosti. Močenský dekanát vyšiel z nitrianskeho dekanátu, aby fungoval približne sto rokov. Potom ho opäť pohltil nitriansky dekanát, aby v ňom prežil päťdesiat päť rokov. R. 2008 rozhodnutím diecézneho biskupa je opäť vzkriesený k životu. Dekanovi patrí oslovenie Veľadôstojný.

tags: #farnost #nitrianska #streda