Farnosť Nová Baňa má bohatú históriu a zohráva dôležitú úlohu v živote miestnej komunity. V tomto článku sa pozrieme na históriu farnosti, kostolov, významných kňazov a ďalších sakrálnych pamiatok v Novej Bani.
Kostol Narodenia Panny Márie v Novej Bani
História Farnosti
Farnosť Nová Baňa je starobylá, vznikla spolu s rozvojom mesta. O duchovné potreby sa pred založením farnosti starali benediktínski rehoľníci. Farnosť je vedená v Pazmáňovom katalógu.
Počiatky Novej Bane ako aglomerácie mestského typu siahajú do prvej polovice 14. storočia, kedy došlo k spojeniu osád Seuniche, ležiacej v hornej časti potoka Jedľová Štiavnica (Feniosaunicza) a dolnej osady, medzi potokmi Jedľová Štiavnica a Buková Štiavnica (Bykschebenicza), kde sídlili osadníci zhromaždení v nových zlatých baniach.
Prvou písomnou zmienkou o Novej Bani je listina hronskobeňadického opátstva z roku 1337, ktorá je nielen dokladom o tom, že tu osada existovala, ale aj o už fungujúcej banskej ťažbe a spracovaní rúd. V listinách z rokov 1345 a 1346 bola doložená už aj existencia vlastného richtára a radných - vlastnej samosprávy tohto rozvíjajúceho sa stredovekého mestečka.
Keď sa začalo šíriť Lutherovo hnutie, Novobanci sa mu po vzore banských miest priklonili. Za posledného kat. farára sa považuje Martin Fuchs. Vizitátor Derecskey r. 1559 zistil, že Nová Baňa je jedným z centier reformácie. Ale aj v týchto časoch tu boli katolíci, aj keď boli utláčaní. R.1673 gen Collalto vojenskou mocou vrátil kostol katolíkom. Za tököliovskej a rákoczyovskej éry bol kat. farár vyhnaný. Po utíšení nepokojov sa katolícka správa vrátila.
Prvá listina s privesenou pečaťou vydaná richtárom a mestskou radou v Novej Bani pochádza z roku 1348. Motív na pečati, znázorňuje patrónku mesta Pannu Máriu, pred ktorou kľačí panovník Ľudovít I. a podáva jej ako dar vyťažené zlato.
Farnosť prešla rôznymi obdobiami, vrátane ťažkých časov počas vojen a politických zmien. V priebehu rokov sa tu vystriedalo mnoho kňazov, ktorí sa venovali duchovnej službe a rozvoju farnosti.
Farský Kostol Narodenia Panny Márie
Architektonickou dominantou Novej Bane je Farský kostol Narodenia Panny Márie, ktorý je kultúrnou pamiatkou. Tento rímskokatolícky kostol bol pôvodne postavený v gotickom štýle v 2. polovici 14. storočia vo vyvýšenej polohe, na vrchu Stangelier ako výraznú dominantu mesta. Išlo o väčšiu jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom. Jej predchodcom mala byť malá kaplnka z 13. storočia.
Počas vnútropolitických bojov okolo uhorského trónu bol dvakrát vypálený, a to v rokoch 1433 a 1442. Opravený bol v poslednej tretine 15. storočia.
V roku 1664 obsadili Novú Baňu turecké vojská. Nešťastie ho neobišlo ani pri obsadení mesta Turkami v roku 1664, kedy bol takmer úplne zničený. Vyplieneniu sa nevyhol aj farský kostol, z ktorého navyše urobili stajňu pre kone.
Chrám povstal doslova z ruín, keď ho v rokoch 1725-1729 dalo mesto opäť vybudovať. Znovu postavený bol až v roku 1725 až 1727. Slávnostná vysviacka sa uskutočnila v nedeľu 5. októbra 1727 a vykonal ju ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházi (Esterházy). Chrám bol zasvätený Narodeniu Panny Márie.
Menšie úpravy boli na ňom robené aj v 19. a 20. storočí. Pôvodne jednoloďová stavba bola barokovo prestavaná na trojloďovú baziliku, zaklenutú krížovou klenbou s bočnými loďami. Priestory sú zaklenuté barokovou krížovou klenbou, ktorá spočíva na nástenných pilastroch a na voľných piléroch arkád. V malej štvorcovej sakristii je krížová klenba. Gotické prvky možno vidieť v presbytériu a na štítovej fasáde, ako aj gotickými oknami v presbytériu a na štítovej fasáde.
Chrám získal aj novú vnútorné zariadenie, vrátane barokových oltárov datovaných do 20. a 30. rokov 18. storočia. Do južnej steny kostola boli osadené dva náhrobné kamene z rokov 1769 a 1790. Do južného múra kostola sú vsadené dva epitafy z rokov 1769 a 1790. Hlavný oltár je barokový z roku 1726, so stĺpovou architektúrou a nadstavcom, v ktorom je dodatočne umiestnený obraz sv. Jána Nepomuckého. Uprostred oltára je barokový obraz Narodenie Panny Márie a okolo neho sú plastiky dvoch biskupov a cherubínov.
Interiér Kostola Narodenia Panny Márie
Bočné oltáre sv. Jozefa a sv. Antona sú tiež barokové, riešené ako pendanty a oltár sv. Banícky oltár sv. Kríža z rokov 1730-1740 bol renovovaný v roku 1914 a je riešený stĺpovou architektúrou s nadstavcovým obrazom sv. Klimenta v rozoklanom volútovom štíte. Na strednej ploche má veľký plastický kríž, pod ktorým sú medzi dvoma malými neskorobarokovými kartušami adorujúci baníci, banícki svetlonosiči a scéna dolovania rudy.
Kazateľnica je baroková z 20. rokov 18. storočia na polygonálnom parapete s postavami štyroch evanjelistov, Salvatora mundi a s točenými stĺpmi. Na obnovenej zvukovej strieške sú plastiky Immaculaty, sv. Hieronýma, Augustína, Urbana a na vrcholci je plastika sv. Michala. Krstiteľnica je kamenná klasicistická z konca 18. storočia. Vo vrchnej časti kostola sa nachádza rokokový dvojdielny organ s bohatou výzdobou a postavami cherubínov z pol. 18. storočia. Kostol zdobí aj epitaf Jakuba Krauera z roku 1794, voľné obrazy Sedembolestnej Panny Márie a Krstu Krista z 19. storočia a zástava roľníckeho spolku z r. 1902.
Lipa veľkolistá
Lipa veľkolistá bola zasadená v roku 1726 pri príležitosti opravy kostola, ktorý bol vypálený tureckým vojskom. Počas svojich 277 rokov veku dosiahla obvod kmeňa neuveriteľných 584 cm a výšku 25 metrov. Mohutná koruna stromu má priemer 22 m.
Ďalšie Sakrálne Pamiatky v Novej Bani
Okrem farského kostola sa v Novej Bani nachádzajú aj ďalšie významné sakrálne pamiatky:
- Kostol sv. Alžbety: Bol postavený po roku 1391 H. Izenrienklom. Zreštaurovaný bol v roku 1893. Na štítovom priečelí je značne doplnený gotický lomený portál s oblým prútom a výžľabkami, v nadpraží nápis z čias reštaurovania kostola. Nad štítom priečelia je baroková strešná vežička s kupolou.
- Kostol sv. Kríža na Kalvárii: Bol v klasicistickom štýle postavený v roku 1826 a obnovený v roku 1956. Je to jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria a vežou vstavanou do štítového priečelia.
- Pútnická kaplnka Panny Márie v Kohútove: Je neogotická stavba malých rozmerov, postavená v roku 1863. Nachádza sa v nej gotizujúca socha Madony z roku 1865.
- Súsošie najsvätejšej Trojice: Je neskoroklasicistické súsošie z rokov 1843-1847 od J. Neuschla-Faragó.
Nová Baňa a jej okolie ponúka množstvo ďalších zaujímavostí, ktoré stoja za návštevu. Väčšinou sú to sakrálne stavby a sochy, ktoré svedčia o bohatej histórii tohto územia.
Príspevok o výzdobe kostola v Novej Bani - Rádio Regina STRED
Pútnické Miesto Kohútov
História pútnického miesta v Kohútove sa nezachovali len v ústnej podobe, ale dostupné sú aj písomné záznamy.
Baňu navštívila. Bolo to 5. augusta 1863. dlhšie trvalo. ani v časoch mokrých nevyvierala. najbližšiu čerešňu obrázok na papieri namaľovaný, predstavujúci bl. Pannu Máriu. nábožných prôvodov (sprievodov) sem prišlo. miesto udržiavať, okrášľovať a časom z príspevkov aj kostolík vystaviť. dvaja anjelikovia a tiež dve veľké lampy. Socha bola posvätená 3.
kteří potvrdili buď uzdravenie z chorôb alebo nejaké znamenie. vyliečení od chorôb. začali navštevovať mnohí pútnici, preto banskobystrický biskup J.E. Štefan Moyzes nariadil v tejto veci vyšetrovanie. Prvé sa konalo 5. novembra 1865 a druhé 22. mája 1866. svedkov, ktorí pod prísahou potvrdili mnohé videnia a zázraky. prešetrení svedectiev J. E. biskup Štefan Moyzes prípisom zo dňa 13. júna 1866 pod č. požehnaná a má sa jej preukazovať úcta. Prvá púť bola dňa 1. júla 1866 na VI. nedeľu po Sv. Peťko (Alexius Petyko). Dňa 17. požehnal základný kameň stavby novej kaplnky a 12. slávnostne požehnaná. Narodenia Panny Márie. v nedeľu po 24. máji. banskobystrický biskup Msgr. púť v roku na milostivé miesto v Kohútove - Novej Bani dňa 24. alebo v nedeľu najbližšiu k tomuto dňu …“ (č. bola účasť na púťach vládnucou vrstvou všemožne obmedzovaná.
mestom boli zakázané. minimum nedarilo. Fatimskej Panny Márie, táto socha zvítala aj do Kohútova 6. v sprievode diecézneho biskupa Mons. radosti. modlitby a oddychu pre každého, kto sem zavíta. nebeskú Matku Pannu Máriu.
Kaplnka Panny Márie v Kohútove
Kňazi Pôsobiaci vo Farnosti
Medzi významných kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti, patria:
- Jozef Haviar: Pôsobil ako farár v rokoch 1970-1973.
- Michal Tondra: Pôsobil v Hladovke v rokoch 1973 - 1990.
- František Chrašč: Prišiel do Hladovky v máji 1953.
- Mikuláš Fitt: Pôsobil vo farnosti od decembra 1939.
- Jozef Laurinec: Prišiel do farnosti v decembri 1921.
- Andrej Doránsky: Pôsobil vo farnosti v rokoch 1902 - 1921.
- František Kisely: Bol farárom od 24. 4. 1827. Zomrel 12. 9. 1869.
- Ján Kaser: Pochádzal z Harhova.
Medzi ďalších kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti, patria aj Mgr. Ján Budzak (2005-2006) a Slavomír Bigoš (2001-2002).
Súčasnosť Farnosti
V súčasnosti farnosť pokračuje vo svojej činnosti pod vedením súčasného farára. Veriaci sa pravidelne stretávajú na svätých omšiach a iných náboženských obradoch.