Obec Nová Polhora leží v urbanizačnom priestore krajských miest Košice a Prešov, na hlavnej sídelnej rozvojovej osi Košice - Prešov. Po štátnej ceste susedí s obcou Ploské, okres Košice okolie a južne cca 1500 m s obcou Šarišské Bohdanovce, okres Prešov severne cca 1000 m západne od obce sa nachádza obec Seniakovce, s ktorou však nie je spojenie cestou kvôli tomu, že cez rieku Torysu nie je most, iba lávka na peší prechod. V západnej časti prechádza extravilánom obce diaľnica D1 Košice - Prešov, na ktorú napojenie však v obci Budimír, resp. Lemešany. Vzdialenosť od mesta Košice je 18 km, od mesta Prešov 22 km. Kataster obce zaberá výmeru 207 ha, z čoho výmera ornej pôdy činí 160 ha. Priemerná nadmorská výška v katastri je 220 m n.m.
Založenie a vznik obce
Historicky je Nová Polhora mladá obec. S jej výstavbou sa začalo v roku 1942, kedy bolo do obce Ploské presídlených 42 rodín po vyhorení obce Pohronská Polhora v okrese Brezno. Títo občania sa do nových obydlí nasťahovali v roku 1943. Ďalších 35 rodín bolo do obce nasťahovaných zo susedných obcí Ploské a Šarišské Bohdanovce v roku 1944. Názov získala obec na základe toho, že väčšina novousadlíkov pochádzala z Pohronskej Polhory. Symbolika je aj v červenom štíte, jednak je to polovica štítu erbu Pohronskej Polhory, na druhej strane aj obec Ploské má červený štít od ktorej sa Nová Polhora odčlenila v roku 1953, odčlenením nového katastra od katastra obce Ploské. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j.
2. augusta 1942 o 14:00 hodine v obci Pohronská Polhora (okres Brezno) vypukol požiar, pri ktorom zhorelo stopätdesiatosem domov s hospodárskymi staveniskami. Trinástim hasičským zborom sa požiar podarilo zlikvidovať až po šiestich hodinách. Mnoho rodín ostalo bez prístrešia, bez majetku. Mnohí ľudia utrpeli ťažké popáleniny. Vyhorencov ubytovali v škole, alebo u známych, deti boli ubytované v detských domovoch. Pôvodne tento návrh prijalo sedemdesiatdva rodín, nakoniec sa 18. novembra 1942 do obce Ploské presťahovalo štyridsaťdva rodín. Rodiny boli umiestnené do kaštieľa statkára Rosenberga, ktorý však kapacitne nestačil, v jednej izbe sa tiesnilo aj viac rodín, preto im neskôr pristavili tri drevené domy.
Už počas tejto jesene sa začalo s výstavbou novej dediny na ktorú bolo vyčlenených dvadsaťdva hektárov pôdy z výmery veľkostatku statkára Rosenberga. Výstavbu realizovala firma Všeobecné stavebné družstvo Bratislava, pod vedením stavbyvedúceho pána Pigu. Do prvých štyridsiatichdvoch domov sa rodiny presídlencov nasťahovali v novembri roku 1943. Rodinný dom pozostával z jednej izby, kuchyne, predsiene, špajze, maštale a príslušenstva. K domu patrila aj stodola, na každom dvore bola studňa, dvory a záhrady boli oplotené. Jeden dom bol odhadnutý na 330 000 Ks (korún slovenských). V roku 1944 bolo dostavaných zvyšných tridsaťtri domov, nasťahovalo sa do nich ďalších osemnásť rodín z obce Ploské a pätnásť rodín zo Šarišských Bohdanoviec. Každej rodine štát pridelil ornú pôdu o výmere päť katastrálnych jutár (cca 2,8 hektára). Počas výstavby boli v obci tieto zariadenia: vyhňa, cirkulár, kancelária, sklad a kuchyňa. Od Seniakoviec viedla k stavenisku úzkokoľajná železnica cez rieku Torysa, kde bol postavený drevený most dlhý 135 m a široký 4 m. Počas druhej svetovej vojny obyvatelia obce prežili prechod nemeckých a potom aj sovietskych vojsk. Obec bola aj bombardovaná, no okrem troch poškodených domov neboli zaznamenané žiadne vážne materiálne škody. Obec bola oslobodená 19.
Vývoj a významné udalosti
V nasledujúcich rokoch sa v Novej Polhore udiali mnohé významné zmeny a pokroky:
- Založené strojové družstvo.
- Začiatok výstavby kultúrneho domu a budovanie hospodárskych stavenísk na družstevnom dvore.
- Dokončenie kultúrneho domu do ktorého vedľajších miestností sa premiestnil obchod. Založenie divadelného krúžku.
- V drevenej budove materskej školy otvorené kultúrne stredisko v ktorom sa sa dva krát do týždňa premietajú filmy, poriadajú kurzy, večierky a požičiavajú knihy.
- Dvaja občania vlastnia osobné autá. Iba dve domácnosti sú bez rádioprijímača.
- Prvý televízor (značky Manes) v rodine Bartolomeja Vengrina.
- Dokončená požiarna zbrojnica, kde je v jednej miestnosti zriadená kancelária obce.
- Televízor pribudol u Štefana Viku, Jána Palíra a Júliusa Bolcházyho. Obec do kultúrneho strediska zakúpila televízor značky Orion.
- Rekonštrukcia domov v obci, oprava drevených veránd, prerábanie maštalí na kuchyne a izby. Vodovod a kúpeľňa vybudovaná v dome Jozefa Pancuráka a Jozefa Straku.
- Postavená asfaltová cesta z Vajkoviec, cez Kráľovce, Ploské, Novú Polhoru až po Bogdanovský potok. Dokončený plot okolo materskej školy. Skolaudovaná predajňa Jednoty.
- 12. augusta sa z kultúrneho domu do predajne Jednoty presťahoval obchod s potravinami. Pohostinstvo bolo presťahované z drevenej budovy 17. novembra.
- Vznik futbalovej jednoty, ktorá sa zapojila do okresnej súťaže Družstevník v ktorej sa umiestnila v III. kategórii na 3 mieste. Tréningy aj zápasy sa konali na prenajatom ihrisku v Šarišských Bohdanovciach. Obec zaradená do kategórie „základná obec“, teda nemá sa ďalej rozširovať, platí stavebná uzávera a nemôžu sa budovať rodinné domy.
- Telovýchovná jednota zorganizovala zájazd do Pohronskej Polhory, kde sa zúčastnila na futbalovom turnaji. Pravidelný dovoz mäsa do obce formou pojazdnej predajne a tiež čistenie a farbenie šatstva. Mládež v hojnej miere navštevuje miestne pohostinstvo, kde sa oddáva hre v karty.
- Oslavy 25. výročia založenia obce. Zrealizované ústredné kúrenie v škole. Dokončená výstavba administratívnej budovy družstva.
- V júni prišli do dolnej školy delegácie z Pohronskej a Novej Polhory dohodnúť turnaj. Doviezli sa na troch autách T-603, v škole vznikol poplach, že prišla inšpekcia. (zdroj: Pamätnica futbalu v Oravskej Polhore).
„V roku 1971 bola nadviazaná družba s Oravskou Polhorou. Kancelária obce premiestnená do drevenej budovy materskej školy. Prevedená a ukončená bezprašnosť ciest v obci. „Z príležitostí 30. výročia založenia obce Nová Polhora v okrese Košice - vidiek, s ktorou naša obec má družbu, usporiadala tunajšia telovýchovná jednota zájazd do Novej Polhory na futbalový turnaj. Naši futbalisti skončili na 3. Dokončená družstevná bytovka. Úprava a vydláždenie priekop, vyasfaltovanie ciest v obci. Začatie výstavby materskej školy s jedálňou a príslušenstvom. 7. Dokončené oplotenie materskej školy. Na „novej ulici“ zrealizovaný asfaltový koberec. Výstavba chodníkov na „novej ulici“. Začiatok výstavby rímskokatolíceho kostola, v súvislosti s jeho výstavbou odstránenie obecnej zvonice. Príprava plynofikácie obce. 22.10. vysvätený rímskokatolícky kostol.
Pohronská Polhora bola založená v r. 1786. Za prvú písomnú zmienku o obci možno považovať zápis vo farskej kronike, ktorý previedol prvý duchovný správca polhorskej farnosti, piaristický kňaz Štefan Fidray. Stalo sa tak ihneď po príchode prvých osadníkov, ktorí prišli do tejto lokality z jedenástich osád hornej Oravy. Ich príchod bol podmienený žiadosťou Gemerskej a Zvolenskej župy, ktorú predložili na sneme v Prešporku. Územie medzi mestami Breznom a Tisovcom bolo neobývané. Približne v strede cesty stál murovaný hostinec a útulok pre zvieratá a povozníkov - halaš. Tento hostinec s útulkom dalo postaviť mesto Brezno v r. 1726. Časté zbojnícke prepady cestujúcich, ktorí prepravovali rôzni tovar a peniaze z Gemera do Zvolena a opačným smerom, prinútili vrchnosť k tomu, aby tu bola založená osada.
Bola najmladšou osadou mesta Brezna a administratívne sa od neho odčlenila až v r. 1888, kedy sa v Polhore vytvoril samostatný notársky úrad. Svoj názov dostala osada pravdepodobne od názvu Oravskej Polhory, odkiaľ taktiež prišli prví osadníci. Nielen bezpečnostné dôvody ovplyvnili vznik osady. V nemalej miere to bol aj bohatý výskyt ložísk železnej rudy v okolitých lesoch. Najväčšie ložiská sa našli v Kubickej, Baniarskej a Nogovej. Drevo malo zase slúžiť k páleniu dreveného uhlia, potrebného k výrobe železa. K realizácii celého tohto zámeru došlo po postavení vysokej pece v neďalekej Michalovej v r. 1792. Táto vysoká pec produkovala 2000 ton surového železa ročne a bola v prevádzke do r. 1877. Po otvorení Železiarní v Podbrezovej jej činnosť začala stagnovať, až došlo k jej úplnému zrušeniu. Pôvodným zamestnaním prvých obyvateľov Polhory bolo poľnohospodárstvo, drevorubačstvo a povozníctvo. V r. 1880 bola postavená v obci parná píla a v r. 1890 píla v Kubickej a tzv. Dubáreň, ktorá spracovávala kôru zo stromov. Upravená kôra sa používala ďalej na výrobu kožených remeňov. V týchto prevádzkach našli zamestnanie aj obyvatelia Polhory. Život osady ovplyvnilo aj vybudovanie železničnej trate Brezno - Polhora v r. 1895 a jej pokračovanie až do Tisovca v r. 1896.
Po duchovnej stránke sa o obyvateľov Polhory starali breznianski piaristi. Prvý kostol bola vlastne vysvätená izba rodinného domu, kde sa vykonávali bohoslužby. Terajší kostol sv. Michala postavený v klasicistickom štýle bol postavený v r. 1808. Zvonica bola postavená v r. 1843. Cirkevná rímsko-katolícka škola bola najskôr drevená, neskôr murovaná. Presný rok jej výstavby nie je známy. Z historického hľadiska je zaujímavý starý polhorský cintorín, v ktorom sa zachovalo viac ako sto liatinových krížov, ktoré vyrábala Zlievareň Hronec na začiatku 20. storočia. Je to najrozsiahlejší výskyt týchto krížov na Hornom Pohroní. Život obyvateľov Polhory od prvopočiatkov nebol jednoduchý. Bieda, hlad, choroby, prepady divou zverou a požiare boli ich častými hosťami. V r. 1873 zachvátila Polhoru veľká epidémia cholery. V uvedenom roku zomrelo na jej následky až 237 ľudí. Najstrašnejší požiar v dejinách obce vypukol 2. augusta 1942, kedy vyhorelo 158 domov a hospodárskych stavísk. Na pomoc postihnutým bola vyhlásená celoštátna zbierka. Po osobnej návšteve ministra vnútra Alexandra Macha bolo rozhodnuté, že 42 rodín, ktoré zostali úplne bez prístrešia, sa odsťahuje do obce Ploské v prešovskom okrese. Tu na pôde bývalého veľkostatku boli pre tieto rodiny postavené domy.
Prvý cintorín v Pohronskej Polhore bol vysvätený 27. 11. 1788 na pravej strane terajšej ulice Športová pri železničnej trati. Výber pozemku odsúhlasilo mesto Brezno, ako patrón novozaloženej osady. Pre vysokú vlhkosť pôdy bol cintorín po 6 rokoch zrušený. Druhý cintorín bol zriadený v roku 1794 (teraz sa nazýva starý cintorín). V 20-tych rokoch minulého storočia sa cintorín zapĺňal a Polhora v roku 1925 žiadala od Brezna nový pozemok. Brezniansky magisrtát navrhol pôvodný pozemok, ale ten už z verejno-zdravotného hľadiska nevyhovoval. Dňa 17. 5. 1940 predal obci Mestský úrad v Brezne pozemok o rozlohe 5 000 m2 v lokalite Za varguľou. Nový cintorín doa 20. 11. 1949 posvätil okresný dekan Jozef Hanuška. V roku 1980 bol cintorín rozšírený o hornú časť. V roku 1986 bol v nákladoch 2 500 000 korún vybudovaný dom smútku. V roku 1995 bol vysvätený správcom farnosti Pavlom Kadučákom a odvtedy sa tam konajú sväté omše. O dom smútku sa starajú Jarmila Krupová a Elena Trnavská. Starý cintorín bol v roku 1949 uzavretý. Dňa 6. 12. 1999 bol rozhodnutím číslo MK 1399/99-400 Ministerstva kultúry Slovenskej republiky vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Dôvodom je, že v starom cintoríne sa nachádza mnoho zachovalých liatinových krížov z 19. a prvej polovice 20. storočia a predstavuje jeden z najzachovalejších cintorínov s liatinovými krížmi na Slovensku.
Kráľovce sa nachádza v severovýchodnej časti okresu Košice - okolie. Rozprestiera sa v údolí rieky Torysy, medzi krajskými mestami Košice a Prešov, na hranici Abova a Šariša na úpätí Slanských vrchov, na východ za ktorými leží Zemplín. Kráľovce sú sídlom gréckokatolíckej farnosti, ktorá patrí do protopresbyterátu (dekanátu) Košice. Je to posledná farnosť Košickej eparchie, za ktorou začína územie Prešovskej archieparchie. Susedí s ďalšími gréckokatolíckymi farnosťami: na juhovýchode s farnosťou Rozhanovce, na západe s farnosťou Košice - Ťahanovce, na severovýchode s farnosťou Varhaňovce. Podlieha pastierskej starostlivosti košického eparchu, biskupa Milana Chautura. Súčasným farárom je JCDr. Jozef Ivan, PhD.
V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia patrilo k farnosti 16 filiálnych obcí:
- Beniakovce (30 gréckokatolíkov podľa sčítania ľudu z roku 1970)
- Boliarov (10)
- Bretejovce (20)
- Budimír (21)
- Čižatice (136)
- Chrastné (32)
- Janovík (5)
- Malá Vieska
- Nová Polhora (25)
- Ploské (108)
- Ortáše (110)
- Rozhanovce (220)
- Seniakovce (2)
- Tepličany
- Trsťany (20)
- Vajkovce (53)
Podľa záznamov farskej kroniky v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v obci už nežili pamätníci prvého gréckokatolíckeho chrámu na území Kráľoviec. Chrám stál na rohu rázcestia, pri ceste, ktorá vedie do Vajkoviec. Vlastníkom pozemku bola rodina Andreja Vargu. Na tom mieste bola ako spomienka na starý chrám postavená malá kaplnka. Starý chrám bol postavený z tehál a valkov. Chrám bol dokončený v roku 1897. Medzi navýznamnejších zakladateľov a dobrodincov nového chrámu patrili patrón chrámu gróf Hadik Barkóczy, ktorý obetoval šesťsto štvorcových siah pozemku a 1200 forintov. Na údržbu chrámu venoval štyri jutrá pozemku. Okrem neho to bol aj pán Krásnej Hôrky, gróf Dieneš Andrássy s manželkou, ktorí darovali na budovanie 3500 forintov. Mená oboch darcov sú zvečnené na dvoch mramorových tabuliach na bočných stenách vo vnútri cerkvi. Novopostavený chrám posvätil prešovský biskup Ján Vályi po dokončení stavby v roku 1897. Cerkev leží pri ceste vedúcej z Kráľoviec do Ploského.
Okrem tohto chrámu je vo farnosti ešte jeden gréckokatolícky chrám, ktorý stojí v Ploskom, časť Ortáše. Veriaci z tejto filiálnej obce aj za účinnej pomoci starostu Ploského Andreja Nemčíka, ktorý mal veľké porozumenie aj vo veciach cirkevných, v roku 1992 prebudovali požiarnu zbrojnicu a vytvorili z nej chrám, aby mohli vo vlastnej obci prežívať intenzívnejšie náboženský život. Dňa 11. júla 1992 prešovský pomocný biskup Milan Chautur posvätil nový chrám. Stará farská budova bola budovaná v troch etapách. Dodnes stojí na križovatke cesty vedúcej do Ploského a do Budimíra vedľa predajne Jednota. Gréckokatolícka cirkev prišla o starú farskú budovu v období násilnej pravoslavizácie po roku 1950. Dňa 11. januára 2006 sa v rámci reštitúcií vrátila našej cirkvi táto budova ako pôvodnému vlastníkovi. Veriaci v rokoch 1968 - 1971 svojpomocne vybudovali novú, poschodovú budovu v susedstve chrámu. Posvätil ju 30. mája 1971 otec ordinár Ján Hirka na chrámový sviatok Zoslania Svätého Ducha. Prvým správcom, ktorý sa nasťahoval do novej farskej budovy bol Vojtech Dudič. Po ňom vo farskej budove bývali o. Ján Smolnický, o. Juraj Tomáš a o. Jozef Ivan. S posledne menovaným sa spája milá historická udalosť týkajúca sa tejto budovy. Dňa. 14. marca 2012 sa totiž narodilo prvé dieťa v kňazskej rodine bývajúcej vo farskej budove, Michal Ivan.
V obci bola kedysi aj gréckokatolícka cirkevná škola. Nezachovali sa údaje, od ktorého roku existovala. Stála na križovatke, kde je dnes autobusová zastávka (údaj z roku 1970). Spočiatku v nej neučili učitelia, lebo ich nebolo. Vyučovali v nej občania, ktorí vedeli čítať a písať. Príručkou im bola modlitebná knižka. Až v roku 1890 tu bol vymenovaný diplomovaný kantor - učiteľ Anton Demjančík.
Celkovo, história Novej Polhory je príbehom o obnove, komunite a adaptácii. Od svojich skromných začiatkov ako útočisko pre vysídlencov až po dnešnú prosperujúcu obec, Nová Polhora prešla dlhú cestu. Jej obyvatelia si zachovali silný zmysel pre identitu a komunitu, čo sa odráža v jej kultúrnom dedičstve a pokračujúcom rozvoji.