História farnosti Prečín

Obec Prečín leží v južnej časti Súľovsko-prečínskej kotliny na nive Domanižanky. V miestnej časti Zemianska Závada sa nachádzajú skalné útvary s malými jaskyňami, prístupné z cyklistickej trasy. Na území obce sa našli sídliskové nálezy halštatskej a púchovskej kultúry, z doby aténskej a rímskej, slovanské z doby veľkomoravskej z 10.-12. storočia. Obec sa spomína v roku 1385. V čase SNP bol v obci štáb partizánskej skupiny Popova.

Latinské úslovie, ktoré v preklade znamená „čia je zem, toho je náboženstvo" platí plne práve pre Prečín. Ten bol pôvodne katolíckou obcou, filiálkou fary v Domaniži približne do roku 1719 či až 1740. Dokazujú to okrem iného matriky narodených, sobášených a zomrelých. Domanižská fara má najstaršie matriky v doline, ba v celom blízkom okolí, staršie matriky má v celom regióne iba Podskalie. Domanižské matriky narodených a zomrelých sú vedené od roku 1670 a do roku 1740 sú v nich záznamy aj o obyvateľoch Prečína Prečínske matriky narodených a zomrelých sú vedené od roku 1719. čo by sme mohli počítať za najskorší možný dátum osamostatnenia pnxmskeho farského obvuiíu. V priebehu šírenia reformácie však obec pravdepodobne niekedy v druhej polovici 16. storočia prešla na evanjelickú vieru.

V tom čase už stojaci Prečínský kostolík (budeme ešte o ňom hovoriť) prešiel do rúk evanjelikov. Nieje bez zaujímavos­ti, že z hľadiska príslušnosti Prečín v tom čase prislúchal do obvodu evanjelického farského úradu v Súľove. Až v roku 1661 vošlo do plat­nosti ono „cuicus regio. eius religio", lebo vtedy majiteľ bystrického hradného panstva, gróf Adam Balaša, vyhnal z Prečína evanjelického kňaza a prečínsky kostolík prinavrátil katolíkom. O tom. že obec bola evanjelickou, však nachádzame zmienku ešte roku 1786 v známom Lexikóne Uhorska Mateja Korabinského. Ten o Prečíne píše, že má filiálny katolícky kostol, ktorý predtým prináležal evanjelikom.

Bohatým šľachtickým rodom Trenčianskej stolice bol rod Prečínskovcov, ktorí si v druhej po­lovici 15. storočia začal písať prídomok (predikát) z Prečína. Rod mal spoločný pôvod s rodom Podmanickovcov z Podmanína. Dôkazom toho je, že prvý známy majiteľ Prečína bol Blažej Podmanický, ktorý dostal od kráľa Mateja Korvína potvrdzujúcu donáciu na majetky Prečín, Fačkov a Hliník ro­ku 1469. Už roku 1485 sa uvádza Václav Prečínský ako „Venceslaus de Preczin."

Založenie a obnova farnosti

Začiatky farnosti v Prečíne sa spájajú s postavením farského kostola v roku 1637. Toto jednoznačne uvádzajú písomné pramene. Bola to však farnosť luteránska. Súviselo to s náboženstvom zemepánov, teda staviteľom aj patrónom kostola - rodinou Balašovcov (písali sa Balassa). História prečínskej farnosti túto okolnosť neuvádza, ale naopak chválila ich horlivosť a zanietenosť za katolícku vieru. Tá sa v nich prejavila až po ich navrátení do katolíckej cirkvi. Kedy sa tak stalo nie je zatiaľ známe.

S ich obrátením na katolícku vieru súvisí aj premenovanie titulu kostola na kostol Narodenia Panny Márie Kráľovnej anjelov. Farnosť však neobnovili, lebo obyvatelia aj naďalej ostali luteránmi. Preto prečínsku farnosť pripojili ako filiálku do Považskej Bystrice až do roku 1740. Vtedy prečínsku farnosť obnovili a dostala aj svojho katolíckeho farára. Balašovci aj v čase Rákociho povstania (1703 - 1711) kostol ubránili a nevydali ho luteránom ako v mnohých iných farnostiach. Rodiny navrátené do katolíckej cirkvi ako Balašovci, úpornejšie odolávali luteránom ako tie, čo ostali stále katolíckymi. Na toto si sťažoval už aj predtým sám palatín Juraj Thurzo.

V luteranizme najdlhšie zotrvali obyvatelia Prečína. Do roku 1740 sa v matrike pokrstených len zriedka objavujú krsty z Prečína. Viac zápisov je z Počarovej a Bodiny, Zemianska Závada bola v tej dobe filiálkou Podskalia. Dodnes nieje známe, či aj pred postavením už spomínaného kostola bola v Prečíne fara alebo aspoň kostol. Možné to je, ale doklad o tom zatiaľ nemáme. Prečín založil Prečínsku Lehotu, ktorá je teraz súčasťou Lednických Rovní, ale do r. 1926 bola samostatnou obcou. Musel byť teda mestečkom ako susedná Domaniža, či Predmier. Mohlo tomu tak byť, aj keď len na krátku dobu. Ako mestečko by mal mať aj kostol. Treba poukázať aj na to, že v Prečíne bol vybudovaný kaštieľ a zdržiavali sa tu zemepáni a zúčastňovali sa na bohoslužbách.

Ako filiálka prečínskej farnosti sa vždy uvádza obec Bodiná. Tú si veriaci postavili kostol sami v roku 1668 a v čase Rákociho povstania aj faru, dokonca poschodovú, a tak boli na krátky čas farnosťou, ale luteránskou. Až do roku 1740 bola Bodiná spolu s Prečínom filiálkou Považskej Bystrice. Od vzniku farnosti patrí do nej ako filiálka aj obec Počarová. Do tohoto času sa uvádza ako filiálka Domaniže. Zemiansku Závadu, ktorá bola filiálkou Podskalia, pripojili do farnosti Prečín 13.

Aj his­tória výstavby prečínskeho kostolíka je zaujímavá. Kostol je zasvätený Narodeniu Panny Márie. Bola to pôvodne gotická stavba pravdepo­dobne z konca 14. storočia (kedy asi zatiaľ ako najstarší údaj o obci uvádza roku 1385 „terra Prichen" - „zem Prichen" s renesančnou úpra­vou z konca 16. storočia. Rok 1637, ktorý sa uvádza v Schematizme slovenských katolíckych diecéz ako rok výstavby kostola, bol už iba rokom poslednej renesančnej úpravy. V 18. storočí bol viackrát baro­kovo upravovaný (r. 1737, 1752, 1774, 1784 a 1789). K podstatnejšej úprave došlo ešte na začiatku 19. storočia, keď bola stavba rozšírená o prístavbu klasicistickej predsiene. O starobylosti kostolíka svedčí aj to, že bol pôvodne obohnaný vyšším kamenným múrom, ktorý mohol mať obranný charakter. O neskoršom osamostatnení farského úradu svedči ai budova fary dostavená v období baroka roku 1749. V obci je ešte jedna zaulímavá sakrálna stavba z obdobia baroka - kaplnka sv. Anny z roku 1758.

Prístup k farskému kostolu v Prečíne je pre kňaza a veriacich veľmi náročný. Najmä v daždivom počasí a v zime. Preto už v roku 1758 postavili na vŕšku oproti fare kaplnku sv. Anny, aby veriaci mali cez pracovné dni uľahčený prístup na svätú omšu a kňaz v prípade zaopatrovania, najmä v noci, nablízku Sviatosť Oltárnu a olejky na pomazanie nemocných. Biskupský úrad dal povolenie na stavbu kaplnky s podmienkou, že prečínsky farár nebude pod nijakou zámienkou celebrovať svätú omšu v kaplnke v nedeľu a sviatky. Patrónkou prečínskej kaplnky je svätá Anna (hebr. Hannah, čo znamená milostiplná, milá) - matka Panny Márie a manželka svätého Joachima. Jej sviatok sa v liturgickom kalendári rímskokatolíckej cirkvi slávi 26. júla. Sv. Anna je v kaplnke vyobrazená aj v súsoší s Pannou Máriou.

Erb obce Prečín

Po žiadosti našej farnosti v Prečíne o putovnú kaplnku Panny Márie Zázračnej medaily a vypočutých modlitbách na prvú nedeľu 3.10.2021 v mesiaci október, ktorý je zasvätený Ružencovej Panne Márii, sme v našej farnosti a na filiálke Bodiná s radosťou privítali sestry z rehole sv. Dozvedeli sme sa o živote sv. Kataríny Labouré, ktorej sa zjavila Panna Mária, a aj o vzniku medaily, ktorej právom patrí pomenovanie zázračná. V mene všetkých farníkov ďakujem sestričkám za návštevu, za vrúcne slová i povzbudenia.

V obci je rímsko-katolícky kostol Narodenia Panny Márie pôvodne gotický, koncom 16. storočia a začiatkom 17. storočia renesančne upravený, v rokoch 1737-1798 barokovo prestavaný, v 19. storočí prístavba predsiene, baroková kaplnka z roku 1758 upravená koncom 18. Erb Prečína tvorí v striebor­nom poli štítu na zelenej pôde zelený strom, o ktorý sa opiera prednými labami čierny medveď so striebornou vnútornou kres­bou. Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z druhej polovice 18. storočia.

Prvým učiteľom bol okolo roku 1696 evanjelický „orgišt“ Mikuláš Kuliffay. Ďalšia zmienka po osemdesiatročnej pauze je o rodákovi z Prečína, katolíkovi Jurajovi Krabáčovi z roku 1776. Ako spomína kronikár Fran­tišek Lipták, riaditeľ Národnej školy v Prečíne v rokoch 1920 - 1955, nemali to učitelia v tých časoch vôbec jednoduché. 22. júla 1929 započala výstavba novej školskej budovy, predbežne len dvojtriednej. 16. októbra 1929 stavba bola už pod strechou a stavebné práce vzhľadom na blížiacu sa zimu bo­li prerušené na čas. Medzitým sa ukázali nepredvídateľné ťažkosti. Konečne po mnohých nesnázach a trampotách sa mi podarilo tieto prekážky prekonať a 26.

Významné udalosti v histórii obce Prečín

• 1637 - postavenie farského kostola a založenie farnosti (luteránska).
• 1740 - (31 júl) - znovuustanovenie farnosti Prečín s katolíckym kňazom.
• 1749 - postavenie farskej budovy.
• 1753 - postavenie Kaplnky sv. Anny na vŕšku oproti fare. Z pravej strany kaplnky bola drevená veža s dvoma zvonmi.
• 1770 - zistený výskyt prvej obecnej pečate, používala sa ešte i po viac ako sto rokoch, napriek tomu, že vtedy mala obec už i novšie pečatidlo.
• 1772 - postavenie školy z kameňa.
• 1785 - prvé rozšírenie cintorína o dve role rodiny Krabáčovej. Ohradili ho nahromadením kamenia, o pätnásť rokov bol na cintoríne postavený prvý veľký spoločný kríž z dubového dreva natretý býčou krvou. Ten bol v roku 1896 vymenený železným krížom, ktorý stojí na cintoríne dodnes. V roku 1894 bol cintorín opäť rozšírený o role Bajzu a Martinca.
• 1821 - pod vtedajším dolným koncom obce bola postavená a posvätená kaplnka sv.
• 1843 - veľmi mierna zima, vo februári už gazdovia siali a pásli dobytok. V tom roku na Silvestra pukla klenba na kostole a hrozilo, že sa zrúti.
• 1847 - nastal veľký hlad a týfus. Zomrelo 104 ľudí, niektoré rodiny vymreli celé.
• 1887 - od prvého januára vznikol poštový úrad.
• 1902 - stavba novej školy na pozemku ( Babčanskom grunte) vedľa kaplnky sv.Anny. Mala rozmery 10×6 metrov.
• 1929 - mnohé hory a pozemky v obci kúpil majiteľ Československej zbrojovky v Brne Rúžička.
• 1944 - v obci vypuklo Slovenské národné povstanie. Niekoľko domov v hornom konci bolo vypálených.
• 1948 - vznik prvého futbalového mužstva pod názvom Sokol Prečín.
• 1952 - 27. januára sa premietalo prvý krát v Prečíne.
• 1957 - nahrávka pôvodných prečínskych piesní štátnym rozhlasom.
• 1994 - 17.
• 1995 - uskutočnila sa zatiaľ posledná oprava farského kostola.

tags: #farnost #precin #webnode