Obec Rabča, rozlohou a počtom obyvateľov jedna z najväčších obcí Oravy, leží v Podbeskydskej brázde Oravskej kotliny, v údolí rieky Polhoranky, asi 8 km severne od Námestova. Obec sa okrem prírodných krás môže pýšiť aj svojou bohatou históriou, ktorej súčasťou sú charakteristické kroje a zachované goralské nárečie.
Prvá zachovaná písomná zmienka o obci pochádza z roku 1564. Názov obce vznikol zo starodávneho názvu rastliny jarabiny, skoruše: Rjaba, Raba. Ťažké podmienky hornooravských drevorubačov spôsobili ich odsťahovanie a koncom 16. storočia zostali v osade obývané už iba 2 domy. Juraj Turzo pristúpil v roku 1608 k opätovnému osídleniu obce tak, že nového richtára Jána Ramzu poveril osídlením valaskými kolonistami.
Už v roku 1754 sa usilovali o zriadenie farnosti a uchádzali sa o povolenie na výstavbu fary. Na veľkú radosť Zubrohlavčanov, 17.januára 1770 dostali veriaci Zubrohlavy veľký dar: vlastnú farnosť, o ktorú sa zaslúžil zubrohlavský richtár Ján Černik s notárom Matejom Majkom s výdatnou pomocou biskupa Jána Gustínyho. Prvým farárom sa stal Ondrej Černik, richtárov syn. K zubrohlavskej farnosti bola pripojená obec Bobrov ako filiálka s vlastným kostolom.
V roku 1787 dostal Bobrov vlastnú farnosť a od roku 1791 bola namiesto Bobrova k Zubrohlave pričlenená obec Klin. V roku 1792 bol na vrchu Kýčera vystavený obraz Blahoslavene Panny Márie a drevená socha sv. Jána Nepomuckého za lavicou do Klina. V roku 1794 tu boli dva drevené kríže a dva cintoríny. V roku 1802 bola postavená murovaná kaplnka oproti novému cintorínu.
V roku 1855 dal zubrohlavský richtár a veľkoplátenník Matej Tomaštík postaviť kríž na cintoríne, v roku 1861 veľkoplátenník Jozef Kovalčík dal postaviť kamennú sochu Panny Márie s Ježiškom pri Grape a v roku 1867 veľkoplátenník Jozef Kovalčík dal postaviť sochu sv. Jána Nepomuckého povyše kostola. Všetky tri sochy sú v dedine do súčasnosti. Štvrtý, kamenný kríž medzi kostolom a farou bol pred zatopením Slanice Oravskou priehradou prevezený do našej obce zo Slanice.
Dominantou obce je barokový Kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1771, v blízkosti ktorého stojí stĺp a socha sv. Jána Nepomuckého.
Zaujímavosťou je, že 16. decembra si farský kostol Navštívenia Panny Márie pripomenul 250. výročie prvej vysviacky murovaného kostola. Pri tejto príležitosti sa 10. decembra konala slávnostná svätá omša, ktorú celebroval biskup Mons. Andrej Imrich za účasti desiatok kňazov.
V roku 1901 zubrohlavský kostol vyhorel, zhorelo celé zariadenie kostola, oltáre, lavice, všetko. Zubrohlavčania v marci písali list cisárovi Františkovi- Jozefovi, do kostola museli dať zhotoviť nové oltáre a postupne aj celé zariadenie. Už v roku 1917 sa obyvatelia obce skladali na nové zvony, na ktoré prispeli aj naši rodáci z rôznych krajov, významnou mierou prispeli aj podielnici urbáru. V roku 1922 bol zakúpený nový betlehem, ktorý slúži až do súčasnosti, a v roku 1924 boli zakúpené nové zvony a umiestnené na vežu kostola. V roku 1929 bol zakúpený nový organ.
Dňa 23. júla 1933 počas rekonštrukčných prác udrel do kostola blesk, pričom zabil troch mužov a poškodil zvon. Počas rekonštrukcie boli renovované oltáre Jánom Vincíkom zo Žárovnej a kostol maľoval František Martinu z obce Poličky, obaja z Moravy.
Počas druhej svetovej vojny bola obec vo frontovom pásme a kostol bol poškodený. Na renováciu kostola prispeli obyvatelia obce a rodáci zo zahraničia. Významnou mierou prispeli aj divadelní ochotníci z našej obce, ktorí venovali celý príjem zo vstupného z odohratých divadiel, nacvičovaných pánom kaplánom, neskôr farárom Jozefom Likavčanom.
Pán farár Likavčan v kostole prečítal pastiersky list, ktorý bol zakázaný, pretože bol namierený proti štátom založenej Katolíckej akcii. Za to bol v roku 1950 zatknutý, odsúdený do väzenia a navždy mu zakázali pobyt v okrese Námestovo. Na jeho miesto prišiel vzdelaný Dr. Ján Briššák, rodák z Rabče, ktorý sa zakrátko stal dekanom v okrese Námestovo.
V roku 1969 sa naši veriaci po mnohých rokoch dočkali birmovky. V roku 1974 vdp. Jozef Tavel dal pri fare postaviť jednoduchšiu stavbu. 10. januára 1978 zomrel v Rabči u brata farár na dôchodku Dr. Ján Briššák. Na jeho pohrebe sa 13. januára zúčastnilo veľa obyvateľov našej obce. V roku 1987 veriaci obce uskutočnili opravu fasády kostola a v roku 1989 bola v našej farnosti birmovka.
V roku 1990 našu obec vzrušila správa, že sa stratil vdp. Ján Bernolák, správca našej farnosti ktorý tu pôsobil necelý rok. Našli ho utopeného v priehrade Liptovská Mara. Jeho nasledovník Štefan Piták dal zbúrať starú farskú budovu a na jej mieste veriaci postavili novú farskú budovu. Z tehly zo starej fary bola na vrchu Kýčera na mieste starej, stĺpovej kaplnky vybudovaná nová kaplnka, posvätená 1. novembra 1990. Nová farská budova bola posvätená otcom biskupom, Mons. Františkom Tondrom 4. októbra 1992. V kostole bola položená nová dlažba, odstránené bočné oltáre, v Kline bol rozšírený kostol s prístavbou fary a 4. októbra 1997 bol rozšírený kostol v Kline vysvätený.
V roku 1655 uhorský kráľ Ferdinand III. vyzval luteránskeho župana Štefana Thőkőlyho, aby vyznačil zodpovedné miesta na Orave pre stavbu kostolov a katolíckych škôl. Jedným z týchto miest mali byť Rabčice. Za cisárskym mandátom rýchlo postupovali činy. Ich správcami boli poľskí kňazi, misionári Oravy, obrancovia poľského ľudu. Sczechowicz, ktorý bol farárom v Oravke, nariadením duchovnej vrchnosti a s privolením Thőkőlyho založil v roku 1656 novú farnosť v Rabčiciach. Pripojil k nej všetky obce bývalých fár v Lokci a v Námestove. A tak sa Rabčice časom stali materskou cirkvou od Beskýd až po Zákamenné. Za duchovného tu ustanovil Alberta Boroviča.
V roku 1656 po Kvetnej nedeli Albert Borovič dostaval kostol, ktorý bol zasvätený úcte Všetkých svätých. Do rabčického kostola chodili veriaci zo Sihelného, Rabče, Oravskej Polhory, Veselého, Mutného, Bobrova, Zubrohlavy, Zákamenného a Klina.
V roku 1656 bol v Rabčiciach postavený malý drevený kostolík a vysvätený biskupom Lukášom Natálim. Bol zasvätený Všetkým svätým, mal tri oltáre, drevenú krstiteľnicu, chór s organom a vežu, ktorá mala 5 zvonov. Malý drevený kostolík pre svoj schátralý stav a pre nedostatok miesta nestačil pre všetkých veriacich. Bolo potrebné postaviť nový murovaný kostol.
Na základe žiadosti, rozhodnutím Kráľovskej rady z r. 1803, ktorá dala súhlas a poskytla peňažnú podporu, sa začal zhromažďovať stavebný materiál na stavbu murovaného kostola. Stavbu viedol majster Ulrich z Tvrdošína. V roku 1804 bol postavený základný kameň. Po dokončení stavby kostola v roku 1816, na sviatok Všetkých svätých, bol posvätený Jánom Homorníkom, farárom v Námestove.
Kostol Všetkých svätých je postavený v retardovanom barokovom slohu. Je to jednoloďová budova s polkruhovo uzavretým presbytériom, pristavanou sakristiou a prestavanou vežou. V kostole sa nachádzajú 3 oltáre v barokovom štýle, kazateľnica, krstiteľnica, Boží hrob a epitaf Márie Klinovskej.
Prehľad kňazov, ktorí pôsobili v Rabčiciach:
- 1656: Albert Borovič, prvý farár
- 1706-1709: Pavol Filovič
- 1709-1712: Ján Hribovský
- 1712-1719: Michal Vakaj
- 1721-1726: Martin Filovič
- 1726-1730: Juraj Morvaj
- 1730-1772: Albert Zubrický
- 16. december 1772: Mikuláš Sádeczky
Rabča - panoráma
Významné osobnosti Rabče
- Ján Briššák (1904 - 1978): Katolícky kňaz, autor náboženskej obradnej literatúry.
- Ľubomír Jagnešák: Armwrestler.
- Michaela Maxová: Biatlonistka.
Miestny spolok Červeného kríža v Rabči si pripomína už 90. rokov od svojho vzniku. Miestny spolok Červeného kríža v Rabči založil 12.mája 1934 vtedajší kanonik dp. Ján Kecera. Práve v rokoch 1931 až 1934 bol nielen správcom farnosti v Rabči ale aj starostom od 30.10.1931-14.4.1934.
90. výročie založenia ČK v Rabči začalo sv. omšou o 11:00hod., ktorú celebroval farár Peter Bolibruch. Po sv. omši nasledovala návšteva cintorína spoločne s veriacimi a tak spoločne nasledovalo položenie venca a sviece na hrob Jána Keceru.
Na konci 90. rokov väčšina obyvateľov pracovala v blízkom okolí svojho domova. Po 17. novembri 1989 došlo v rámci „Nežnej revolúcie“ k nekrvavému zrušeniu socializmu a komunistickej strany. Prvé komunálne voľby do samosprávy obce Rabča sa konali 24. novembra 1990. Obec od 7. decembra 1990 spravujú priamo volení: starosta a poslanci obce.
Základné informácie o obci Rabča
- Okres: Námestovo
- Región: Horná Orava
- Súradnice: 49°28′44″S 19°28′58″V
- PSČ: 029 44
- Hustota obyvateľov: 196,5 obyv./km²
- Nadmorská výška: 620-670 m n. m.
- Prvá písomná zmienka: 1564
- Rieka: Polhoranka
- Odpust: 02.07.2017
- Kostol Navštívenia Panny Márie GPS: 49.49702294, 19.46405053
- Socha sv. Jána Nepomuckého GPS: 49.49687, 19.464