Veľkosťou katastrálneho územia patrí obec k veľkým obciam okresu, jej rozloha je 25,67 km². Obec sa člení na katastrálne územia Zbudský Rokytov a Humenský Rokytov. Obec vznikla zlúčením Humenského a Zbudského Rokytova v roku 1970.
Prírodné podmienky
Prírodné podmienky obce sú podmienené jednak charakterom reliéfu a zároveň aj geologickými pomermi. Z klimaticko-geografického hľadiska územie obce patrí do teplej až mierne teplej klimatickej oblasti. Najteplejší mesiac je júl a najchladnejší január. Vejú severné a severovýchodné vetry.
Cez obec preteká rieka Výrava, ktorá priberá potok Olšava. Najčastejšími drevinami okrem dubového lesa prevládajú vŕby, jelše, topole, brezy, jasene, borovice. Lesy sú bohaté na zver, žije tu medveď, vlk, rys, jazvec, líška, zajac, bažant, diviačia, jelenia a srnčia zver.
História
Rokytov pri Humennom leží v Nízkych Beskydách v doline rieky Výravy. Chotár obce sa rozprestiera v nadmorskej výške 210-670 m. Má mierne zvlnený pahorkatiný povrch. Nález kamenného sekeromlatu v chotári obce svedčí o osídlení tejto oblasti už v čase neskorej doby kamennej (1900 rokov p.n.l.). V tejto dobe to boli nositelia kultúrnej skupiny. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1379 a dokumentuje rozhodnutie palatína Mikuláša z Góry v spore o vlastníctvo obce v prospech šľachticov zo Zbudze.
V spomínanom roku sa ako súčasť majetku Dlhého Poľa uvádza aj Rokytov (Rokytow), ktorý vznikol za zvykovom práve v 13. storočí, prípadne v 1. polovici 14. storočia. Neskoršie tu bolo zavedené nemecké a valašské právo. Pri osídlení obce bola rozhodujúca druhá vlna sídľovania v rámci valašskej kolonizácie, v ktorej koncom 14. a začiatkom 15. storočia prevládalo rusínske obyvateľstvo z Haliča a Vladimírsko-volynska, so zlomkom poľského a pôvodného valašského obyvateľstva.
Zbudský Rokytov do 16. storočia patril Izbugyovcom, od roku 1598 Soósovcom. V 18. storočí patrila obec panstvu Humenné. V roku 1715 mala mlyn, 29 opustených a 19 obývaných domácností. V roku 1787 mala obec 72 domov a 573 obyvateľov. V roku 1828 mala s obcou Zbudský Rokytov 124 domov a 921 obyvateľov. Od 16. storočia vlastnili tunajšie majetky Almássyovci a iní.
Po roku 1919 sa obyvatelia živili poľnohospodárstvom. V roku 1944 sa občania hromadne zapojili do SNP. Obe obce boli oslobodené 24.11.1944. V boji proti fašizmu položili svoje životi traja Rokytovčnia. Veľa obyvateľov odišlo pracovať hneď po vojne do Čiech. V roku 1960 spôsobilo veľké škody pretrhnutie priehrady v Zbojnom. JRD bolo založené v roku 1960, pri ktorom bola pridružená výroba drevených výrobkov. Svoju činnosť začal vyvíjať aj futbalový klub TJ.
V súčasnosti je v obci pošta, kultúrny dom, v ktorom sídli obecný úrad, knižnica, spoločenská sála s kapacitou 400 osôb a kuchyňa slúžiaca pre obecné spoločenské podujatia.
Kostol v Rokytove pri Humennom
Klasicistický kostol bol postavený v roku 1820. Podľa iného zdroja je datovaný do roku 1777. Niektoré materiály uvádzajú aj existenciu dreveného sakrálneho objektu, ktorý vyhorel a na jeho mieste bol postavený terajší chrám. Je to murovaná stavba typu kostolov projektovaných pre východoslovenskú oblasť staviteľským úradom Komory koncom 18. storočia. Ide o trojpriestorový kostol s presbytériom, takmer štvorcovou loďou a otvoreným podvežím na spôsob babinca.
Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou, v lodi sa nachádza krížová klenba. Fasády členia pilastre a profilovaná podstrešná rímsa. Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1967 v inventári kostola uvádza barokový kalich z roku 1714. Kostol je ohradený múrom s polkruhovým portálom. Do juhozápadnej časti múru je vstavaná zvonica s murovaným základom a otvorenou drevenou konštrukciou.
Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti Rokytov pri Humennom
Zoznam kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Rokytov pri Humennom:
| Roky | Meno kňaza |
|---|---|
| 1622 - 1622 | Fedor |
| 1726 - 1749 | Matúš Rokytovský |
| 1775 - 1778 | Vasiľ Lipovič - excur. z Krásneho Brodu |
| 1778 - 1800 | Ján Pavlovič (3) |
| 1800 - 1819 | Michal Rojkovič |
| 1819 - 1841 | Peter Podaný |
| 1842 - 1867 | Ignác Štempak |
| 1868 - 1869 | Anton Petrašovič (*1842) |
| 1869 - 1897 | Teodor Pankovič |
| 1897 - 1934 | Štefan Rokický |
| 1934 - 1950 | Pavel Kompér st. |
| 1968 - 1976 | Pavel Kompér st. |
| 1977 - 1978 | Vladimír Molčanyi (*1908) |
| 1978 - 1981 | Ján Dunda |
| 1981 - 1985 | František Krajňák |
| 1985 - 1993 | Štefan Vasilík |
| 1993 - 1995 | František Ivanko |
| 1995 - 1999 | Vladimír Capcara |
| 1999 - 2005 | Peter Hasara |
| 2005 - 2016 | František Barkóci |
| 2016 - 2022 | Juraj Voroňák |
| 2022 - ? | - |