K obci Rudňany patril i duchovný život jej občanov. Ako prichádzali za prácou do obce ľudia z rôznych kútov Slovenska, prinášali si so sebou i svoje vierovyznanie, a tak je dnes zastúpených 5 náboženských vyznaní.
História kostola sv. Klementa v Koterbachoch
V minulosti susedia často o Rudňanoch hovorili: „V Koterbahoch koscel zjedli!“ Človek neznalý pomerov si túto vetu veru vysvetľoval všelijako. Skutočnosť však bola taká, že kostol bol postavený z jedľového dreva, ktoré spolu so smrekom prevažovalo v okolitých lesoch. Až časom sa kostol omietol a rozšíril o murovanú prístavbu, no najväčšie úpravy sa začali až po roku 1989.
Rímskokatolícky farský úrad Rudňany je zasvätený sv. Klementovi Rímskemu. Správcom farnosti je Mgr.
„SV." boli pridelené ako filiálka Markušovskej farnosti. V Koterbachoch sa omše konali len štyri krát do roka: na sviatok sv. Štefana - prvého mučeníka, na Veľkonočný pondelok, na Turíce a v deň spomienky na sv. patróna kaplnky.
Dňa 19. úrad v Spišskej Kapitule schválil žiadosť veriacich z Koterbach. Dôvody prečo by mal kaplán opodstatnené využitie v Koterbachoch boli častejšie konané omše, než len štyri krát do roka. No hlavný podnet prišiel od samotných veriacich. Markušoviec chodili do okolitých dedín, ako napr. Hnilčík.
Pre formálne záležitosti ustanovil dňa 26. stolica na dobu troch rokov Borženského za prvého správcu expozitúry v Koterbachoch. Borženský zadovážil antipendium pre bočný oltár, na kazateľnicu a albu. 40 Kč.
V polovici roka 1936 sa urobili prvé schody ku káplnke sv. Klementa, nakoľko svah na ktorom je kostol postavený nevyhovoval najmä starým a chorým ľuďom.
Z príležitosti 80. výročia 25. marca na sviatok Zvestovania Panny Márie mal v bani úraz istý baník zo Švedlára, ktorý sa však z toho uzdravil. Na tento deň si robotníci vyžiadali od vedenia Banskej spoločnosti, aby nemohli pracovať a radšej aby mali v sobotu voľno. V nešťastí, ktoré sa stalo spomínanému baníkovi zo Švedlára videli robotníci Boží trest a vážne napomenutie aby svätili sviatok, ktorý doposiaľ vždy svätievali.
8. decembra 1931, na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie bola v expozitúre Koterbachy založená pre dievčatá Mariánska družina. V tento deň bolo zároveň slávnostné prijatie dvanástich členiek. Jej založenie bolo začiatkom boja proti nemravnosti mládeže, ktorú miestny kňaz Karol Uhlárik začal pozorovať v Koterbachoch. Pričlenená v Ríme bola 14. decembra 1931
V tomto roku chcela ešte miestna cirkevná obec zrealizovať aj prístupovú cestu ku kostolu Projektovaná bola poza humno pána Schneidera. Zrealizovanie tejto potrebnej veci však znemožnili majitelia lúky pán Schneider a jeho manželka, ktorí kňazovi nedali povolenie na prechod cez ich pozemok.
Významné udalosti a osobnosti
Poslednou smutnou správou ktorá zastihla veriacich bola tá, že 5. novembra nečakane zomrel organista a učiteľ Imrich Droppa. Za tri roky počas ktorých tu pôsobil, získal si lásku celého obyvateľstva v Koterbachoch. Každý ho poznal ako dobrého, svedomitého učiteľa, dobrého katolíka a čistého mládenca. Pohreb mal 7. novembra 1931 v Spišskom Podhradí za účasti mnohých Koterbašanov, z ktorých väčšina išla pešo, cez hory a lesy len aby sa mohli zúčastniť pohrebu.
Kántorstvo po zosnulom učiteľovi prevzal Imrich Kravjanský, neskorší riaditeľ Rímskokatolíckej ľudovej školy. Dva roky po rozšírení tried došlo k obmene učiteľského zboru. Na miesto odchádzajúcej Anny Toporcerovej bola zvolená Helena Helcmanovská a na miesto Lucie Jozefčíkovej, ktorá pôsobila ako výpomocná učiteľka bola zvolená pani Faithová.
Cintoríny v Rudňanoch
V blízkosti kostola sa nachádza aj jeden z piatich cintorínov obce. Ďalšie sú - nemecký katolícky na Stupoch, nemecký evanjelický na Ždiariku, pri ZŠ a najväčší v Hute.
VIRTUÁLNY CINTORÍN
V roku 1968 tu postavili Dom smútku, ktorý v roku 1994 z dôvodu nevhodnosti asanovali a dňa 17. júla 1994 odovzdali do užívania nový Dom smútku.
Pamätník smrteľných pracovných úrazov
Obetiam smrteľných úrazov v rudnianskych baniach je venovaný Pamätník smrteľných pracovných úrazov, ktorý slávnostne odhalili 31.10.1998. Nachádza sa na ňom 83 mien pracovníkov Železorudných baní v Rudňanoch, ktorí pri výkone svojho povolania stratili od roku 1943 do roku 1994 svoje životy. Ich rodiskom bolo 52 blízkych i vzdialených obcí Slovenska, ale i Českej a Maďarskej republiky.