Šaštín je v dejinách slovenského národa staroslávny a jeho história siaha až do doby príchodu vierozvestov svätého Cyrila a Metoda do starej vlasti Slovákov. Bola tu dôležitá pevnosť na ochranu obchodných ciest na križovatke dunajskej, českej a znojemskej cesty. Meno hradu a osady pochádza zo slova “Šášie” a “Tín” - čo znamená hrad zo zoťatých stromov. Bol postavený pri riečke Myjava, v bažinatom teréne.
Hrad bol sídlom župných vladikov a archidiakonátu - zástupcov biskupa. Šaštínsky archidiakonát spravoval diakonáty od Moravského Jána až po Čachtice. Tak Šaštín bol vždy sídlom dekana aj archidekana, ktorý sídlil na hrade. V ňom bol asi aj prvý kostol - hradná kaplnka. Prvá písomná zmienka je z roku 1204, kedy Imrich II. daroval rodu Győr majetok menom “Sassin”. Neskôr získal majetok Imrich Czobor I. Jeho syn Imrich Czobor II. sa tu usadil natrvalo. Z hradu boli vysielané hliadky, stráže, tvz. spekulatores, ktoré strážili cesty a hlásili nebezpečenstvo.
ŠAŠTÍN patrí medzi najstaršie obce na Slovensku. Prvá zmienka o jeho existencii pochádza z roku 1218 pod názvom Saswar. Už v tom čase bol Šaštín sídlom archidiakona. Obec bola majetkom Stibora a od konca 15. storočia patrila Czoborovcom. K tomuto obdobiu sa viaže aj vznik pútnického miesta v Šaštíne.
Úcta k Sedembolestnej Panne Márií u Slovákov začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Ľud k jej úcte staval kaplnky a chrámy. Podobne aj pri Šaštíne, blízko zámku visel na strome obraz Sedembolestnej.
Neďaleko šaštínskeho zámku Czoborovcov na strome visel obraz Panny Márie, ku ktorej sa ľudia prichádzali modliť. Medzi nimi aj Angelika Bakičová, rod. Czoborová, manželka Imricha Bakiča de Ande, ktorý žil neusporiadaným životom. Vo svojich modlitbách pri obraze prosila Pannu Máriu o pomoc. Jej prosby boli v roku 1564 vyslyšané a jej manžel sa zmenil. Na znak vďaky dala vyhotoviť sochu Panny Márie Sedembolestnej. Sochu uložili do trojhrannej kaplnky postavenej pri mieste, kde sa Angelika chodievala modliť.
Vývoj pútnického miesta

- 1564: Začiatok pútnictva. Angelika Bakičová dala zhotoviť sochu Sedembolestnej.
- 1654: Sochu preniesli do zámku počas tureckých vojen.
- 1710: Socha bola znova uložená do kaplnky.
- 1732: Sochu preniesli do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole. Vyhlásili sochu za zázračnú.
Počas tureckých vojen (1654) sochu preniesli na zámok. V roku 1710 ju znova vyniesli a uložili v kaplnke. Ľud sa k nej chodieval modliť a rozširovali sa chýry o zázrakoch pri uzdravovaní ľudí na tele i duchu. Preto sochu 25. augusta 1732 dali preniesť do Loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí.
Vtedajší arcibiskup Esterházy vymenoval komisiu na čele s ostrihomským kanonikom Jánom Angelim, aby preskúmala 726 zázračných prípadov. Výsledky šetrenia Angeliho komisie preverila ďalšia cirkevná komisia v Bratislave a potvrdila, že socha Panny Márie Sedembolestnej je zázračná. Na sv. omši vyhlásenia zázračnej sochy Panny Márie sa zúčastnilo vyše desaťtisíc pútnikov.
Provinciál rádu paulínov sa v roku 1733 podujal postaviť v Šaštíne pútnický chrám a kláštor. Požiadal, aby zázračná socha bola zverená rádu paulínov. V roku 1736 sa konala posviacka základného kameňa kostola. Stavbu viedol viedenský staviteľ Ján Damiani a po ňom Matej Vépy. V roku 1751 bol kostol zastrešený. Vnútorná výzdoba chrámu sa realizovala podľa návrhu Františka Antona Hillenbrandta. Fresky vyhotovil Jean Joseph Chamant.
Vysviacka chrámu a slávnostné prenesenie sochy Panny Márie Sedembolestnej z kaplnky na hlavný oltár chrámu sa uskutočnila 15. augusta 1764 za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkéczyho, cisárovnej Márie Terézie a jej manžela cisára Františka Lotrinského, ktorí na výstavbu chrámu finančne prispeli. O rok neskôr sa konala vysviacka zvonov. V roku 1771 bol postavený organ a postupne maľované bočné oltáre - dielo Jána Lukáča Krackera.
Po zrušení rádu paulínov v roku 1786 (na základe výnosu Jozefa II.) starý farský kostol v Šaštíne zatvorili a na 150 rokov sa z neho stala sýpka. Kláštor sa stal majetkom cisárskej komory.
V roku 1864 bola oslava tristoročného výročia uctievania Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Pri tejto príležitosti boli dobudované dve veže a zrekonštruovaný celý chrám. 8. Septembra 1864 bola socha Panny Márie korunovaná zlatými korunkami posvätenými pápežom Piom IX.
V roku 1927 pápež Pius XI. Dekrétom Celebre apud Slovacham genten vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska. O rok neskôr (1928) bola vysviacka veľkého národného zvona Sedembolestnej, ktorého hmotnosť je 4745 kg.
V päťdesiatych rokoch 20. storočia bol saleziánsky kláštor v Šaštíne zatvorený a správa kostola prešla do rúk diecéznych kňazov. Osud mnohých rehoľníkov a kňazov bol rovnako nepriaznivý ako osudy stoviek ich oltárnych bratov a sestier. Napriek cielenej ateizácii spoločnosti v období socializmu sa v Šaštíne stále konali púte za širokej účasti veriacich z celého Slovenska.
V roku 1964 na žiadosť biskupov A. Lazíka a E. Neczyho, pápež Pavol VI. vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej Panny Márie za Baziliku minor. V roku 1987 baziliku navštívila Matka Tereza z Kalkaty.
Po politickom prevrate 1989 prichádzajú do Šaštína saleziáni a začínajú reštaurátorské práce kláštora i baziliky pod vedením farára - dekana Jána Malženického. Dňa 9. mája 1990 sa konala v Šaštíne prvá celonárodná púť za účasti tisícov veriacich, deväťsto kňazov a všetkých slovenských biskupov. Baziliku poctil svojou návštevou aj pápež Ján Pavol II. Šaštín ako pútnické miesto sa každoročne stáva miestom stretávania tisícov veriacich zo Slovenska a Moravy.
Šaštín je súčasťou mesta Šaštín-Stráže, ktoré vzniklo zlúčením dvoch samostatných obcí v roku 1960. Pôvodne to boli dve obce, každá s vlastným kostolom históriou siahajúcim do 13. storočia. V roku 1960 však Šaštín a Stráže nad Myjavou spojili a premenovali na Šaštínske Stráže. Uprostred približne päťtisícového mestečka sa vyníma baroková Bazilika Sedembolestnej Panny Márie. Úcta k Matke bolesti pretrváva od roku 1564.
8. septembra 1924 prišli do Šaštína Saleziáni dona Bosca na pozvanie otcov biskupov a prevzali správu Šaštínskej farnosti. Saleziáni farský kostol elektrifikovali, obnovili zvony a dali postaviť nový organ.
Pôsobenie saleziánov v Šaštíne sa končí po dvoch dlhých obdobiach (1924-1950 a 1990-2017).
Po zrušení rehoľných společností totalitným režimom v roku 1950, kláštor zabralo ministerstvo vnútra a zriadilo si tu sklady. Farnosť spravovali diecézni kňazi, s krátkym prerušením v rokoch 1968 - 70, kedy ju spravovali Saleziáni dona Bosca.
Od 1. marca prevezme správu farnosti a pútnického miesta rehoľa Pavlínov (Rád svätého Pavla prvého pustovníka), ktorá v Šaštíne pôsobila od roku 1733 a aj vybudovala súčasnú baziliku a kláštor.
V nedeľu 26. februára pri svätej omši o 10.30 v Národnej svätyni Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne ďakoval bratislavský arcibiskup Mons.
Kým iné farnosti oslavujú svojho patróna hodovou slávnosťou, oni majú púť. A nie hocijakú. Národnú púť. K Bolestnej Matke sa utiekajú už viac ako 450 rokov. A spolu s nimi státisíce Slovákov.
Pôvodne to boli dve obce, každá s vlastným kostolom históriou siahajúcim do 13. storočia. V roku 1960 však Šaštín a Stráže nad Myjavou spojili a premenovali na Šaštínske Stráže. Uprostred približne päťtisícového mestečka sa vyníma baroková Bazilika Sedembolestnej Panny Márie. Úcta k Matke bolesti pretrváva od roku 1564.
V roku 1732 ostrihomský arcibiskup a bývalý pavlínsky generálny prior Imrich Esterházy povolil po stovkách zázrakov úctu k Sedembolestnej a mariánske pútnické miesto spolu s milostivou sochou zveril práve Rádu sv. „Pavlíni už vtedy spravovali Marianku, Čenstochovú a rôzne mariánske pútnické miesta, lebo spravovanie pútnických miest je našou pavlínskou črtou. Preto 1. apríla 1733 povolal prvých troch mníchov do Šaštína. Po troch rokoch začal jeden z nich - študent teológie a architektúry zároveň - Matej Vépy stavať veľkolepú baziliku. „Vedel, ako na to, každé dva metre sú pilóty, potom základy a až tak táto úžasná stavba. Po takmer 30 rokoch napokon 12. augusta 1762 chrám konsekrovali a následne 15.
Pavlíni si o desať rokov nato dobudovali pri bazilike kláštor, v tom čase ich tu bolo 17 vrátane priora. Onedlho však Šaštín na dlhých 231 rokov opustili: „V roku 1786, keď Jozef II. Z farského kostola v Šaštíne i z druhého v Strážach sa totiž stala sýpka, sklad. Vyše 130 rokov sa o mariánske pútnické miesto starali diecézni kňazi. Tristo rokov od prvého zázraku dobudovali v roku 1864 dve 75 metrov vysoké veže. V tom čase len na túto slávnosť prišlo 120-tisíc pútnikov. „Ôsmeho septembra 1924 prevzali správu saleziáni. V kláštore zriadili ústav pre chlapcov, do ktorého chodil aj blahoslavený Titus Zeman. Ostali tu aj správcovia lesov a pribudla tiež vojenská posádka. V 50. Znova odišli až nedávno, v roku 2017, keď sa rok predtým skončila činnosť chlapčenského gymnázia. Pavlínov pozvali ako pôvodných správcov a staviteľov. Hovoríme, že sme prišli do nášho rodinného domu, ktorý vybudovali naši otcovia.
Mnísi zažijú pápežskú návštevu prvýkrát. Hoci do Šaštína v roku 1995 zavítal aj pápež Ján Pavol II., bolo to však ešte za čias saleziánov. „Pripravujeme sa najmä duchovne, modlitbami. Od 3. „Sme v organizačnom tíme, snažíme sa so všetkými spolupracovať, aby to všetko dobre dopadlo. V samotný deň D, teda 15. Tá bude na neďalekom poli. „Vyberali sme najlepšie prístupné miesto a zároveň, aby to nebolo medzi domami, nechceli sme obmedzovať tunajších obyvateľov. Zmestí sa tam bez problémov okolo 300-tisíc ľudí. „Od Svätého Otca čakáme najmä povzbudenie vo viere. Tam, kde je Svätý Otec ako hlava Katolíckej cirkvi, to je veľká radosť a niečo výnimočné.
Kostol sv. Alžbety v Strážach

Do baziliky, čiže terajšieho farského chrámu, prichádzajú najmä ľudia z okolia a pútnici. Farníci aj pre komornejšiu atmosféru preferujú kostoly sv. Jána Bosca v Šaštíne a sv. Alžbety Uhorskej v Strážach. „Terajší Kostol sv. Jána Bosca bol predtým farským Kostolom Povýšenia Svätého kríža. „Predchodcom tohto chrámu bol kostolík z 13. storočia. Po zrušení pavlínskeho rádu v 18. storočí bol predaný na sýpku a dekan so štyrmi kaplánmi prišli do kláštora, neskôr v roku 1927-1928 odkúpili kostol saleziáni a zrekonštruovali ho.
Hody alebo teda slávnostné sväté omše tak majú vo farnosti viaceré. „Deň pred sviatkom Sedembolestnej Panny Márie je sviatok Povýšenia Svätého kríža, oslavujeme aj koncom januára na sviatok sv. Jána Bosca. V Kostole sv. Alžbety v Strážach máme zase slávnosť na sviatok sv. Alžbety Uhorskej 17. V bazilike slávime tiež výročie konsekrácie chrámu, to býva 12. augusta. Kostol sv. Alžbety Uhorskej v časti Stráže je skutočne neprehliadnuteľný. „Sú tam veľmi zaujímavé maľby, pretože znázorňujú realizmus tej doby. Sú tam praveké jaštery, ale aj loď zla, ktorá sa však na druhom výjave potápa pri stretnutí s loďou dobra, kde je Cirkev, rodina, nádej, Eucharistia. Na inej maľbe okolo Ježišovho srdca tancujú radostní pionieri, ale namiesto vatry či symbolu vtedajšej moci je vnútri Ježišovo srdce.
Život vo farnosti funguje v rámci zborov či spoločenstiev. „Máme detský, mládežnícky i chrámový zbor, ktorý spieva najmä na národnej púti či počas veľkých sviatkov. „Mladí a deti chodia do oratória, ale máme tiež telocvičňu, trávnaté a hokejbalové ihrisko, čiže pokračujeme aj v tejto saleziánskej stope. Nedá sa nevenovať deťom a mládeži, rovnako dospelým či starším generáciám. „Farnosť by sa zdala ako každá iná, ale je výnimočná národnou svätyňou - bazilikou, čiže pri národnej púti sa všetky vekové kategórie a spoločenstvá spoja a spolupracujeme na národnej púti.
V bazilike od pondelka do piatka natrafíte na pavlína, ktorý vás vyspovedá, porozpráva sa či prevedie chrámom. „Ľudia to radi využívajú, chodia z celého Slovenska, na svätú spoveď či rozhovor.
Projekt Mariologického múzea slovenskej národnej svätyne v Šaštíne-Strážach vzišiel z myšlienky Jána Malženického, správcu šaštínsko-strážskej farnosti. Urobil som ho z poverenia provinciála Saleziánov dona Bosca na Slovensku, Jozefa Kaisera. Nadväzuje na zhromažďovanie a vystavovanie votívnych darov venovaných Piete šaštínskej od začiatočných rokov devätnásteho storočia.
Časť týchto darov bola vystavená na stene po bokoch hlavného oltára. Iné rozličné dary sa dávali do úschovy voľakedajšej knižnice pavlínov na prvom poschodí. V období po roku 1950 sa cenné a umelecky hodnotné diela rôzneho druhu nenávratne stratili. Založenie a skoré sprístupnenie Mariologického múzea slovenskej národnej svätyne v Šaštíne-Strážach bolo vzácnym darom Ježiša, syna Máriinho, v rokoch obnovy vo viere v Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista, ktorú vyhlásil metropolita bratislavsko-trnavskej cirkevnej provincie Mons.
Vysielanie z Národnej Svätyne v Šaštíne
Projekt počítal so stálou a veľkolepou Mariologickou výstavou. Nedostačujúci, kvalitou a množstvom, múzejný zbierkový fond a nemožnosť získať múzejné exponáty spôsobili zmenu projektu v zmysle tematických evanjelizačných výstav. Nakoniec návštevníci múzea budú chcieť vždy nové muzeologické ohlasovanie evanjelia. Otvorili sme teda múzeum tematickou výstavou Sedembolestná. Úvodnou časťou tejto výstavy bola výstava Stabat Mater vo foyeri riaditeľne Saleziánskeho domu v Šaštíne-Strážach. V tomto priestore kustód múzea realizoval ako prvú tematickú výstavu vôbec, s názvom Andrej Pauliny v roku 1995. Po nej druhou toho istého roku bola výstava Ján Pavol II. a Sedembolestná Panna Mária a ďalšie po sebe nasledujúce výstavy. Nateraz posledná výstava “Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky” (Hebr 13,8) bola sprístupnená 15.
V súčasnosti sa muzeológii v súvise s bazilikou v Šaštíne-Strážach ako národnou pamiatkou venuje jeden pracovník. Okrem učiteľ-skej (na Gymnáziu Jána Bosca) a pastoračnej činnosti vo farskom spoločenstve. Je čas začať s inventarizáciou jestvujúcich múzejných zbierok a odborne katalogizovať muzeálne pamiatky. Prejaví sa to úrovňou vedeckej aj osvetovej činnosti pracovníkov múzea.
Činnosť saleziánov dona Bosca v rámci Mariologického múzea slovenskej národnej svätyne v Šaštíne-strážach, videná z toľkých pohľadov ľudí vied a umení, je darom Pána vied a umení.
Národná púť k Sedembolestnej Panne Márii, Patrónke Slovenska A. D. 2025
Téma: „SEDEMBOLESTNÁ PANNA MÁRIA - PÚTNIČKA NÁDEJE“
| Deň | Čas | Program | Účinkujúci |
|---|---|---|---|
| Nedeľa 14. september 2025 | 17:30 | Prvé vešpery | |
| 18:30 | Sv. omša | P. Ondrej Kentoš, OSPPE, rektor národnej svätyne | |
| 20:00 | Modlitba za Slovensko | ||
| 21:00 | Cesta svetla | ||
| 22:30 | Adorácia s individuálnym požehnaním | ||
| Pondelok 15. september 2025 | 6:00 | Ranné chvály | |
| 6:15 | Bolestný ruženec | ||
| 7:00 | Svätá omša | P. Rastislav Ivanecký, OSPPE, viceprovinciál pavlínov | |
| 9:00 | Sedembolestný ruženec | o. Benjamín Kosnáč a Klasfolk | |
| 10:30 | Slávnostná sv. omša | Mons. František Trstenský, spišský biskup | |
| 13:20 | Akatist k Preblahoslavenej Bohorodičke | vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparcha | |
| 14:30 | Pieseň pre matku | Klasfolk | |
| 15:00 | Korunka Božieho Milosrdenstva | ||
| 15:30 | Ikona | Komorný orchester Zoe | |
| 18:30 | Sv. omša | P. Michal Nižnánsky, OSPPE, správca farnosti | |
| 20:00 | Modlitba za Slovensko | ||
| Utorok 16. september 2025 | 7:00 | Sv. omša | P. Robert Kurowidzki, OSPPE, farský vikár |
| 8:00 | Krížová cesta | ||
| 9:15 | Ruženec s mariánskymi pútnickými piesňami | ||
| 10:30 | Sv. omša | Mons. Jozef Haľko, bratislavský pomocný biskup | |
| 12:00 | Anjel Pána a požehnanie devocionálií |
SVIATOSŤ ZMIERENIA: V pondelok od 7:00 hod. - do zakončenia slávnostnej svätej omše v priestoroch oratória a v utorok od 8:00 hod.