Trenčiansky kraj sa rozkladá v severozápadnej časti Slovenska a hraničí s Českou republikou, Trnavským, Nitrianskym, Banskobystrickým a Žilinským krajom. Ako šiesty najväčší kraj má rozlohu 4 501,81 km2 a zaberá 9,18 % plochy Slovenskej republiky. Podľa údajov k 1. januáru 2021 v ňom žije 577 464 obyvateľov, čo predstavuje zhruba 10 % slovenskej populácie.
Na území Trenčianskeho kraja sa rozprestiera rozlohou identický Trenčiansky samosprávny kraj (TSK). Od novembra 2013 je jeho predsedom Jaroslav Baška. Kraj sa člení na deväť okresov s okresnými mestami (od najväčšieho po najmenšie podľa počtu obyvateľov): Trenčín, Prievidza, Považská Bystrica, Partizánske, Nové Mesto nad Váhom, Bánovce nad Bebravou, Púchov, Myjava a Ilava.
Stručná história kresťanstva a aktuálny stav v Trenčianskom kraji
Až do 16. storočia sa katolícka Trenčianska stolica postupne začala meniť na protestantský región. Kľúčovú rolu v tom zohrali Illésházyovci, rod trenčianskych dedičných županov. Po bitke na Bielej hore sa Uhorsko stalo jedným z cieľov emigrácie českých protestantských exulantov, ktorí boli prinútení opustiť vlasť, ak odmietli prestúpiť na katolicizmus. Už od roku 1570 tu fungovala významná luteránska škola a Trenčín aj s okolím boli nábožensky veľmi pestré.
Protestantizmus však pre šľachtu znamenal prekážku v snahe dostať sa do priazne vládnucich Habsburgovcov. Preto v otázke konfesie začal lavírovať aj rod Illésházyovcov. Pod vplyvom politických udalostí sa miestni evanjelici nakoniec udržali iba v odľahlých častiach stolice a silno protestantský región sa zmenil na takmer čisto katolícky. Ťaživé dedičstvo náboženských rozbrojov a vzájomných krívd pretrvalo v pamäti obyvateľstva celé stáročia.
Poloha Trenčianskeho kraja na mape Slovenska
Dnes má na území TSK svoje farnosti päť rímskokatolíckych cirkevných územných jednotiek: Bratislavská arcidiecéza, Banskobystrická diecéza, Nitrianska diecéza, Trnavská arcidiecéza i Žilinská diecéza. Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Trenčianskom kraji organizovaná v rámci štyroch seniorátov. Trenčianska gréckokatolícka farnosť patrí pod Bratislavskú eparchiu a pravoslávne cirkevné obce kraja sú súčasťou Prešovskej eparchie.
Konfesionálna charakteristika kraja
V kraji dominujú rímskokatolíci (58,05 %), nasledujú luteráni (7,15 %), po nich gréckokatolíci (0,52 %), pravoslávni (0,14 %) a kalvíni (0,09 %). Takmer 26,5 % obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 276 mestách a obciach kraja sa nachádza 306 kostolov a chrámov patriacich štyrom denomináciám. Dnes patria väčšinou (vyše 86 %) Rímskokatolíckej cirkvi, ale v období reformácie medzi prvou tretinou 16. a druhou polovicou 17. storočia bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech ECAV, ktorá sa po protireformácii udržala prevažne v juhozápadnej časti (okolie Myjavy). Príslušníci Reformovanej kresťanskej cirkvi svoj kostol nemajú.
Až v 63 obciach Trenčianskeho kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám, čo je po Žilinskom kraji (69 obcí) druhý najvyšší počet.
Počet a podiel kostolov podľa denominácie:
- rímskokatolícke kostoly: 264 (86,27 %),
- evanjelické kostoly: 40 (13,07 %),
- gréckokatolícky chrám: 1 (0,33 %),
- pravoslávny chrám: 1 (0,33 %).
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:
- 11. storočie: 1,
- 12. storočie: 7,
- 13. storočie: 26,
- 14. storočie: 25,
- 15. storočie: 17,
- 16. storočie: 6,
- 17. storočie: 15,
- 18. storočie: 73,
- 19. storočie: 37,
- 20. storočie: 68 (z toho po Nežnej revolúcii 33),
- 21. storočie: 31.
Mapa seniorátov ECAV
Pútnické miesta
Na území kraja sú oficiálne len dve pútnické miesta, ktoré podliehajú právomoci diecézneho biskupa:
- rímskokatolíckej Žilinskej diecézy: Ladce (Butkov) - Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva,
- rímskokatolíckej Nitrianskej diecézy: Skalka nad Váhom (Malá Skalka) - Kostol svätých Andreja-Svorada a Benedikta (diecézna svätyňa, najstaršie pútnické miesto na Slovensku).
Kostoly vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Pre jeho rozsiahlosť uvádzame iba kostoly v krajskom meste, kde ich z celkového počtu 11 má štatút národnej kultúrnej pamiatky sedem:
- rímskokatolícky Kostol svätých Kozmu a Damiána (polovica 13. storočia),
- rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie (14. storočie),
- rímskokatolícky Kostol svätého Štefana Kráľa (18. storočie),
- rímskokatolícky Kostol svätého Stanislava, biskupa a mučeníka (18. storočie),
- rímskokatolícky Kostol svätého Františka Xaverského (18. storočie),
- Evanjelický kostol (18. storočie),
- rímskokatolícky Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie (20. storočie).
V TSK nestoja kostoly či chrámy, ktoré by boli na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Zaujímavosti
Najstarší kostol je rímskokatolícky Kostol povýšenia Svätého kríža v Krásne z 11. storočia - prezentovaný je pôdorys zaniknutého kostola. Sedem najstarších stojacich kostolov pochádza z 12. storočia, z nich najstarší je pravdepodobne rímskokatolícky Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov v Sádku, miestnej časti Klátovej Novej Vsi. Najmladší chrám je gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda v Trenčíne (2022).
Vo výstavbe sú tieto kostoly a chrámy: rímskokatolícky Kostol svätých emauzských učeníkov v Bánovciach nad Bebravou (sídlisko Dubnička), rímskokatolícky Kostol Svätej rodiny v Považskej Bystrici (sídlisko SNP), rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Trenčíne (sídlisko Sihoť), pravoslávny Chrám svätého veľkomučeníka Dimitrija Solúnskeho v Brezovej pod Bradlom.
V katastri obce Sedmerovec, kde sa kedysi nachádzala osada Pominovec, stojí štýlovo takmer čistý románsky Kostol sťatia svätého Jána Krstiteľa, ktorého emporu (chórus) prezentuje slovenská poštová známka vydaná v roku 2009. Koncom augusta sa pri kostolíku v rámci bicyklovej púte každoročne koná slávnostná svätá omša spojená s požehnaním bicyklov.
Evanjelický kostol v Krajnom bol postavený bezprostredne po vydaní Tolerančného patentu cisára Jozefa II., ktorý prakticky znamenal ukončenie protireformácie.
Návštevníci Trenčianskych Teplíc ocenia Evanjelický kostol na okraji Kúpeľného parku. Kostol vo funkcionalistickom slohu s dreveným vyrezávaným stropom, postavený v rokoch 1930 - 1931 pre vlhké podložie na 47 pilótach, figuruje na zozname národných kultúrnych pamiatok.
V Ráztoke, miestnej časti Hornej Marikovej, sa nachádza najzápadnejší drevený kostol na našom území.
Gréckokatolícka farnosť Sečovská Polianka
Gréckokatolícka farnosť Sečovská Polianka bola zriadená 1. októbra 1943, vylúčením z dovtedajšej farnosti Cabov. V roku 1994 začali veriaci stavať nový chrám. Táto výstavba bola zdôvodnená predovšetkým statickým porušením starého chrámu. Nový chrám bol posvätený v Jubilejnom roku dňa 16. júla 2000 a je zasvätený Sv. prorokovi Eliášovi.
Domáci veriaci, ale aj veriaci z blízkeho okolia si uctievajú na tomto mieste Pannu Máriu Karmelskú už od roku 1947. Pravidelnou prítomnosťou biskupa, mnohých kňazov, a tiež mnohých veriacich zo širšieho okolia, naberala odpustová slávnosť v Sečovskej Polianke eparchiálny význam.
V roku 2001 bol na odpustovej slávnosti prítomný vzácny hosť, J. E. Mons. V rámci každoročného trojdňového duchovného programu je možné na odpustovej slávnosti dať sa zaobliecť do rúcha svätého škapuliara a stať sa členom Arcibratstva sv. V júli 2014 počas archieparchiálnej odpustovej slávnosti boli v chráme posvätené 4 nové nástenné ikony, zobrazujúce svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, apoštolov Slovanov, a našich blahoslavených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka. Archijerejskej svätej liturgii ako aj samotnej posviacke nových ikon predsedal vladyka Milan Lach SJ, pomocný prešovský biskup.