Kostol sv. Ladislava v Spišskom Štvrtku predstavuje výraznú a jedinečnú dominantu obce a jej okolia. Obec leží na dôležitej ceste z Popradu do Spišskej Novej Vsi a Levoče. Kostol s kaplnkou je vďaka vyvýšenej polohe zďaleka viditeľný. Stojí v prístupnom areáli hneď vedľa budovy farského úradu, ktorý spravujú minoriti.
Kostol patrí medzi najstaršie kostoly Spiša. Jeho architektúra je ukážkou postupného prenikania klasickej gotiky do neskorého románskeho slohu.
Kostol sv. Ladislava v Spišskom Štvrtku
Dodnes kolujúca povesť o čertovi, ktorý chcel kostol zničiť, len dokazuje, že kostol existoval už dávno. Hovorí sa, že v obci už v roku 1215 existoval drevený kostol a pri ňom farnosť. Vtedy podľa patróna kostola dostala i obec meno Obec sv. Ladislava.
Kostol Tatári v roku 1241 zničili. Tí obyvatelia, ktorí to prežili, z vďačnosti postavili na pôvodnom mieste nový, murovaný kostol ešte v románskom slohu, s drevenou povalou.
Vznik kostola postaveného v dominantnej polohe siaha minimálne do 13. storočia. Samotný Spišský Štvrtok sa pod názvom Osada sv. Ladislava spomína už v roku 1263, čo súčasne potvrdzuje aj existenciu kostola s týmto patrocíniom. Patrocínium kostola je sv. Ladislav.
Architektonický Vývoj a Charakteristika
Gotický kostol s románskymi prvkami z 13. storočia bol zbarokizovaný v roku 1693 a v roku 1747. Ide o bývalý minoritský kláštorný kostol. Sakrálny objekt je jednoloďový s rovným uzáverom presbytéria, na severnej strane s pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Štvorcové presbytérium a sakristia sú zaklenuté krížovou rebrovou klenbou, loď valenou klenbou s lunetami. Fasády kostola sú hladké.
Po vyše 150 rokoch už bol kostol malý, preto v roku 1402 prestavbou a prístavbou vznikol nový kostol, gotický a pravdepodobne dvojloďový, čo naznačuje šírka dnešného kostola a pod chórom zachovaná konzola. Štvorcové presbytérium a sakristia boli vtedy preklenuté krížovou rebrovou klenbou.
Pred rokom 1402 musel byť kostol v takom zlom stave, že si to vyžiadalo rozsiahlu prestavbu. Časť obvodových múrov musela byť nanovo postavená a k západnému priečeliu pristavali mohutnú vežu. Prestavanú loď zaklenuli na dva stredové stĺpy, či sa dispozične priestor zmenil na dvojlodie.
Počas husitských bojov boli mnohé kostoly na Spiši vypálené a vtedy napr. v Smižanoch, Odoríne, Žehre, Ľubici a inde sa pristúpilo k stavbe dvojloďových kostolov. V tom čase pravdepodobne zničený kostol v Spišskom Štvrtku sa už neobnovil ako dvojloďový, ale len jednoloďový s ponechaním gotického slohu.
Kostol sa do dnešnej podoby viac razy prestavoval. Drevená povala bola najprv nahradená tabuľovou a tú v 18. stor. nahradili terajšou valenou klenbou s lunetami. Pod celým sanktuáriom je krypta, do ktorej sa vchádzalo zvonku. Teraz je vchod do nej zamurovaný.
Zaujímavosťou kostola bolo, že ho dal Ján Jiskra okolo roku 1445 spolu s najbližším okolím náležíte opevniť. V roku 1455 dal Ján Jiskra z Brandýsa opevniť vojensky výhodnú polohu kostola.
Veža má v hornej časti združené románske okná a je zakončená pseudogotickým ihlancom so štyrmi štíhlymi vežičkami z doby regotizácie z konca 19. storočia. Veža kostola bola v priebehu dejín niekoľkokrát prestavaná. Podľa vyobrazenia z 18. storočia bola nižšia a mala cibuľovitý tvar. Po požiari dostala dočasne tvar jednoduchého nízkeho štvorbokého ihlanu, čo dokazuje i fotografia z roku 1901.
Po dokončení prác dostala dnešný tvar pseudogotického vysokého ihlanu so štyrmi štíhlymi vežičkami v rohoch veže. Po obvode základne ihlanu bola vytvorená zakrytá chodba so zábradlím s možnosťou vyhliadky na všetky svetové strany. Veža meria 66 m a svojím tvarom a výškou sa značne podobá veži kostola v Prešove a čiastočne i v Bardejove. Vstupuje sa do nej zvonku, ale predtým bolo možné do nej vojsť i z točitého schodišťa, ktoré viedlo na chór kostola. Po oprave veže kostola už nebola obnovená vežička na streche kostola nad hlavným oltárom. V roku 1911 zvýšili vežu o tri metre a ukončili ju neogotickým zastrešením.
Kostol mal gotické zariadenie, ktoré sa z neznámych príčin pri renovácii a následnej barokizácii v rokoch 1693 a 1747 postrácalo. Terajší barokový hlavný oltár je z roku 1704. Má ambitovú architektúru s polychrómovanou drevorezbou so stĺpovou a pilastrovou architektúrou. V jeho strede je socha sv. Ladislava. Po stranách oltára na ambitových dverách sú štyria evanjelisti. Bočné barokové oltáre (sv. Františka z Assisi a sv. Antona Paduánskeho) z 18. stor. sú poznačené silným vplyvom rezbárskej dielne Olafa Engelholma z Levoče. Barokový oltár Ukrižovania bol veľmi dlho pod chórom, v súčasnosti je umiestnený v sakristii.
Farnosť sa v písomných dokladoch spomína už v roku 1244 ako Plebania, či Parochia a údajne podliehala priamo ostrihomskému arcibiskupovi. Iné zdroje toto privilégium neuvádzajú.
V 13. stor. v staviteľstve románsky sloh vystriedal sloh gotický. Z tej doby pochádzajú pozoruhodné pohrebné kaplnky Zápoľskovcov. Tá v Spišskom Štvrtku je z roku 1473 a na Spišskej Kapitule z roku 1493. Obidve vychádzajú z typu kráľovskej pohrebnej kaplnky v Paríži, známej Saint Chapelle. Tá v Spišskom Štvrtku je jednou z najskvostnejších gotických stavieb na Slovensku a má európsku úroveň, preto sa už po desaťročia stáva miestom obdivovateľov umenia a návštevníkov od nás i zo zahraničia.
Kaplnka Zápoľských
KAPLNKA ZÁPOĽSKÝCH je poschodová gotická stavba, ktorú k lodi pribudovali v roku 1473. Dal ju postaviť Štefan Zápoľský, dedičný spišský župan, vtedajší uhorský palatín, pre seba a svoju rodinu. Stavba kaplnky súvisí s viedenskou svätoštefánskou hutou, kde sa našli náčrty kaplnky zo Spišského Štvrtku. Stavebná myšlienka kaplnky typu francúzskych palácových kaplniek sa dá odvodzovať z diela viedenského staviteľa Hansa Puchsbauma. Kaplnka preto v mnohom pripomína niektoré časti dómu sv. Štefana vo Viedni. Dlhá je 12,5 m, široká 5,6 m a vysoká 12 metrov.
Kaplnka Zápoľských
Kaplnka bola pristavená k južnej strane kostola. Od kostola sa odlišuje svojím štýlom stavby a lesklou zelenou strechou, ktorú spôsobuje glazúra škridlíc. Podľa niektorých verzií budoval ju majster Štefan z Košíc, preto sieťová klenba hornej kaplnky svojou dekoratívnosťou a majestátnosťou je obrazom košického Dómu sv. Alžbety. Kaplnka v mnohom pripomína i niektoré časti Dómu sv. Štefana vo Viedni. To preto, že sa podobá francúzskym a nemeckým ranogotickým palácovým kaplnkám. Jej architektom bol majster Puchspaum, staviteľ viedenského Dómu, kde sa našli aj jej pôvodné náčrty.
Do hornej kaplnky sa možno dostať len z kostola, alebo valenou zaklenutou chodbou, ktorá spája dolnú časť kaplnky s kláštorom minoritov, vybudovanou neskoršie. Nad stredom tejto chodby je presvetľovania a vetracia vežička s okienkami a strieškou. Medzi oboma časťami kaplnky je schodište s dverami. V dolnej časti je sieňový priestor zaklenutý sieťovou rebrovou klenbou, pričom rebrá hruškovitého profilu dopadajú na prípory. Horná kaplnka má dĺžku 12,5 m, šírku 5,6 m a výšku 12 m. Vonkajší múr medzi oknami je zdobený kružbami a kamennými prútmi. Priestor je členený šiestimi piliermi, ktoré smerom hore sa menia na fialy s krabmi. Na nich vidieť výklenky, zrejme určené pre sochy, ktoré tam nikdy umiestnené neboli.
Kaplnka je súčasťou farského chrámu Rímskokatolíckej cirkvi v Spišskom Štvrtku a na vyžiadanie je prístupná aj turistom. Je v pomerne dobrom stave.
Reprezentatívnu kaplnku postavili ako bočnú prístavbu farského Kostola sv. Ladislava niekedy okolo polovice 15. storočia na základe viedenských vzorov, pričom za autora plánu sa považuje známy architekt Hans Puchspaum. Staviteľmi bol podľa posledných výskumov zrejme šľachtici rodov šľachtici z rodov Henckel a Thurzo.
- Kaplnka vychádza z typu Sainte Chapelle a je štýlovo blízka Dómu sv. Štefana vo Viedni.
- Kaplnka bola dlhé roky pripisovaná rodu Zápoľských a datovaná do neskoršieho obdobia 60. - 80. rokov 15. storočia (uvádzal sa aj presný rok 1473). Z tohto dôvodu sa zažil aj názov Kaplnka Zápoľských.
- Kaplnka svojou výškou prevyšuje aj loď Kostola sv. Ladislava.
Spodná časť exteriéru je členená menšími oknami a hladkými plochami múru, ktoré podľa všetkého niesli maliarsku výzdobu. Z nej sa sčasti zachoval obraz Ukrižovaného Krista s Pannou Máriou a sv. Jánom, datovaný do obdobia okolo polovice 15. storočia. Maľba bola vyhotovená technikou secco a pri obnove v roku 1901 bola rozsiahlo premaľovaná.
Oratórium nesie vnútri bohatú výzdobu v podobe prepracovanej klenby parlérovského typu podopieranej prístennými príporami, ktoré v hornej časti dopĺňajú hlavicové vlysy a v strednej časti baldachýnové sochy (dnes neogotické). Kaplnka je súčasťou farského chrámu Rímskokatolíckej cirkvi v Spišskom Štvrtku a na vyžiadanie je prístupná aj turistom. Je v pomerne dobrom stave.
Významné Udalosti a Zmeny
- 1447: Kostol poškodili Huňadyho vojská.
- Po roku 1500: Kostol niekoľkokrát vyrabovali zbojníci z hradu Muráň.
- 1530: Hieronym Laský zobral z kostolnej veže všetky zvony pre potreby Zápoľského vojsk.
- 1605: Kostol vyrabovali Bocskayovci.
- 1680: Kostol i kláštor vykradli kuruci.
- 1869: Požiar zničil strechy veže kostola, kaplnky i kláštora a úplne vyhorela neďaleká drevená škola.
Veľkým nešťastím bol požiar v roku 1869, kedy zhoreli strechy veže, kostola, kaplnky i kláštora a úplne vyhorela neďaleká drevená škola. Vtedajší prior kláštora a farár Alfonz Gmitter organizoval vyše dvadsať rokov po celom širokom okolí finančné zbierky na ich opravy. Až keď mal nazbieraných 15 tisíc zlatých, mohlo sa začať s opravami pod vedením levočského rodáka, architekta Steinhausa. Najprv boli opravené strechy kostola, kláštora a kaplnky a naposledy veža.
Po zemetraseniach na Spiši v rokoch 1654 a 1668 sa k veľkej oprave kostola v Spišskom Štvrtku pristúpilo až v roku 1693. Ďalšia oprava bola vykonaná až po požiari koncom minulého storočia.
Interiér kostola bol vymaľovaný v rokoch 1955 a 1969 v znamení istých moderných prvkov, čo pamiatkari sústavne kritizovali. Po prestavbe chóru v roku 1990 a po zreštaurovaní oltárov, ktoré vykonala Dr. Mária Mariániová, bol kostol vymaľovaný do dnešnej podoby. Oltáre a sochy boli zbavené rôznych náterov a dostali pôvodný vzhľad zodpovedajúci historickej dobe, kedy vznikli.
Súčasný Stav a Využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu. Od roku 1963 má kostol status národnej kultúrnej pamiatky. Kostol predstavuje výraznú a jedinečnú dominantu obce Spišský Štvrtok a jej okolia.
Od roku 1994 je zavedené elektrické zvonenie.
Zvonohra Kostola
O terajších zvonoch sú známe tieto údaje:
- "Umieráčik": z roku 1870, má priemer 42 cm a vyrobil ho Ferencz Walser v Budapešti.
- "Štefan": z roku 1878 s priemerom 69,5 cm a taktiež vyrobený Ferenczom Walserom.
- "Ladislav": pochádza z roku 1923, má priemer 95 cm a jeho výrobcom bol Richard Herold z Chomutova.
Dňa 13. septembra 1997 pribudol zvon "Michal" v Dome nádeje. Má 65 cm výšku, 65 cm priemer a hmotnosť 180 kg. Uliaty bol Zvonárskou dílnou Josefa Dytrycha v Brodku u Přerova na Morave. Obci zvon darovali nebohý John E. Petrek a jeho manželka Veronika.
Obec Spišský Štvrtok leží pri hlavnej ceste z Popradu do Levoče, resp. Spišskej Novej Vsi. Kostol s kaplnkou je vďaka vyvýšenej polohe zďaleka viditeľný. Stojí v prístupnom areáli hneď vedľa budovy farského úradu, ktorý spravujú minoriti.