Rímskokatolícka farnosť Humenné - Pod Sokolejom má bohatú históriu a aktívny život. V tomto článku sa pozrieme na jej vznik, vývoj a súčasné aktivity.
Začiatky a zriadenie farnosti
Sväté omše na sídlisku Pod Sokolejom sa začali slúžiť v januári roku 1990 v budove základnej školy za pôsobenia vtedajšieho vdp. Po takmer piatich rokoch bola listom zo dňa 19. decembra 1994 košickým diecéznym biskupom Mons. Alojzom Tkáčom zriadená Farnosť Humenné - Pod Sokolejom, ktorej farský kostol je zasvätený Sťatiu sv. Jána Krstiteľa.
Prvým správcom tejto farnosti bol vdp. Peter Buľko, ktorý tu pôsobil od 19. decembra 1994 do februára 1997. Jeho nástupcom sa stal vdp. Mgr. Ján Gič. Od 1. júla 2012 je novým správcom farnosti Mgr.
Výstavba kostola a farskej budovy
Základný kameň a stavenisko kostola požehnal 31. augusta 1997 Mons. Bernard Bober, košický pomocný biskup. Zároveň sa v tento deň konala aj odpustová slávnosť sviatku Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa. Stavba kostola bola zakrytá 14. októbra 1998. 21. júna 2001 sa kňazi farnosti nasťahovali do novej farskej budovy.
Posviacka fary sa uskutočnila 24. júna 2001 na sviatok Narodenia sv. Jána Krstiteľa. 26. augusta 2001 sa uskutočnila konsekrácia nového farského Kostola Sťatia sv. Jána Krstiteľa. Svätiteľom bol Mons.
Výročia a udalosti
- 26. augusta 2011: Tunajšie farské spoločenstvo oslávilo desiate výročie konsekrácie kostola na slávnostnej sv. omši, ktorú celebroval Mons.
- 1. januára 2020: Na nový rok, slávnostnou sv. omšou, si farské spoločenstvo pripomenulo 25. výročie vzniku farnosti.
- 26. augusta 2021: Za prítomnosti dp. Jána Giča, farára v Ľubiši a dp. Olivera Székelyho, domáceho farára, sa slávila sv. omša z príležitosti 20. výročia konsekrácie kostola.
- 1. januára 2025: V jubilejnom roku, pri sv. omši, veriaci farnosti ďakovali za 30. výročie vzniku farnosti Sťatia sv. Jána Krstiteľa.
Farnosť svätých košických mučeníkov
Farnosť svätých košických mučeníkov v Humennom bola zriadená 1. júla 2004. „Môžeme ju považovať za mladú farnosť v rámci celej Košickej arcidiecézy, pričom v Humennom je to najmladšia rímskokatolícka farnosť,“ začína rozprávanie Jozef Kozák, ktorý tam pôsobí od 1. júla. Marek Marcin je kaplánom v Humennom od začiatku tohtoročného júla. „Som tu iba dva mesiace, ale v Humennom sa cítim veľmi dobre a dobre sa mi tu aj rozpráva s veriacimi.
Košická arcidiecéza práve slávi 400 rokov od mučeníckej smrti svätých košických mučeníkov. Títo veľkí svätci sú patrónmi miestnej farnosti i chrámu. „Máme v kostole vystavené relikvie svätých košických mučeníkov, ktoré boli predtým uložené v oltári.
Najmladšiu humenskú farnosť čaká začiatkom septembra tradičná odpustová slávnosť na sviatok svätých košických mučeníkov. „Pri hľadaní odpustového kazateľa som silno cítil riadenie Ducha Svätého. Príde k nám Ján Dolný OSB zo Sampora.
„Jeden kňaz adresoval Humenčanom tieto slová: ,Neviem, či si, vy Humenčania, uvedomujete, že kráčate po miestach, po ktorých chodili svätí?!‘ Z histórie vieme, že svätí košickí mučeníci si krátko pred smrťou vykonávali práve tu duchovné cvičenia. Takže tu máme svätých, ktorí sa pohybovali po tých istých uliciach, v tom istom priestore ako my a dnes ich voláme o orodovanie. Táto spomienka je úžasne živá.
Aktivity a spoločenstvá
„Vždy sa snažím, aby to pokračovalo, aby to v mysliach a srdciach veriacich ďalej trvalo. Mám dobrú skúsenosť s jubilejným Svätým rokom milosrdenstva. Jeho ovocie sa v našej farnosti prejavuje aj tak, že každý prvý piatok v mesiaci sa stretávame v kostole na modlitbu korunky Božieho milosrdenstva. Mnohí ľudia sa o tretej zastavia a prídu sa spoločne pomodliť do chrámu. Okrem toho máme vyloženú Oltárnu sviatosť na celodennú adoráciu.
Tri rímskokatolícke humenské farnosti sú príkladom pekného spoločenstva. „Humenné nie je príliš veľké mesto, preto sa niektoré aktivity prelínajú. Podľa jeho slov je toho dôkazom i celomestská krížová cesta na Veľký piatok. „Je to obrovské povzbudenie pre celé mesto, keď vidíte toľkých ľudí spoločne sa modliť.
Napríklad vo farnosti Pod Sokolejom majú veľmi pekné športové aktivity pre mladých, do ktorých sa radi zapájame; zase v takzvanej starej farnosti Všetkých svätých majú silné prolife aktivity. Myslím si, že by sme mali upustiť od toho, že v každej farnosti musí byť všetko. Zároveň ustavične pripomínam sebe aj svojim veriacim, keď sa zapájajú do nejakého spoločenstva mimo našej farnosti, aby išli, načerpali a priniesli to, čím sa obohatili, domov, do našej farnosti, a odovzdali to ďalším spoluveriacim.
S farnosťou svätých košických mučeníkov súvisia mnohé podnetné aktivity. Aj letný výlet s názvom Trojka v Tatrách. Tak sme vymysleli Trojku v Tatrách, ktorá by bola prístupná mnohým. A máme nádherný ohlas.
Na to, aby ľudia cítili, že patria do farnosti, potrebujeme priestor i mimo kostola. Ako firmy majú predvianočné kapustnice, tak aj my máme svoju farskú kapustnicu. Keď som navrhol, aby sme si prenajali reštauráciu, lebo nás je veľa, ľudia zareagovali: ,Pán farár, nie, lebo tu sme doma.‘ To bola azda najkrajšia vec, akú som počul. Aj farár a kaplán sa v svojej farnosti cítia, že sú doma.
Kňazi a ich pôsobenie
Na otázku, ako ho doteraz ovplyvnila a ako kňaza formovala táto farnosť, Jozef Kozák odpovedá: „Predtým som bol desať rokov kaplánom; pred ôsmimi rokmi som dostal dôveru nášho košického arcibiskupa Bernarda Bobera byť farským administrátorom, neskôr farárom. Keď som sem prišiel, zrazu som si uvedomil veľkú zodpovednosť. Ako kaplán som neriešil mnohé veci, ktoré má na zodpovednosti farár. Takže sa stále učím.
Dôležitosť modlitby pre seba samého Jozef Kozák vysvetľuje krátkou vetou: „Ak kňaz nemá čas na modlitbu, tak potom nemá čas na nič.“ Marek Marcin dodáva: „Kňaz si musí vyhradiť čas na modlitbu.
Spolupráca a budúcnosť
Na margo spolupráce farností Jozef Kozák zdôrazňuje: „Ak by sme nespolupracovali, asi by sme vydali najhoršie svedectvo. Keď sa vrátim ku košickým mučeníkom, aj oni boli traja, a aj my sme traja farári.
Zároveň si uvedomuje, že má za nich obrovskú zodpovednosť.
Sviatky sv. Jána Krstiteľa
Úcta k sv. Jánovi Krstiteľovi je na Východe už od dávna veľmi rozšírená. Sviatok Narodenia úctyhodného a slávneho Proroka, predchodcu a krstiteľa Jána slávime 24. júna a patrí k najväčším sviatkom sv. Jána Krstiteľa. Bol známy už v 4. storočí, keď sú známe homílie od sv. Jána Zlatoústeho, sv. Ambróza i sv. Augustína.
Sv. Augustín napríklad hovorí: „V celom kresťanskom svete je slávený iba deň narodenia Ježiša Krista a sv. Jána Krstiteľa“ (pozn. História dnešného sviatku siaha do 5. storočia.
- Počatie sv. Jána Krstiteľa (23. septembra): Tento sviatok počatia je zviazaný so sviatkom Zvestovania a Narodenia Ježiša Krista, lebo sa (na základe svedectva Svätého Písma) udialo šesť mesiacov pred počatím a narodením Ježiša Krista (Lk 1, 5-25). Nevýrazné svedectvá o existencii tohto sviatku pochádzajú už zo začiatku 4. storočia, až 7.
- Sťatie hlavy sv. Jána Krstiteľa (29. august): Dôkazy o tomto sviatku pochádzajú z 5. storočia.
- Prvé a druhé nájdenie hlavy sv. Jána Krstiteľa (24. február): Prvé a druhé nájdenie hlavy sa slávi 24. februára.
- Tretie nájdenie hlavy sv. Jána Krstiteľa (25. máj): V roku 857 ju znova našli a bola slávnostne prenesená do Carihradu.
- Zbor sv. Jána Krstiteľa (7. január): Tak je tomu aj deň po sviatku Bohozjavenia, kedy sa veriaci zhromaždili, aby si zvlášť uctili pamiatku Pánovho krstiteľa Jána.
Sv. Ján Krstiteľ odišiel do púšte a neskôr vystúpil ako prorok. Hlásal príchod Božieho kráľovstva. Pokrstil Ježiša Krista. Herodes usúdil, že hnutie vyvolané Jánom je nebezpečné, preto dal Jána uväzniť. Jánov koniec urýchlila pasca Herodiady a jej dcéry. Ján bol sťatý a keď Herodiada dostala hlavu sv. Jána, dala ju zakopať na bezpečné miesto. Jánovo telo pochovali jeho učeníci (porov. Mt 14, 6-8).
Jana, žena Chúzu, Herodesovho správcu, vedela, kde je hlava sv. Jána Krstiteľa zakopaná, vybrala ju a pochovala na Olivovej hore. Po 300 rokoch, keď sa tam budoval chrám, sa hlava našla. Ostala na tom istom mieste a po čase sa na ňu zabudlo.
Za čias Konštantína Veľkého prišli dvaja mnísi zo Sýrie do Jeruzalema na sväté miesto. Údajne sa im zjavil sv. Ján Krstiteľ a ukázal im miesto, kde sa nachádzala jeho hlava. Vykopali ju, no spiatočnej ceste ju ľahkomyseľne dali jednému hrnčiarovi. Neskôr ju získal arián Eustach, ktorý ju zakopal v jaskyni blízko Emáuz. Na tomto mieste bol neskôr budovaný kláštor. Predstavenému sa zjavil sv. Ján Krstiteľ a ukázal mu miesto, kde je pochovaná jeho hlava. To sa stalo v roku 452 a je to považované za druhé nájdenie hlavy sv.
V 8. storočí, v dobe obrazoboreckých bojov, odniesli hlavu sv. Jána Krstiteľa z Carihradu do Komany v Malej Ázii. V čase križiackych výprav ju odniesol neznámy kňaz. V súčasnosti sa nachádza v chráme sv.
Sv. Ján Krstiteľ bol už v materskom lone naplnený Svätým Duchom. Ako veľký askéta bol predurčený pripraviť ľud na príchod Božieho kráľovstva. V 15. roku vlády Tibéria okolo roku 28 nasledoval Božie volanie a začal hlásať krst na odpustenie hriechov a príchod Božieho kráľovstva. Pri krste Ježiša dostal Ján Krstiteľ uistenie o jeho mesiášskom poslaní.
Pôsobenie Jána Krstiteľa končí po zatknutí Herodesom Antipasom. Tetrarcha Herodes sa obával, že veľké zástupy Jánových prívržencov by mohli spôsobiť vzburu. Napokon dal Herodes Jána Krstiteľa sťať, na podnet Herodiady, počas oslavy svojich narodenín. V evanjeliu čítame, že na kráľovej oslave narodenín tancovala Salome, dcéra Herodiady, pred kráľom i hosťami tak úchvatne, že jej tetrarcha nerozvážne sľúbil dať všetko, čo si len zažiada.
Na takýchto hostinách nebývalo zvykom, žeby tancovala samotná kráľovská dcéra. Bol to však šikovný, vopred premyslený ťah jej matky, aby donútila Herodesa navždy umlčať Predchodcu. K rozhodnému činu priviedol Herodesa hlavne strach z ľudí. Aká bude reakcia hostí, keď nesplní prísahu? Aká bude reakcia národa, keď zavraždí jeho proroka? A čo spravodlivý Boží hnev? Na to myslel asi až na poslednom mieste. Herodes poslal kata, aby sťal jeho hlavu.
Tradícia spomína sa, že i Jánovo telo chcela Herodiada hodiť kdesi do priepasti, ale Herodes mal v sebe zrejme ešte toľko súdnosti, že jej to nedovolil a vydal telo jeho učeníkom, ktorí ho vzali ešte tej noci a pochovali, podľa tradície zo 4. storočia.