História farnosti Štiavnické Bane

Cirkevné dejiny Štiavnických Baní sú úzko späté s pôsobením dvoch významných rádov: jezuitov z Banskej Štiavnice a hieronymitánov, ktorí prišli z Tirolska (Rakúsko). Obidva rády sa aktívne venovali pastoračnej činnosti a významne prispeli k rozvoju duchovnej kultúry v regióne.

Pôsobenie jezuitov a hieronymitánov

Koncom 17. a najmä v 18. storočí vybudovali oba rády viaceré sakrálne objekty, ktoré mali nadregionálny význam. Na žiadosť baníkov vybudovali jezuiti kaplnku na Vindšachte už v roku 1681. Neskôr postavili kaplnku sv. Jána a Kalváriu v roku 1733 na Hornej Rovni. Predovšetkým sa však zaslúžili o výstavbu kostola sv. Jozefa s kláštorným komplexom na Vindšachte v rokoch 1735 až 1754.

Hieronymitáni prišli na Vindšachtu pravdepodobne v roku 1733. Ich príchod umožnil hlavný komorský gróf J.A.Wenzel von Sternbach, ktorý pochádzal z Tirolska, ako aj podkomorský gróf Bartolomej Ľudovít z Hechengartenu, rodom z Oberndorfu, taktiež z tejto oblasti (pochovaný je v krypte kostola). Vďaka ich zásluhe, porozumeniu Dvorskej komory vo Viedni a podpore baníkov a obyvateľstva sa začala výstavba unikátneho kostola a kláštorného komplexu 15. apríla 1735.

Kostol sv. Jozefa

Kostol sv. Jozefa je jednoloďový barokový kostol s predstavenou vežou, zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Architektonicky nadväzuje na rímsky kostol II Gesú. Zo severnej strany prilieha ku kostolu poschodová budova kláštora, ktorá má rozsiahly suterén s pivnicami s krížovými a lunetovými klenbami. Na čelnej fasáde sú dva vstupy do kláštora.

Už pri prvej cisárskej návšteve bol kostol takmer hotový a slávila sa tu svätá omša. Slávnostne ho vysvätil biskup Anton Révay v roku 1754. Rád jezuitov bol zrušený v roku 1773 a rád hieronymitánov v roku 1786. Potom plnil funkciu farského kostola. V 19. storočí došlo k viacerým stavebným úpravám, najmä po požiari 10. júna 1824, po zásahu bleskom. Kostol dostal novú neorománsku vežu na východnej strane. Z južnej strany kostola je vchod do krypty, kde sú pochované významné osobnosti vedeckého, kultúrneho a duchovného života.

Interiér kostola

Interiérová výbava kostola je mimoriadne vzácna, baroková a čo je podstatné, intaktne sa zachovala do dnešných čias. V kostole sa nachádza 6 ďalších oltárov, okrem hlavného, zasvätených patrónom: Petrovi Gambacurtovi z Pisy (patrónovi rádu hieronymitánov), sv. Anne, sv. Jánovi Nepomuckému, biskupovi Athenogenovi, sv. Krížu, sv. Panne Márii Loretskej. V hornej časti oltárov sú erby donátorov. Maliarom oltárnych obrazov je rakúsky maliar Anton Schmidt, ktorý ich realizoval v rokoch 1745-41. Na realizáciu hlavného oltára prispela banská spoločnosť Michaelštôlne a majiteľ Ján Jozef Geramb z B.Štiavnice.

Jednotný rukopis má aj ostatný mobiliár kostola - kazateľnica s erbami 4 evanielistov a plastikami 4 cirkevných otcov, krstiteľnica je mramorová s medeným víkom a datovaná rokom 1783, pozoruhodné sú i spovedelnice a najmä kostolné lavice s erbami donátorov, autorsky doložené D. Stanettim a rokom 1762.

Na vysokú a vyspelú kultúru, vkus hieronymitánov i bohatstvo Štiavnických Baní môžeme usudzovať z umelecky pôsobivého interiéru kostola, vzácneho hlavného oltára ako aj nádherného organa, ktorý patrí k najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Postavili ho v roku 1754 a jeho staviteľom bol pravdepodobne známy organár Martin Podkonický. Bohatá figurálna výzdoba v strede s plastikami baníkov a erbom banskej komory (skrížcné želiezko a kladivko, ako aj plastikami sv. Cecílie a Dávida v neskorobarokovom slohu. Výzdoba nesie jednotný rukopis, podobne ako oltáre.

Kaplnky

K veľmi zaujímavým pamiatkam viažúcim sa ku kostolu sv. Jozefa je cyklus 7 prícestných kaplniek smerom ku komorskému dvoru (dnešný OcÚ). Murované kaplnky majú v nike olejomaľby na plechu a ich námetmi sú Útek do Egypta, Narodenie Pána a Klaňanie pastierov, Sv.Jozef s Ježiškom, Ježiš 12-ročný káže v chráme, Smrť sv. Jozefa a Nanebovzatie sv.Jozefa sv. Trojicou. Origináli pochádzali od rakúskeho maliara z polovice l8.storočia (1751). Z pohľadu dejín výtvarného umenia je oblasť Štiavnických Baní príkladom baníckeho votívneho umenia, ktoré nemá na Slovensku obdoby, v horizonte od začiatku 18.storočia po koniec 19. storočia.

Zaujímavosti v okolí

Okolie Štiavnických Baní ponúka aj ďalšie zaujímavé miesta, ktoré stoja za návštevu:

• Náučný chodník Staré mesto / Glanzenberg: Prechádza lokalitou Staré mesto na vrchu Glanzenberg, kde v období 12.-17. storočia bola opevnená banícka usadlosť.
• Náučný chodník Andreja Kmeťa: Spája Prenčov, kde pôsobil a Bzenicu, kde sa narodil.
• Náučný chodník Paradajz: Približuje geologickú stavbu a vývoj Štiavnických vrchov, históriu banskej činnosti a jej vplyvu na životné prostredie.
• Náučný chodník Banská Hodruša: Ponúka prechod nádherným prostredím ponad obec Banská Hodruša a mapuje jej hlavné pamiatky z histórie.

Rímskokatolícka farnosť Štiavnické Bane

Farnosť Štiavnické Bane patrí pod správu správcu farnosti Mgr. Vladimíra Vlčeka. Bohoslužby sa konajú:

• vo štvrtok o 17:00 - Horná Roveň, kostolík sv. Jána
• v sobotu o 17:00 - Horná Roveň, kostolík sv. Jána
• v nedeľu o 11:00 - Štiavnické Bane, farský kostol sv. Jozefa
• v ostatné dni podľa oznamov vyvesených na dverách kostola

Zoznam kňazov pôsobiacich vo farnosti Štefultov

Nasleduje zoznam kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Štefultov, ktorá je spojená s históriou Štiavnických Baní:

1. Ignác Kolakovský SJ (1784 - 1814)
2. Jozef Unruch (1814 - 1827)
3. Ján Magula (1828 - 1840)
4. Alojz Ipovicz (1840 - 1869)
5. Móric Kvassay (1869 - 1884)
6. Jozef Sandrik (1884 - 1900)
7. Imrich Hojsík (1900 - 1902)
8. Jozef Hlavatý (1902 - 1929)
9. Štefan Večerek (1930 - 1932)
10. Pavol Takáč (1932 - 1938)
11. ThDr. Martin Csányi (1938-1959)
12. Emil Alojz Masár OFM (1959-1974)
13. Jozef Lukačovič (1974-1983)
14. Pavol Zaťko (1983 - 1995)
15. Peter Janík (1995-2001)
16. Miloš Pikala (2001 - 2008)
17. Norbert Ďurdík (2008 - 2023)
18. Peter Repiský (od 2024)

tags: #farnost #stiavnicke #bane