Kostol sv. Jakuba vo Štvrtku na Ostrove (maď. Csötörtök) patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je po nedávnej obnove v dobrom stave. Vznik farnosti sa datuje približne do 30. - 40. rokov 13. storočia.
Obec leží 16 km východne od Bratislavy. Kostol sa nachádza hneď pri hlavnej ceste vo voľne prístupnom areáli.
Kostol sv. Jakuba
Vznik a Architektúra Kostola
Kostol postavili ako neskororománsku stavbu niekedy v 30. až 40. rokoch 13. storočia. Mal podobu jednolodia so vstavanými vežami na západnej strane a polygonálnym presbytériom. Stavebný materiál tvorí v prevažnej miere tehla, kombinovaná je však aj s kameňom (základy, spodná časť veží a architektonické detaily). Poloha kostolíka dokumentuje stav úrovne terénu v dobe jeho postavenia.
Za základe výsledkov výskumu v uplynulých rokoch bola stavba zaradená medzi neskororománske stavby juhozápadného Slovenska, pri ktorých už stavitelia zvolili polygonálny tvar svätyne typický pre vyspelú gotiku. Medzi podobne riešené stavby v tejto časti Slovenska patrí napríklad Šamorín, Dunajská Lužná či zaniknutá lokalita v Kalinkove.
Na západnom priečelí sa nachádza hodnotný románsky ústupkový portál, ktorého tympanón je ozdobený reliéfom v tvare trojlístka lemovaného ozdobným ornamentom - diamantovaním. Portál svedčí o vplyve dielní z viedenského Podunajska. Ostenia portálu sú značne zvetrané a plné rýh a jamiek, ktoré sú možno tzv. Vo výške korunnej rímse v juhovýchodnom nároží sa zachovala neskororománska podstrešná konzola v tvare zvieracej hlavy, ktorá plnila ochrannú, zlo odháňajúcu funkciu. Rovnaká konzola bola aj na protiľahlej severovýchodnej strane, z nej sa však zvieracia hlava už nezachovala.
Podvežie sa do lode otváralo troma arkádovými oblúkmi, ktoré niesli dva hranolové piliere. Južný a severný oblúk sú dnes zamurované. Podvežie bolo zaklenuté krížovou klenbou, pričom sa zachovala aj konzola tejto klenby. Klenby podvežia zdobia nástenné maľby s rastlinnými motívmi, v južnej časti sa nachádzajú aj zvyšky figurálnej kompozície.
Na južnej strane svätyne (v exteriéri) je prezentovaný široký oblúk, ktorý viedol do ešte v románskom období pristavanej kaplnky. Fasády románskeho kostolíka pôvodne zdobil oblúčikový vlys, ktorý sa zachoval už len na severnej stene hlavnej lode, dnes v podkroví severnej lode. Na južnej veži bola objavená úprava tehlovej fasády tzv.
V širšom okolí kostolíka stála románska rotunda, dnes už zaniknutá. Slúžila zrejme ako karner. Jej podobu ani polohu zatiaľ nepoznáme. Vieme o nej len z archívnych prameňov, podľa ktorých stála južne od kostola a v roku 1714 sa spomína ako kaplnka sv. Kríža.
Gotická Prestavba a Rozšírenie Kostola
Veľkou gotickou prestavbou prešiel kostol niekedy v období od konca 13. storočia až 1. polovice 14. storočia. V rámci nej bol pôvodný rovný strop nahradený murovanou klenbou nesenou dvoma piliermi, čím vzniklo dvojlodie. Úpravy sa dotkli aj západnej časti lode, kde bola upravená či novovytvorená murovaná empora.
V prvej polovici 15. storočia sa realizovalo veľké rozšírenie kostola, keď k nemu bola pristavaná južná loď, ktorá sa na východnej strane otvárala do priestoru románskej kaplnky a na západnej strane sa k nej pripájal samostatný priestor, dnešná klenotnica. S hlavným dvojlodí južnú loď spájali dva veľké arkádové oblúky.
Zrejme statické problémy pristavanej južnej lode viedli už v krátkom čase po dostavbe k jej zbúraniu a rozšíreniu vnútorného priestoru chrámu o severnú loď. Zachovaný zostal len samostatný priestor na západnej strane. Severná loď siahala na východnej strane až po severozápadný oporný pilier presbytéria, ktorého hmotu začlenili do jej východnej steny. S hlavným dvojlodím ju opäť prepájali dva široké arkádové oblúky v pôvodnej severnej stene lode.
Nová prístavba bola zaklenutá piatimi poliami krížovej rebrovej klenby a jej statiku zabezpečoval rad oporných pilierov po celej jej dĺžke. Takisto došlo k významnému zvýšeniu obvodových múrov lode i presbytéria. Tieto práce sa realizovali pred rokom 1485, ktorý je vyrytý na južnom gotickom portáli. Arkádové oblúky na južnej strane boli zamurované a statika stavby bola z južnej strany zosilnená troma opornými piliermi.
Ďalšie Úpravy a Obnova
V 16. storočí, kedy už kostol využívali protestanti (kalvíni), sa uskutočnili aj menšie úpravy súvisiace s odlišnou liturgiou. Veľké škody na kostolíku zrejme spôsobili silné zemetrasenie v roku 1590 s epicentrom v Komárne. Narušená statika viedla k zrúteniu severnej veže, ktorú vystavali nanovo a zaistili mohutným oporným pilierom pri severovýchodnom nároží.
V rukách kalvínov zostal chrám až do 50. rokov 17. storočia. V období baroka postavili predsiene pred južný a severný vstup. V druhej polovici 19. storočia pristavali k severnej stene svätyne a východnej stene severnej lode nové oratórium. K úpravám došlo ešte aj v 60. a 70. rokoch 20. storočia, kedy bola odstránená neogotická južná predsieň a znovu sa otvorilo prvé podlažie južnej veže dvojicou združených okien.
V roku 2014 sa začalo s komplexnou obnovou kostola, v rámci ktorej vymenili krov nas presbytériom a strešnú krytinu, obnovili fasády a tiež chodbu v podveží. Ukončená bola v roku 2017, pričom chrám bol slávnostne konsekrovaný v septembri toho roku. V roku 2018 bola dokončená úprava okolia kostola.
Kostol patrí k u nás menej početnej skupine dvojvežových stredovekých jednolodí reprezentatívneho charakteru.
Kňazi počas testovania na COVID-19
Súčasnosť
V roku 2017 získal farský úrad ocenenie mimovládnej organizácie Academia Istropolitana Nova za príkladnú obnovu chrámu.
Bohoslužby sa konajú v maďarskom jazyku každý deň v týždni, v nedeľu o 9.30 hod.
Patrocínium a Relikvie
Patrocínium kostola je sv. V oltári sa nachádzajú relikvie troch svätcov: sv. Jána Almužníka, sv. Márie Goretti, bl. Sestry Zdenky. Na farskom úrade v monštrancii sa nachádza relikvia sv. Jakuba apoštola, ktorá sa vykladá na veľké sviatky k poklone veriacim.
Sv. Ján Almužník
Sv. Ján Almužník bol alexandrijský patriarcha. Narodil sa v 2. polovici 6. a zomrel v 7. storočí. Ján bol pôvodným patrónom maltézskych rytierov. Je svätec nerozdelenej Cirkvi, ktorý sa prosí o orodovanie za jednotu kresťanov.
Sv. Mária Goretti
Narodila sa 16. októbra 1890 v Corinalde v Ancone, v Taliansku. V roku 1950 ju vyhlásili za svätú a jej vrah sa tiež zúčastnil kanonizácie, ktorú vykonal pápež Pius XII., kde bola vyhlásená ako ideál mladých. Je patrónkou mladých, mladých žien, čistoty a obetí zneuctenia.
Blahoslavená Zdenka Schelingová
Blahoslavená Zdenka Schelingová sa narodila roku 1916 a zomrela v roku 1955. Bola slovenská rehoľníčka rádu Milosrdných sestier Svätého Kríža a obeť prenasledovania katolíckej cirkvi v Česko-Slovensku. V roku 2003 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú.
Sv. Jakub
Sv. Jakub bol apoštolom a bratom apoštola Jána. Patril medzi trojicu najobľúbenejších Kristových apoštolov a jedného z prvých mučeníkov viery. Zo všetkých apoštolov zahynul vôbec ako prvý. Je patrónom bojovníkov, robotníkov, vrátnikov, námorníkov, klobučníkov, voskárov, lekárov a lekárnikov, pútnikov; proti reumatizmu.
Historické Míľniky Obce Štvrtok na Ostrove
Prvá písomná spomienka o Štvrtku na Ostrove pochádza z obdobia panovania Ondreja II. Dokumenty z týchto období obec spomínajú, ako CHETURTUC, CHETURTUCKHEIL, CHETERTEKHEL, neskôr ako Oppidum CHETERTEK, na základe čoho je možné, že obec v skoršom období mala iný názov, ktorý však bol zabudnutý, a nový názov vznikol na základe udelenia jarmočného práva na štvrtok, namiesto pôvodnej nedele.
Je pravdepodobné, aj keď o tom sa nezachovali žiadne písomné dokumenty, že prví usadlíci na území obce prišli ešte v časoch panovania Svätého Štefana. Štvrtok cez stáročia zohrával významnú rolu v rozvoji Horného Žitného ostrova, a nie len preto, lebo mal jarmočné právo, ale aj preto, lebo toto právo zároveň znamenalo aj možnosti na rozvoj obchodníctva a remeselníctva, a keďže z tohto pohľadu centrom týchto hospodárskych činností bola pre celé územie blízka Bratislava, mali veľký význam aj cesty, keďže Žitný ostrov mal močaristý charakter.
V procese rozvoja Štvrtka, ako zemepanského mesta bolo rozhodnutie kráľa o možnosti využívania „ius gladií“, teda práva meča. Rozvoj „oppida” Štvrtok sa značne spomalil v prvej polovici 16. storočia, keď posledný zemepán z rodiny Szentgyörgyi, menovite Krištof umrel bez mužského potomka.
Nový rozvojový nádych nastal až v období reforiem, a týkalo sa to tak hospodárskeho, ako aj spoločenského života. Charakteristické je na toto obdobie aj rýchly rozvoj a určitá zmena v počte a zložení obyvateľov Štvrtka.
Po prvej svetovej vojne, v roku 1918 obec bola pridelená do nového štátneho útvaru, Československej republiky. Vtedy dostala meno Štvrtok na Ostrove, a patrila do Bratislavskej župy, v rámci nej do okresu Šamorín.