História farnosti sv. Michala Archanjela v Ploskom

Obec Pohronská Polhora bola založená v roku 1786. Za prvú písomnú zmienku o obci možno považovať zápis vo farskej kronike, ktorý previedol prvý duchovný správca polhorskej farnosti, piaristický kňaz Štefan Fidray. Stalo sa tak ihneď po príchode prvých osadníkov, ktorí prišli do tejto lokality z jedenástich osád hornej Oravy.

Ich príchod bol podmienený žiadosťou Gemerskej a Zvolenskej župy, ktorú predložili na sneme v Prešporku. Územie medzi mestami Breznom a Tisovcom bolo neobývané.

Približne v strede cesty stál murovaný hostinec a útulok pre zvieratá a povozníkov - halaš. Tento hostinec s útulkom dalo postaviť mesto Brezno v roku 1726. Časté zbojnícke prepady cestujúcich, ktorí prepravovali rôzni tovar a peniaze z Gemera do Zvolena a opačným smerom, prinútili vrchnosť k tomu, aby tu bola založená osada.

Bola najmladšou osadou mesta Brezna a administratívne sa od neho odčlenila až v roku 1888, kedy sa v Polhore vytvoril samostatný notársky úrad. Svoj názov dostala osada pravdepodobne od názvu Oravskej Polhory, odkiaľ taktiež prišli prví osadníci. Nielen bezpečnostné dôvody ovplyvnili vznik osady.

V nemalej miere to bol aj bohatý výskyt ložísk železnej rudy v okolitých lesoch. Najväčšie ložiská sa našli v Kubickej, Baniarskej a Nogovej. Drevo malo zase slúžiť k páleniu dreveného uhlia, potrebného k výrobe železa. K realizácii celého tohto zámeru došlo po postavení vysokej pece v neďalekej Michalovej v roku 1792. Táto vysoká pec produkovala 2000 ton surového železa ročne a bola v prevádzke do roku 1877.

Po otvorení Železiarní v Podbrezovej jej činnosť začala stagnovať, až došlo k jej úplnému zrušeniu. Pôvodným zamestnaním prvých obyvateľov Polhory bolo poľnohospodárstvo, drevorubačstvo a povozníctvo. V roku 1880 bola postavená v obci parná píla a v roku 1890 píla v Kubickej a tzv. Dubáreň, ktorá spracovávala kôru zo stromov. Upravená kôra sa používala ďalej na výrobu kožených remeňov. V týchto prevádzkach našli zamestnanie aj obyvatelia Polhory.

Život osady ovplyvnilo aj vybudovanie železničnej trate Brezno - Polhora v roku 1895 a jej pokračovanie až do Tisovca v roku 1896. Po duchovnej stránke sa o obyvateľov Polhory starali breznianski piaristi.

Prvý kostol bola vlastne vysvätená izba rodinného domu, kde sa vykonávali bohoslužby. Terajší kostol sv. Michala postavený v klasicistickom štýle bol postavený v roku 1808. Zvonica bola postavená v roku 1843. Cirkevná rímsko-katolícka škola bola najskôr drevená, neskôr murovaná. Presný rok jej výstavby nie je známy.

Život obyvateľov Polhory od prvopočiatkov nebol jednoduchý. Bieda, hlad, choroby, prepady divou zverou a požiare boli ich častými hosťami. V roku 1873 zachvátila Polhoru veľká epidémia cholery. V uvedenom roku zomrelo na jej následky až 237 ľudí. Najstrašnejší požiar v dejinách obce vypukol 2. augusta 1942, kedy vyhorelo 158 domov a hospodárskych stavísk. Na pomoc postihnutým bola vyhlásená celoštátna zbierka.

Po osobnej návšteve ministra vnútra Alexandra Macha bolo rozhodnuté, že 42 rodín, ktoré zostali úplne bez prístrešia, sa odsťahuje do obce Ploské v prešovskom okrese. Tu na pôde bývalého veľkostatku boli pre tieto rodiny postavené domy.

Obec po založení bola filiálkou Brezna. Do kostola chodili do Brezna, jeden páter piarista chodil navštevovať chorých. V novembri 1788 otvorili kaplnku sv. Michala v súkromnom dome. R. 1794 rozhodol magistrát, že postaví kostol. najprv postavili drevenú faru a P. Štefan Fidray, ktorý už býval natrvalo v Polhore, ako bola otvorená kaplnka v dome Jána Vlčáka, sa presťahoval do nej. Farnosť bola systemizovaná r. 1808. Piaristi ju spravovali do 1854.

Kostol sv. Michala Archanjela

Prípravné práce na stavbu kostola začali v roku 1799 a základný kameň terajšieho kostola bol položený v roku 1802 a v tomto roku sa postavili múry kostola do výšky okien. Stavba kostola bola dokončená až v roku 1808, no kostol nemal vežu, tá bola dokončená až v roku 1835. Vo veži kostola boli osadené dva menšie zvony, ktoré však veľmi zaťažili vežu a hrozilo jej a poškodenie kostola. Kvôli tomu v roku 1843 postavili zvonicu, ktorá stála pri kostole. Do nej presunuli dva zvony z veže a ešte bol pridaný ďalší, neskoršie pribudol tretí zvon.

Kostol Polhorci zasvätili svätému Michalovi archanjelovi, ktorý je ochrancom v boji proti diablovi. Kostol má znaky empírového slohu. Jeho vnútorná dĺžka je 23 metrov, šírka 10 metrov a výška kostola 8,5 metra. Svätyňa je štvorcová a ukončená polkruhovým oblúkom. Veža je vstavaná do kostola a jej vnútorná časť stojí na pilieroch, ktoré sú kombinované s organovým chórom. Hlavný oltár je novogotický s reliéfom obrazu sv. Michala, ktorý v boji poráža draka. Po boku tohto archanjela stoja sv. Peter a sv. Pavol.

Kostol sv. Michala Archanjela v Dražovciach

Cintoríny v Pohronskej Polhore

Prvý cintorín v Pohronskej Polhore bol vysvätený 27. 11. 1788 na pravej strane terajšej ulice Športová pri železničnej trati. Výber pozemku odsúhlasilo mesto Brezno, ako patrón novozaloženej osady. Pre vysokú vlhkosť pôdy bol cintorín po 6 rokoch zrušený.

Druhý cintorín bol zriadený v roku 1794 (teraz sa nazýva starý cintorín). V 20-tych rokoch minulého storočia sa cintorín zapĺňal a Polhora v roku 1925 žiadala od Brezna nový pozemok. Brezniansky magisrtát navrhol pôvodný pozemok, ale ten už z verejno-zdravotného hľadiska nevyhovoval. Dňa 17. 5. 1940 predal obci Mestský úrad v Brezne pozemok o rozlohe 5 000 m2 v lokalite Za varguľou.

Nový cintorín doa 20. 11. 1949 posvätil okresný dekan Jozef Hanuška. V roku 1980 bol cintorín rozšírený o hornú časť. V roku 1986 bol v nákladoch 2 500 000 korún vybudovaný dom smútku. V roku 1995 bol vysvätený správcom farnosti Pavlom Kadučákom a odvtedy sa tam konajú sväté omše. O dom smútku sa starajú Jarmila Krupová a Elena Trnavská. Starý cintorín bol v roku 1949 uzavretý.

Dňa 6. 12. 1999 bol rozhodnutím číslo MK 1399/99-400 Ministerstva kultúry Slovenskej republiky vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Dôvodom je, že v starom cintoríne sa nachádza mnoho zachovalých liatinových krížov z 19. a prvej polovice 20. storočia a predstavuje jeden z najzachovalších cintorínov s liatinovými krížmi na Slovensku.

Starý cintorín zriadili v roku 1794 v poradí ako druhý cintorín v obci. O jeho polohe hovorí zápis v Historii domus katolíckej farnosti: „Nový cintorín, ktorý je zase pri ceste z Polhory smerom do Michalovej, je od kostola vzdialený 400 chôdzových krokov.“ V súčasnosti sa nachádza priamo v intraviláne obce, v blízkosti štátnej cesty. Pochovávanie v ňom bolo úplne zastavené v roku 1950, dodnes si zachoval svoj pôvodný vzhľad, aj výzdobu náhrobníkov.

Starý cintorín je nielen jediným zachovaným celkom liatinových krížov na Horehroní, ale aj jedným z mála cintorínov tohto druhu na Slovensku. Právom sa preto považuje za výnimočnú, reprezentatívnu pamiatku duchovnej a materiálnej kultúry obyvateľstva horného Pohronia. V decembri roku 1999 bol starý polhorský cintorín zapísaný do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu Slovenskej republiky.

Za pozornosť stojí aj samotný vzhľad niektorých hrobov upravených do podoby rovov, bez kamenných obmuroviek a s bočnými stenami spevnenými len trávou a sezónnou výzdobou na vrchnej časti, ale aj atypický tvar v podobe písmena „S“ alebo „U“.

Náhrobníky a kríže umiestnené na hroboch sú zhotovené z viacerých materiálov (drevené, kamenné , železné). Najpočetnejšie (približne 70% ), sú zastúpené náhrobníky vytvorené z liatiny - predovšetkým kríže, vzhľadom na prevládajúce rímsko-katolícke vierovyznanie obyvateľstva. Najstarší zachovaný kríž pochádza z roku 1851. Tak ako aj ostatné , zhotovili ho v Hroneckej zlievarni, v centre bývalého železohutníckeho komplexu. V 50. rokov 20. storočia bolo odlievanie krížov prerušené.

Liatinové kríže sú unikátne svojou výzdobou. Tie najstaršie sú jednoduché, s hladkými ramenami a výzdobou len na vrcholoch ramien. Ich zvláštnosťou je text, odlievaný a umiestnený priamo na ploche ramien. Postupom času sa ornamentika rozšírila na celú plochu kríža. V spektre rôznorodosti sa rozvinula od jednoduchých reliéfnych rastlinných motívov, do prerezávaných ornamentov s gotickými prvkami, až po rastlinné motívy s využitím prvkov akantu, ľalie, rozviliny, trojlistu, alebo viniča, vinúcich sa až na vrcholy ramien. Na vrcholoch ramien a v päte krížov sa objavujú tváre anjelov postavy svätcov.

Starý cintorín v Pohronskej Polhore

V krížení ramien, v ktorom sa zvyčajne nachádzala plastika Krista, zvykne byť umiestnená svätožiara s rôznou úpravou a rozmerom lúčov v tvare prútov, kopijí, viniča alebo štylizovaných rastlín. Súčasťou liatinových krížov sú liatinové tabuľky so základnými životopisnými údajmi v tvare elipsy, kruhu, obdĺžnika, srdca s výraznou výzdobou po obvode.

Zaujímavú skupinu tvoria detské náhrobníky. Na cintoríne bola na pochovávanie detí vyčlenená plocha v blízkosti hlavného kríža, neskôr boli deti pochovávané pri ostatných rodinných príslušníkoch. Z diaľky sú hroby rozoznateľné jednotným symbolom - anjelom. Na vrcholoch kamenných krížov sa nachádza v podobe plastiky, na liatinových náhrobníkoch dominuje reliéf postavy anjela - dieťaťa alebo dieťaťa - Krista. Kríž u týchto náhrobníkov ustupuje do úzadia, postava sa oň opiera alebo ho drží v ruke.

Pôvod krížov v starom cintoríne Pohronskej Polhory zaraďuje túto pamiatku do pomyselnej trasy „železnej cesty“ vinúcej sa horným Pohroním, ktorá spája historické pamiatky, objekty, či významné miesta a odkazuje na dlhoročnú železohutnícku tradíciu regiónu.

Ozubnicová železnica Pohronská Polhora - Zbojská - Tisovec

Železničná trať medzi Pohronskou Polhorou a Tisovcom je technickým unikátom. Najvyššie prevýšenie v oblasti sedla Zbojská museli vlaky prekonávať pomocou ozubnice. Železničná trať medzi Pohronskou Polhorou a Tisovcom jestvuje už od roku 1896. Hlavným motívom jej výstavby bolo uľahčenie spojenia medzi železiarňami v Tisovci, Podbrezovej a Hronci.

Železničná trať prekonáva horský terén s pomerne veľkým prevýšením. Technicky najnáročnejší úsek v okolí sedla Zbojská dosahuje miestami stúpanie 50,2 promile. Súčasťou trate, ktorá je zaujímavým technickým dielom, sú aj dva impozantné viadukty: Čertov viadukt a viadukt Pod Dielom a viacero ďalších umelých stavieb, najmä kratších mostov a oporných múrov.

Prvý ozubnicový parný vlak po obnove tejto národnej kultúrnej pamiatky vyšiel na trať pre turistov dňa 4. októbra 2014 po viac ako 50 rokoch. Dnes sa táto trať s rozchodom 1 435 mm stáva vďaka parnej prevádzke európskym unikátom. 02.01.2008 ozubnicová trať Pohronská Polhora číslom rozhodnutia MK SR-118/2008-51/32 bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku.

Turnaj troch Polhor

V júni 1971 sa stretol prípravný výbor Turnaja troch Polhor. V roku 1972 sa zástupcovia troch slovenských Polhor stretli prvý krát v Novej Polhore, ktorá zorganizovala futbalový turnaj pri príležitosti 30. ročníka.

V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad doterajších ročníkov turnaja:

tags: #farnost #sv #michala #archanjela #ploske