Minimálne do 15. storočia siaha pôvod Kostola sv. Mikuláša v zemplínskej obci Soľ. O stredovekú podobu ho pripravili prestavby v 19. a 20. storočí.
Obec Soľ sa v písomných záznamoch objavuje už v roku 1252 pod názvom Sowkwth vo význame Soľný prameň (maďarsky Sókút). Miestna farnosť sa objavuje už súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337, keď tu pôsobil kňazi Ján. Odborníci často datujú súčasnú stavbu na koniec 15. storočia (uvádza sa písomná zmienka z roku 1493).
Kostol sv. Mikuláša v obci Soľ
Architektonické Zmeny a Obnovy
V 17. storočí bola upravovaná loď už v barokovom štýle. Podľa niektorých zdrojov práve v tomto období postavili dnešnú loď a západnú vežu. V roku 1875 spôsobila víchrica zrútenie vysokej drevenej strechy veže. Nahradila ju nová, nižšia. Veľká obnova sa uskutočnila aj v roku 1932, pričom chrám vysvätili o rok neskôr. Z tohto obdobia pochádza aj hlavný oltár.
Status národnej kultúrnej pamiatky má kostol od roku 1963. V roku 1994 stredovekú sakristiu odstránili a nahradila ju moderná prístavba. Gotický pôvod má jedinečné zaklenutie presbytéria. Ide o lomenú valenú klenbu orientovanú nezvyčajne kolmo na os kostola doplnenú o dekoratívne krížové rebrá. Nárožia svätyne spevňujú oporné piliere. Na juhovýchodnej strane polygónu presbytéria je prezentované zaslepené gotické okno väčších rozmerov s lomeným oblúkom.
Ďalšie Informácie o Kostole
Nie je jasné, kedy došlo k zmene patrocínia z Panny Márie na sv. Mikuláša, a ani to, či a v akom rozsahu dnešný chrám nadväzuje na kostol spomínaný v pápežských desiatkoch.
Pôvodne gotický kostol z konca 15. storočia bol opravený začiatkom 17. storočia. Obnovený a neogoticky upravený bol v roku 1884. Po druhej svetovej vojne objekt čiastočne opravili. Ide o jednoloďový priestor s polygonálnym zakončením presbytéria, v ktorom je pôvodná neskorogotická valená klenba s dekoratívnymi krížovými klenbami, raz žliabkovanými na spôsob rebier zo 14. storočia. V lodi je pseudogotická lomená klenba s úzkymi rebrami z roku 1884. Fasáda je novoupravená s modernou prístavbou vstupnej predsiene pri veži.
Pred rokom 1666 bola vybudovaná terajšia loď a veža kostola. Veža bola zakončená vysokou drevenou strechou, ktorá sa však 9.7.1875 pri víchrici zrútila. Odvtedy je veža nižšia. Kostol bol viackrát opravovaný: 1742 - 1753, 1816, 1884 vždy z vlastných prostriedkov farníkov.
Veľká rekonštrukcia sa uskutočnila aj v roku 1932. Kostol vysvätili v roku 1933. V tom čase bol postavený hlavný oltár ku cti Krista Kráľa, ktorý vyhotovila dielňa Břetislava Kaffku v Červenom Kostelci. V roku 1949 bol postavený bočný Mariánsky oltár vyhotovený tou istou rezbárskou dielňou, ako aj celé zariadenie kostola (sochy, krížová cesta, kazateľnica).
Sakrálny objekt je od roku 1999 v štádiu postupných opráv, aby sa mu vrátil pôvodný gotický štýl.
Ďalšou kultúrnou pamiatkou obce je prícestná kaplnka sv. Jána Nepomuckého z polovice 19. storočia.