Konkatedrála svätého Mikuláša v Prešove patrí k najvýznamnejším historickým dominantám mesta. Ide o najstaršiu budovu a jedinú zachovanú gotickú sakrálnu stavbu v Prešove.
Prešovská konkatedrála je gotickým trojlodím, tzv. sieňovým kostolom, ktoré boli rozšírené predovšetkým v nemeckých oblastiach. V minulosti sa považovala za jeden z najdokonalejších sieňových kostolov v bývalom Uhorsku a spomedzi stavieb rovnakého typu na Slovensku sa svojimi rozmermi radí hneď za levočský Kostol sv. Jakuba a bratislavský Dóm sv. Martina.
Pôvod a výstavba
Jej pôvod siaha ešte do predmestského obdobia a pravdepodobne už od 13. storočia stál na jej mieste kostol nemeckej osady. Azda v tých časoch má svoj pôvod i patrocínium sv. Mikuláša, ktoré so sebou priniesli nemeckí kolonisti. Vlastný farský kostol si mesto postavilo koncom 40. rokov 14. storočia. Dokladá to listina kráľovnej Alžbety z r. 1347, dovoľujúca Prešovčanom kdekoľvek v Šarišskej stolici lámať kameň, určený na jeho výstavbu. Možno predpokladať, že táto prvá stavba bola vrcholne gotickým trojlodím s pôdorysom v podstate zhodným s dnešným kostolom. Zachovali sa z nej hlavice stĺpov a konzoly v severnej stene a triumfálnom oblúku, ktoré zároveň poukazujú na výšku pôvodného chrámu. Jeho staviteľov pripomína reliéf bradatej hlavy v severnej stene, pravdepodobne podobizeň kamenárskeho majstra.
Prestavby a úpravy
V priebehu 15. storočia boli potom vykonané viaceré stavebné úpravy a prístavby. Najradikálnejším zásahom bola však prestavba v rokoch 1502-1511, ktorú viedol prešovský kamenársky majster Ján Brengyszeyn. Veža kostola bola dokončená r. 1515. Dnešná podoba jej vrcholu je však z r. Ďalších autorov prestavby pripomínajú kamenárske značky a reliéf bradatej hlavy na južnej strane víťazného oblúka južnej lode. V jej priebehu prebudovali celé trojlodie, o niekoľko metrov zvýšili všetky steny a po pristavaní niektorých ďalších častí (južná predsieň) dali celému chrámu dnešnú neskorogotickú podobu. Ďalšie storočia priniesli iba niektoré menšie úpravy a prístavby, ako južný barokový portál z 18. storočia a severný empírový portikus z r. 1828.
Veža Konkatedrály sv. Mikuláša v Prešove - upútavka
Osudy kostola
Kostol šesťkrát vyhorel, a to v r. 1685, 1711, 1780, 1788, 1886 a naposledy r. 1887. Po tomto požiari zastrešili vežu iba provizórnou strieškou a v r. 1903-1904 pseudogotickou strechou podľa projektu slávneho staviteľa F.Pôvodne bol okolo kostola cintorín, ohradený kamenným múrom. Ten zrušili v prvej polovici 19. storočia a následne zbúrali aj múr. Na cintorín, resp. pochovávanie v chráme upozorňujú iba nečitateľné mramorové náhrobné kamene pri južnom portáli. Ďalšie osudy kostola úzko súviseli s historickým vývinom mesta.
Ako katolícky farský kostol slúžil do roku 1531, keď všetci mešťania spolu s farárom prijali Lutherovo učenie. Počas nasledujúcich 140 rokov bol potom evanjelickým chrámom občanov nemeckej národnosti a keďže prvý nemecký kňaz mal zároveň funkciu farára, naďalej ostal i farským kostolom. Po obsadení mesta habsburským vojskom r.1671 urobili z neho katolícky kostol, počas povstania Imricha Tököliho (1682-86, v pôvodine Thökölyho) opäť evanjelický. Posledný raz slúžil ako nemecký evanjelický chrám počas povstania Františka II. Rákociho, v r. 1705-1711. Odvtedy až do súčasnosti je rímskokatolíckym farským kostolom.
Za zmienku stojí, že počas reformácie (v 16. -17. Na konci prvej svetovej vojny sa stal svedkom jednej z najtragickejších udalostí v dejinách mesta, popravy účastníkov tzv. prešovskej vzbury. Pri jeho severnej stene bolo 1. novembra 1918 zastrelených 43 osôb. Donedávna pripomínala popravu pamätná tabuľa, sňatá pri oprave kostola r.
Architektúra a interiér
Z pôvodného gotického a renesančného vnútorného zariadenia sa dochovalo iba veľmi málo. Väčšia časť bola zničená pri požiaroch, najmä však v dôsledku náboženských bojov počas protihabsburských povstaní na konci 17. storočia. Po obsadení mesta Tököliho vojskom r. 1682 vyniesli mešťania z kostola ako odplatu za krutú katolizáciu všetky krídlové oltáre a spálili ich v mestskom pivovare.
Zo všetkých oltárnych obrazov sa zachovalo iba štrnásť tabuľových obrazov od prešovských maliarov Molerovcov, pôvodne z oltára sv. Mikuláša a sv. Panny Márie. Z pôvodného hlavného oltára sv. Mikuláša z konca 15. storočia (vznikal v r. 1490-1506) ostali tri polychrómované plastiky, sv. Mikuláša, ktorý je patrónom kostola, Madony s dieťaťom a sv. Elígia s troma menšími plastikami evanjelistov na konzolách s baldachýnmi, od prešovského rezbára J. Weissa. Celú gotickú oltárnu skriňu neskôr zakomponovali do nového barokového oltára od J. Hartmanna (r. 1696). Rám hlavného oltára vznikol počas účinkovania jezuitov v Prešove. Svedčia o tom aj plastiky ich rádových svätcov a emblém IHS na bohostánku. Pod vrcholom je tretí erb Prešova z r. 1558.
Z ostatných gotických predmetov ostala v chráme mimoriadne cenná plastika Ukrižovaného z prvej polovice 14. st. , soška Krista Trpiteľa z dielne Majstra Pavla z Levoče a plastika archanjela Gabriela z 15. st. , ktorá bola r. Z prelomu 15. a 16. storočia sa zachovalí nástenné maľby na severnej stene. Z čias ranej renesancie pochádza krstiteľnica z červeného mramoru s tepaným medeným vrchnákom, pravdepodobne od talianskeho majstra. V protestantskom období chrámu boli postavené oratóriá na severnej strane hlavného presbytéria, ako aj hlavný organový chór s organom z r. 1634 na západnej strane. Nad organom je postava sv. Michala archanjela.
Bočný chór s organom pochádza zo 17. storočia. Na ňom sú štyri maľby - Zvestovanie, Narodenie, Obrezanie, Poklona troch mudrcov s označením hlavy a veršov evanjelistov Lukáša a Matúša. Štvor a šesť-sedadlové, intarziou zdobené renesančné stallá pochádzajú z r. 1568-1569. Chrám musel pôvodne obsahovať podstatne viac renesančných prvkov z čias reformácie, keďže v tom období ho dala mestská rada renovovať, ako na to upozorňuje nápis na kamennej tabuli z r. V priebehu 18. storočia doplnili interiér viacerými barokovými objektmi. V tom čase bol na pravej strane od hlavného oltára postavený oltár sv. Antona Paduánskeho, oltár sv. Jozefa a oltár Premenenia Pána. Vitráže v oknách v južnej stene a presbytériu pochádzajú z 50. rokov 20. storočia.
Interiér kostola prešiel v minulosti väčšou rekonštrukciou vrátane omietok, vitráží a okien. Pred desiatimi rokmi sa urobila nová elektrifikácia. V kostole bolo položených 12 kilometrov káblov, keďže stará elektroinštalácia nespĺňala moderné kritériá a požiadavky bezpečnosti. Zároveň zachránili historický organ zo začiatku 18. storočia, na čo farnosť podľa Dronzeka vyzbierala 500-tisíc eur.
V pláne je aj reštaurovanie dvoch oltárov, konkrétne svätého Mikuláša a svätého Antona.
Súčasnosť
Farský Kostol sv. Mikuláša bol v roku 2008 povýšený na konkatedrálu. Jej návštevníkov určite poteší aj možnosť vystúpiť na vežu, z ktorej je nádherný výhľad na celé mesto Prešov. Kto chce vidieť 360 stupňovú panorámu Prešova z vtáčej perspektívy, musí najprv zdolať 220 schodov a vystúpiť na vrchol veže Konkatedrály sv. Mikuláša a to do výšky 70 metrov. Do veže sa vchádza točitým kamenným úzkym schodiskom.
Na jednotlivých podlažiach vo veži je výstava kresieb a fotografií, ktoré dokumentujú, ako sa vzhľad kostola rokmi menil. Na vyšších poschodiach sú umiestnené sochy z priečelia Františkánskeho kostola a fragmenty z Kalvárie. V druhej polovici veže sa vystupuje širším dreveným schodiskom. Návštevníci tu môžu vidieť mechanizmus zvonov.
Slnečné hodiny nájdeme na oporných pilieroch konkatedrály sv. Mikuláša. Jedná sa o úplné vertikálne hodiny v tvare obdĺžnika. Číselník má arabské číslice v rozsahu do šiestej hodiny rannej po šiestu hodinu večernú. Medzi ním sa nachádzajú dátumy rokov ich rekonštrukcie. Rok 1513 predstavuje rok výstavby týchto hodín. Ako nevýhodu vidíme v prevedení slnečných hodín, nakoľko splývajú s fasádou kostola a návštevník ich jednoducho prehliadne.
V súčasnosti prebiehajú rozsiahle rekonštrukčné práce na veži konkatedrály. Už bolo postavené lešenie až po samý vrch. Robil sa reštaurátorský prieskum, aby sa presne určili rozsahy nutnej rekonštrukcie. Mnohé kamenné články veže sú uvoľnené a v havarijnom stave. V pláne je aj očistenie veže od nánosov, doplnenie vypadaných častí, tiež nová fasáda či výmena starých drevených okien. Projekt by mal stáť približne 1,5 milióna eur, pričom by mal byť financovaný z rôznych výziev či milodarov.
Stavebný ruch sa však ozýva aj z interiéru konkatedrály, kde sa reštauruje menza a bohostánok pred hlavným oltárom za zhruba 75-tisíc eur. Na otváracích dvierkach sa našli pôvodné texty, zhruba z roku 1701, ktoré boli premaľované okolo rokov 1920 - 1930. Po dokončení rekonštrukcie bude toto dielo úžasným prvkom interiéru.
Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove je nielen významnou náboženskou stavbou, ale aj dôležitou kultúrnou pamiatkou, ktorá svedčí o bohatej histórii mesta a jeho obyvateľov.
Rozmery Konkatedrály sv. Mikuláša
Svojimi rozmermi, dĺžkou 54,7 m, šírkou 34-45 m, výškou 16 m, patrí k najväčším chrámom na Slovensku.
Patrón
Patrónom konkatedrály je sv. Mikuláš, ktorý sa v 13. storočí tešil veľkej úcte medzi veriacimi v Prešove.
Takto sa Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove stáva okrasou a dominantou starodávneho námestia mesta.