Farnosť Svätý Peter: História a Význam

Svätí Peter a Pavol sú dvaja najvýznamnejší apoštoli a predkovia ich nazývali apoštolskými kniežatami. Majú výnimočné postavenie v apoštolskom zbore a v prvotnej Cirkvi. Niektorí kresťanskí myslitelia ich pravidelne spájajú a spoločne ich uctievajú. Historicky tu môže byť základ ich spoločnej úcty a pôsobenia.

Poďme sa pozrieť na históriu farností a kostolov zasvätených sv. Petrovi na území Slovenska.

Svätý Peter a Pavol

Sv. Petra a Pavla si pripomíname 29. júna. Sviatky svätých Petra a Pavla sú dôležité dni v katolíckej Cirkvi. Veriaci si v tento deň pripomínajú životy a skutky týchto dvoch apoštolov, ktorí zohrali kľúčovú úlohu v šírení kresťanstva. Ich príbehy sú inšpiráciou pre mnohých a ich odkaz je stále živý.

Peter, brat apoštola Andreja, sa volal pôvodným menom Šimon. Pochádzal z galilejského mestečka Betsaida a bol rybárom. V čase Ježišovho pôsobenia býval v Kafarnaume pri Genezaretskom jazere. Jeho žena sa v evanjeliách nikdy nespomína. Zásah evanjelia vyvoláva dojem, že Petrova žena v tom čase už asi nežila.

Stretnutie Šimona-Petra s Ježišom sa udialo pri Genezaretskom jazere, kde predtým viackrát lovil ryby. Šimonova loďka mohla pojať ledva polovičku chytených rýb. Petrovo priznanie vlastnej nízkosti malo však opačný účinok. Po latinsky Petrus, po slovensky Peter.

Ježiš dobre poznal i Petrove slabosti a zaznamenané v 22. kapitole Lukášovho evanjelia hovorí: "Šimon, Šimon, satan si vás vypýtal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neprestala tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov!"

Skutky apoštolov hovoria o Petrovi predovšetkým v prvej časti, v ktorej hovoria o počiatkoch Cirkvi. Peter vystupuje ako hlava apoštolov a hovorí a koná v mene ostatných apoštolov. Na Turíce predstúpil pred všetkých v prvej verejnej kázni-katechéze. S Jánom uzdravuje chromého od narodenia a robí iné zázraky.

O Petrovom pôsobení v Ríme nemáme priame doklady v biblických spisoch, okrem prvého Petrovho listu, kde apoštol hovorí: "Pozdravuje vás z Babylonu (vaša) spoluvyvolená a môj syn Marek." (1 Pt 5,13.) Menom Babylon sa tu označuje cisársky Rím podobne ako v Apokalypse apoštola Jána. Podľa svedectva Klementa Rímskeho, tretieho Petrovho nástupcu na konci 1. storočia, Peter zomrel mučeníckou smrťou v Ríme.

Podľa tradície zomrel spolu s apoštolom Pavlom roku 67. Ich smrť nariadil ukrutný cisár Nero po požiari mesta Ríma. Sv. Pavla pochovali na cintoríne pri Ostijskej ceste. Konštantín Veľký postavil nad jeho hrobom menšiu baziliku. Tak ako chrám sv. Petra, aj bazilika sv. predstavuje významné dielo kresťanskej architektúry.

Bazilika sv. Pavla za hradbami v Ríme

Svätý Pavol

Pavol sa zasadzoval za to, aby sa pohania mohli dať prijatí do Cirkvi bez toho, žeby sa predtým museli stať židmi a aby mali plnoprávne miesto v Cirkvi ako tí, čo pochádzajú zo židovstva. Bol to Izraelita z Benjamínovho rodu a pôvodne sa volal Šavol. Bol dôslednou osobnosťou, ktorá sa nezastavila na polceste a nekompromisným obhajcom. Po obrátení sa stal apoštolom.

Prvá skúška prišla hneď po obrátení v Damasku. V Jeruzaleme bol Pavol dva týždne Petrovým hosťom. No kresťania sa báli Pavla a nedôverovali mu. Pavol znovu na apoštolské cesty, o ktorých však nevieme nič určitejšie. Podľa istých náznakov sa pripúšťa možnosť, že zašiel až do Španielska.

Druhý list Timotejovi Pavol predvída svoju blízku násilnú smrť. Sv. Pavla pochovali na cintoríne pri Ostijskej ceste. Konštantín Veľký postavil nad jeho hrobom menšiu baziliku. Baziliku postupne bohato vyzdobili a ohradili ochranným múrom. No pápež Lev XII. ju obnovil do pôvodnej veľkoleposti. Obnova bola dokončená za pápeža Pia IX.

Kostol Sv. Petra v Turčianskom Petre

Obec Turčiansky Peter leží cca 6 km juhozápadne od Martina. Kostolík stojí na vyvýšenom mieste v obci a slúži ako farský chrám Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave. Patrocínium: sv. Peter. Vznik: najneskôr druhá polovica 13. storočia.

Kostol postavili vo vyvýšenej polohe niekedy najneskôr niekedy v druhej polovice 13. storočia ako jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom rovnakej šírky ako loď. Do druhej polovice 13. storočia stavbu datuje ranogotická krížová klenba v presbytériu. Na jeho východnej a západnej strane sa však našli stopy po staršej valenej klenbe. Najstaršia zmienka o Kostole sv. Petra je z roku 1323, tú však odborníci vzťahujú na staršiu zaniknutú stavbu stojacu medzi Turčianskym Petrom a Trebostovom. Vzhľadom na datovanie stojacej stavby minimálne do druhej polovice 13.

Krov kostola z červeného smreka pochádza z obdobia poslednej štvrtiny 15. storočia až začiatku 16. storočia. Podľa správ z 19. storočia sa v exteriéri stavby nachádzala veľká nastenná maľba sv. Petra.

Od roku 1580 sa vo vlastníctve objektu striedali katolíci s evanjelikmi, definitívne pripadol katolíkom v roku 1709. Okolo roku 1625 sa uskutočnila renesančná prestavba, ktorú financoval patrón kostola - rodina Dávidovcov. Počas nej bola zaklenutá loď, sakristia i podvežie a pod presbytériom vybudovali rodinnú hrobku. Zo severnej strany lode pristavali kostnicu. Zrejme v tomto období pribudla na vežu krytá drevená ochodza. V roku 1910 bola cibuľovitá strecha veže nahradená súčasným ihlanový tvar.

Zásadný vplyv na podobu stavby mala prestavba v rokoch 1946 - 47, keď boli všetky okná, okrem východného na presbytériu, zväčšené. Severná kostnica bola prestavaná na Lurdskú kaplnku Panny Márie, ktorú sprístupnili z lode novo prerazeným vstupom v tvare lomeného oblúka. Pôvod stavby stále nie je úplne objasnený.

Bohoslužby sa konajú v utorok a piatok o 17.45 hod., v sobotu o 7.45 hod.

Kostol sv. Petra v Turčianskom Petre

Kostol Sv. Petra a Pavla v Eliášovciach

Zrejme až do 14. storočia siahajú počiatky Kostola sv. Petra a Pavla v Eliášovciach, stredoveký pôvod stavby však dnes už veľa nepripomína. Prekryla ho rozsiahla prestavba v ranoklasicistickom štýle v poslednej tretine 18. storočia.

Kostol s polygonálnym presbytériom stojí na okraji obce na miernej vyvýšenine. Pôvodne stál v obci Svätý Peter, ktorá neskoršie splynula s Eliášovcami. V obci pomenovanej podľa zasvätenia chrámu už v roku 1331 existovala farnosť a tiež Kaplnka sv. Petra. V roku 1340 sa tu už spomína Kostol sv. Petra.

V rokoch 1770 - 1773 a v roku 1780 prešiel chrám veľkou prestavbou v ranoklasicistickom štýle, v rámci ktorej bol rozšírený. V interiéri sa zachovalo neskorogotické kamenné pastofórium a epitaf Mateja Ilešháziho z roku 1510. Súčasťou hlavného oltára je aj pôvodne gotická plastika Madony z roku 1458.

Kostol Sv. Petra v Pôtore

Obec, fara a miestny kostol zasvätený sv. Petrovi sa prvýkrát spomína v listine z roku 1297. Historický názov obce je Svätý Peter alebo iba Peter, jej názov sa často menil, a dnešný názov Pôtor sa úradne používa od 12. mája 1923.

V rokoch 1332 -1337 sa uvádza „Petrus sacerdos Sancti Petri“, keď farár, ako desiatok platil z farnosti pápežským kolektorom šesť grošov do pokladnice Svätého Petra. V roku 1548 zemepánom obce Pôtor bol Imrich a Ján Balassa o 50 rokov neskôr Žigmund Balassa.

V rokoch 1554 - 1593 bola okupovaná Turkami, obec patrila do sečianskeho sandžaku. V rokoch 1560 - 1570 je zaznamenaná prítomnosť reformačného hnutia. V rokoch 1571 - 1573 bola aj známym pútnickým miestom, ešte aj dnes sa najbližšia časť chotára na východ od obce nazýva Nad púťou a Pod púťou.

V roku 1559 už jestvoval evanjelický cirkevný zbor, dôkazom o tom je latinský písaný nápis na zvonici pri kostole, ktorý bol v roku 1599 vrytý do kameňa. Prvá písomná správa o evanjelickom cirkevnom zbore je však až z roku 1615, keď ho dňa 27. januára vizitoval superintendant Samuel Melikius. Podľa protokolu napísaného pri vizitácii evanjelického cirkevného zboru v Pôtri superintendentom Davidom Lánim dňa 16. februára 1657 pôtorskí roľníci odvádzali pre kostol a farára dávky.

Obec patrila modrokamenskému a divinskému panstvu (1660) a už v roku 1674 opäť Balassovcom, grófovi Valentínovi. V roku 1731 časť obce patrila Karolovi Zichymu a časť Pavlovi Balassovi. Urbárska regulácia, úprava poddanských pomer, ku ktorej došlo za vlády Márie Terérie, bola pre obec Pôtor napísaná 13. júna 1771 v Pôtri a pre obec Žihľava 25. júna 1771 v Žihľave.

Do roku 1918 patrila obec Pôtor a Žihľava do Novohradskej župy a do slúžnovského okresu Modrý Kameň (trval od roku 1913 do roku 1923). Za I. ČSR od roku 1923 bolo územie už okresného úradu Modrý Kameň pričlenené do Zvolenskej veľkožupy, ktorá trvala do roku 1928. Od tohto obdobia až do konca I. ČSR patrili obce Pôtor a Žihľava do okresného úradu Modrý Kameň. Rovnako do okresu Modrý Kameň patrili obe obce od oslobodenia až do roku 1960. Okres bol súčasťou Banskobystrického kraja.

Územnou reorganizáciou sa v roku 1960 zrušil okres Modrý Kameň, Pôtor a Žihľava boli začlenené do okresu Lučenec, súčasť Stredoslovenského kraja. Po utvorení okresu Veľký Krtíš v roku 1968 sa územie obce Pôtor začlenilo do tohto okresu.

V zimnom období slúžila aj ako miestnosť, kde prebiehala výučba tanca. Tam podľa potreby celý rok, ale najmä počas letných horúčav sekali ľad na menšie kusy, aby krčmár mohol schladzovať nápoje. Po viedenskej arbitráži roku 1938, hranica chotára Pôtor a za Žihľavou na ceste do Veľkých Zlievec, bola v tom období zriadená pohraničná finančná strážnica, ako prechod pre malý pohraničný styk (takmer na sedem rokov).

Prehľad Farských Kostolov Svätého Petra na Slovensku

tags: #farnost #svaty #peter