Marianka je najstaršie pútnické miesto na Slovensku, ktorého pôvod a história sú sčasti zahalené legendami. Toto miesto, opradené tajomstvami a hlbokou vierou, láka pútnikov z blízkeho i ďalekého okolia už po stáročia.
Legendy a Pôvod Pútnického Miesta
Podľa historikov rádu pavlínov, ktorí toto miesto spravovali, existuje ústne tradovaná legenda o pustovníkovi, ktorý žil v tomto údolí a z hruškového dreva si vytesal sošku Panny Márie. Podľa pavlína Ľudovíta Kummera to bolo v roku 1030. Počas nepokojov, ktoré nastali v Uhorsku po smrti kráľa Štefana, pustovník musel zo svojho miesta utiecť a sošku skryl do bútľavého stromu. Soška bola nájdená o niekoľko desaťročí neskôr.
Najznámejšia legenda hovorí, že v údolí žil zbojník, ktorému sa narodili ťažko postihnuté deti. Keď to nešťastný otec videl, sľúbil, že napraví svoj život a dal sa na pokánie. Vo sne sa mu vraj zjavila Matka Božia a ukázala mu miesto, kde má kopať v zemi, nájsť tam sošku a pod ňou prameň. Ak vo vode prameňa vykúpe deti, budú zdravé. Tak sa aj stalo a bývalý zbojník zasvätil po tejto udalosti svoj život Božej službe.
História pútnického miesta sa začína písať od roku 1377, keď sa tu zastavil uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký, z rodu Anjou. On položil základný kameň kostola a zveril správu pútnického miesta rádu Pavlínov. V roku 1380, keď bol kostol dostavaný, ten istý kráľ slávnostne preniesol milostivú sošku na hlavný oltár.
Kostol Narodenia Panny Márie v Marianke
Vývoj Kostola a Kláštora
Prvý kostol v Marianke postavili zrejme niekedy v období rokov 1250 - 1350. Túto dosiaľ neznámu stavbu získali v roku 1377 donačnou listinou uhorského kráľa Ľudovíta I. pavlíni. V dokumente sa spomína už stojaci "kostol blahoslavenej Panny Márie v zemi zvanej Tál". Staršiu, tiež zrejme gotickú stavbu, podľa všetkého pavlíni nahradili súčasným chrámom, ktorého výstavba sa datuje do rokov 1377 - 1380. Nový kostol už postavili s prihliadnutím na potreby rehoľnej komunity a pútnikov. Mal podobu jednoloďovej stavby s dlhším, polygonálne ukončeným presbytériom zaklenutým krížovou rebrovou klenbou so svorníkmi, ktoré sa otváralo do lode pomerne úzkym víťazným oblúkom.
Ladislav Rozgony podporil v roku 1471 práce na lodi chrámu, ktorú zaklenuli neskorogotickou klenbou. Jej zdrojom inšpirácie bola parlerovská klenba uplatnená v Staromestskej mostovej veži v Prahe. Centrálne polia hviezdicovej klenby lode členia esovito prehnuté rebrá, ktoré boli v menšom rozsahu použité v klenbe presbytéria Dómu sv. Martina v Bratislave.
V 16. a 17. storočí prežíval kláštor ťažké časy kvôli nástupu reformácie, tureckým vojnách a protihabsburským povstaniam. V priebehu poslednej tretiny 17. storočia sa uskutočnila prestavba kláštora a rozšírenie lode kostola o bočné kaplnky. V roku 1694 dostal kostol nový barokový oltár a v rokoch 1703 - 1736 sa uskutočnila rozsiahla barokizácia celého interiéru.
Kostol Narodenia Panny Márie je pôvodne gotický. Koncom sedemnásteho storočia bol na náklady cisára Leopolda I. rekonštruovaný v barokovom slohu. Aj presbytérium bolo prestavané v barokovom štýle, ale koncom devätnásteho storočia (1877) bolo regotizované. Z tohto obdobia pochádza neogotický hlavný oltár, bočný oltár Božského Srdca Ježišovho a vitráže v oknách kostola. Väčšina architektonických pamiatok v mariánskom údolí pochádza z obdobia baroka. Lurdská jaskyňa a krížová cesta boli postavené v prvej polovici dvadsiateho storočia.
V roku 1721 sa "Mariatál" po schválení pápežom stáva trvalým úradným sídlom generálneho predstaveného pavlínov. Cisár Ferdinand III. (†1657) zaviedol tradíciu, že novozvolení panovníci z rodu Habsburgovcov vykonajú púť do Marianke k soške patrónky krajiny. V roku 1659 navštívil kláštor cisár Leopold I., pre ktorého zriadili tzv. Cisár Jozef II. V roku 1786 zrušil rád pavlínov a tak Marianku dlhé roky spravoval diecézny klérus.
V roku 1839 získal kláštor nový majiteľ Friedrich Schwarzenberg, ktorý sa však o kostol nestaral a kláštorné budovy využíval ako kaštieľ. Časť dnešnej budovy kláštora (severozápadné krídlo) má ešte stredoveký pôvod z čias prestavby chrámu v 70. rokoch 15. storočia. V roku 1927 sa uskutočnili oslavy 550. výročia tunajšieho kostola, čo sa stalo impulzom na oživenie pútnickej tradície.
Pútnické miesto Marianka
Kongregácia Bratov Tešiteľov
Od roku 1927 - 1950 pútnické miesto spravuje Kongregácia bratov tešiteľov, ktorá vznikla v roku 1922. Marianku jej odovzdal prvý apoštolský administrátor trnavský, biskup Pavol Jantausch. Noví správcovia sa neodkladne pustili do zveľaďovania Mariánskeho údolia. V roku 1936 bola dokončená a posvätená krížová cesta so sochami v životnej veľkosti. Tešitelia sa pustili aj do opravy bývalého pavlínskeho kláštora, premeneného na kaštieľ. Už vtedy mali úmysel urobiť v ňom pútnický dom a miesto pre duchovné cvičenia.
V roku 1950 bola kongregácia násilne zlikvidovaná spolu s ostatnými rehoľami na Slovensku, ale od roku 1990 sa znova ujala správy Marianky. Tešitelia zrekonštruovali kostol a bývalý pavlínsky kláštor (kaštieľ), ktorý slúži ako pútnický a exercičný dom.
Kongregácia bratov tešiteľov z Getseman (ďalej len „kongregácia“) patrí medzi najmladšie rehoľné spoločnosti, ktoré vznikli v 20. storočí. Zakladateľom a prvým generálnym predstaveným kongregácie bol páter Jozef Ján Litomiský. Schválenie dostala 12. februára 1922 od Pia XI., ktorý v deň svojej korunovácie prijal mladého kňaza Jozefa Litomiského na mimoriadnej audiencii a vydal súhlas na založenie novej rehoľnej spoločnosti. Kongregácia bola kánonicky erigovaná viedenským arcibiskupom kardinálom Fridrichom Gustávom Pifflom 7. apríla 1922 vo Viedni v kostole Najsvätejšieho Vykupiteľa, keď slávnostne obliekol do rehoľného rúcha prvých troch členov.
Tešitelia v Marianke pôsobili až do barbarskej noci z 13. - 14. apríla 1950, kedy boli násilne vyvezení. Potom do r. 1968 bolo pútnické miesto v správe diecéznych kňazov. Začiatkom r. 1969 sa tešitelia opäť vrátili do Marianky, ale pôsobili tu veľmi krátko. V máji roku 1971 znova museli opustiť Marianku. Vrátili sa tu lete r. 1990. So súhlasom cirkevných predstavených, 18. mája 1990 sa P. Viliam M. František Vaľa, CCG stal farárom v Marianke.
Okrem kláštora v Marianke majú Tešitelia rehoľný dom aj v Zlatých Moravciach. Špiritualita kongregácie tešiteľov je kontemplatívna i aktívna. Každý člen hodinu denne adoruje pred sviatostným Spasiteľom a potešuje ho v jeho smrteľnej úzkosti, ktorú prežíval v Getsemanskej záhrade a zároveň sa snaží vynahrádzať za svoje hriechy i hriechy iných.
Kostol, už s titulom bazilika minor, slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a súčasne ako duchovné centrum pútnického areálu. Súčasne je aj hlavným sídlom Kongregácie bratov tešiteľov z Getseman. Kostol stojí na začiatku pútnického areálu, ktorý je voľne prístupný.
Významné Artefakty a Tradície
V kostole je súčasťou novogotického oltára 42 cm vysoká drevená soška Madony s malým Ježišom, ktorej sa pripisujú viaceré zázraky. V západnej časti lode sú osadené tri náhrobné kamene z červeného mramoru - dva gotické a jeden renesančný. Najstarší patrí Jánovi zo Scharfenecku (†1387), druhý gotický patrí Kunigunde/Kunhute Tovačovskej z Cimburku, manželke Žigmunda zo Sv. Jura a Pezinka (†1461).
Štatút národnej kultúrnej pamiatky má objekt od roku 1963.
Bazilika Narodenia Panny Márie
Farnosť Dnes
Farnosť v Marianke vznikla po zrušení Rádu sv. Pavla prvého pustovníka Jozefom II. v roku 1792. V roku 1927 bola správou pútnického miesta a farnosti v Marianke poverená vtedy nová rehoľa, Kongregácia bratov tešiteľov z Getsemán (vznikla v roku 1922). Prácu tešiteľov na duchovnom i hmotnom zveľadení najstaršieho pútnického miesta na Slovensku prerušila násilná likvidácia komunistickým režimom 14. apríla 1950. Správy sa ujali diecézni kňazi. Na štyridsať rokov zostala Marianka znovu opustená a vedome potieraná totalitným komunistickým režimom.
Po tzv. Nežnej revolúcii v roku 1989 boli rehoľné spoločenstvá znovu povolené a začali svoju činnosť. Tešitelia sa vrátili do Marianky a prvým farárom tešiteľom po dlhej dobe neslobody sa stal P. Viliam M. František Vaľa, CCG.
Dnes je Marianka vyhľadávané miesto nielen pre mariánsku úctu, ale i pokoj, ktorý tam človek z rušného veľkomesta nájde. A niektorých atmosféra tohto pútnického miesta natoľko nadchla, že si tam našli aj svoje trvalé bývanie. Páter Michal hovorí, že sú farnosťou mladých ľudí. „Máme veľa mladých rodín s rodičmi vo vekovej kategórii 25 - 30 rokov a tí tiež majú veľa detí. O pastoráciu farníkov i pútnikov sa starajú pátri Michal, Chryzostom a Faustin z Kongregácie bratov tešiteľov z Getseman."
Kostol Narodenia Panny Márie bol 31. júla 2011, dekrétom pápeža Benedikta XVI., povýšený na baziliku minor.
Súčasne je aj hlavným sídlom Kongregácie bratov tešiteľov z Getseman. Bohoslužby sa konajú každý deň v týždni.
Zoznam Farárov a Administrátorov Farnosti
Prehľad farárov a administrátorov farnosti Marianka:
- 1921 - 1927 Mons.
- 1927 - 1936 P. Ján M.
- 1936 - 1940 P. Julián M.
- 1940 - 1943 P.
- 1943 - 1950 P. Tomáš M.
- 1950 - 1951 P. Ján Evanjelista M.
- 1951 P.
- 1951 - 1968 P.
- 1969 - 1971 P. Tomáš M.
- Rudolf Ivák, CCG administrátor (tu boli dva roky znova tešitelia, kaplánom P. Tomášovi bol P. Viliam M.
- František Vaľa, CCG, výpomocným kňazom bol P. Stanislav M.
- 1976 - 1988 P.
- 1990 - 2002 P. Viliam M.
- 2002 - 2012 P. Mgr. Augustín M.
- 2012 - 2013 P. ThLic. Ludvík M.
- 2013 - 2017 P . ThLic. Tomáš Jan M. Prajzendanc, CCG, administrátor, správca baziliky
- 2017 - 2019 P. Mgr. Timotej Dariusz Górecki, CCG, administrátor, správca baziliky
- 2019 - P. Mgr.
V roku 1990 sa do Marianky vrátili bratia tešitelia. Po tzv. Nežnej revolúcii v roku 1989 boli rehoľné spoločenstvá znovu povolené a začali svoju činnosť. Tešitelia sa vrátili do Marianky a prvým farárom tešiteľom po dlhej dobe neslobody sa stal P. Viliam M. František Vaľa, CCG.
Generálni predstavení Kongregácie bratov tešiteľov:
- 1991 - 2008 P. Viliam M.
- 2008 - 2014 P. Ludwik M.
- 2014 - P. Michał M.