Farnosť Kopánka v Trnave má bohatú históriu, ktorá je úzko spojená s prítomnosťou a činnosťou saleziánov Don Bosca v tejto mestskej časti. V tomto článku sa pozrieme na históriu farnosti, Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov a ďalšie významné kostoly v Trnave.
Saleziáni dona Bosca prišli do Trnavy v roku 1936. Po zrelom uvážení a na žiadosť cirkevnej a svetskej vrchnosti sa saleziáni rozhodli začať akciu na postavenie kostola a sociálneho domu v robotníckej štvrti na Kopánke. Kopánka neustále rástla a bývalo tu už okolo 5000 ľudí. Ďalšie role sa parcelovali na stavebné pozemky, no kostola tu nebolo. Viera, prameň všetkého dobra sa zanedbávala, mravy klesali, hriech sa šíril. Sociálne dielo tu bolo veľmi potrebné.
Presne 100 rokov od vzniku prvého oratória v Turíne, 7. decembra 1941, tu vzniklo oratórium na Kopánke. Už vtedy sa rozhliadali, podľa vzoru zakladateľa, po najchudobnejšej štvrti v Trnave.
Začiatky a rozvoj diela
Nádejne rozvíjajúce sa dielo pre chudobnú a opustenú mládež bolo v päťdesiatych rokoch násilne zrušené a zostala len farnosť. V roku 1989 obnovili saleziáni svoju činnosť v prospech mládeže a ľudových vrstiev.
V krátkom čase úsilie dp. Jána Hlubíka a jeho spolupracovníkov začalo prinášať ovocie. Mnohí obyvatelia Trnavy a okolia, ba celého Slovenska obetovali finančné prostriedky na stavbu. Je to dôkaz živej viery, ktorá sa prejavuje skutkami, je to znak kresťanskej lásky k chudobným spoluobčanom.
A tak 8. decembra 1941, v deň sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie, sa začala veľká sociálna a najmä duchovná premena zaostalej Kopánky. Na Kopánke sa otvoril saleziánsky dom. Všetka činnosť v oratóriu sledovala hlavný cieľ: záchranu duší.
Aktivity v oratóriu
- Družinová činnosť: Chlapci boli rozdelení do družín podľa veku a stretávali sa každý týždeň. Náplň schôdzok bola primeraná veku členov. Zaujímavé schôdzky mávala Družina mladíkov sv. dona Bosca.
- Náboženská činnosť: Okrem nedeľnej svätej omše mnohí chodili na sväté omše i vo všedné dni a pravidelne pristupovali ku spovedi. Každý rok, najmä v pôstnej dobe, sa konali duchovné cvičenia. Najhorlivejší chlapci boli zapojení do miništrovania. V roku 1943 sa začala na Slovensku organizovať družina miništrantov ako Legio angelica.
- Divadelná činnosť: Bola v oratóriu na Kopánke značne rozsiahla. Nacvičili sa viaceré akadémie a desiatky divadelných hier. Do roka vznikli aspoň 3 hry a mnohé z nich mali viacero repríz. Napríklad opereta Rybár Marek bola odohratá viac ako 10-krát.
- Športová činnosť: Bola v oratóriu taktiež bohatá. V prvom rade to bol stolný tenis, v ktorom sa dosiahli veľké úspechy i v rámci celého Slovenska. V oratóriu bol jeden z najlepších stolnotenisových klubov na Slovensku.
- Hudobná činnosť: Zasluhuje si zvláštnu pozornosť, lebo medzi záujmovými činnosťami bola najstabilnejšia a najorganizovanejšia. Pritom veľmi prispievala k slávnostnému rázu všetkých podujatí.
- Sociálna činnosť: Na poli sociálnej výpomoci saleziáni vykonali toľko dobra, že ľudské slová nie sú dostatočné na spravodlivé ohodnotenie ich činnosti. Sami nemali nijaké majetky ani nijaké trvalé a pravidelné príjmy. Žili iba z milodarov, o ktoré museli neustále prosiť rozličných dobrodincov. Oratoriánom usporadúvali viackrát do roka nádielku: mikulášsku, vianočnú, fašiangovú, veľkonočnú a rozdali pritom 2500 - 3000 balíčkov (oblečenie, knihy, školské potreby, cukríky). Okrem toho pre mnohé deti i rodiny organizovali „ošacovaciu akciu“. Zriadili i priamu „stravovaciu akciu“ - podávanie raňajok. Každý deň ráno po svätej omši na chodbe pred kuchyňou bol pripravený stôl s taniermi, chlebom a misami teplej, výživnej polievky. Túto pomoc denne využívalo 50 - 80 ľudí. Zaujímavú a veľmi prospešnú činnosť vykonávala i tzv. „Kancelária chudobných gratis“.
Super rýchla história Slovenska
Zrušenie a obnova činnosti
Po Barbarskej noci bolo oratórium na Kopánke zlikvidované. Patronát nad saleziánskym domom a jeho využitím držal družstevný kultúrny dom. Na fare na Kopánke postupne vypomáhali niektorí saleziáni v civile, o mnohých sa ani nevedelo, že sú kňazi, resp. že sú saleziáni. Od roku 1969 až do svojej smrti pôsobil ako farár na Kopánke don Ernest Bleho. Málokto o ňom vedel, že je salezián. Donovi Blehovi pomáhali tiež chlapci - animátori dnešný kostolník Jozef Pos a Peter Bučány dnes salezián.
Saleziáni a saleziánky spoločne oslavovali, samozrejme v utajení saleziánske sviatky Dona Bosca a Panny Márie Pomocnice. V Trnave žilo viacero saleziánov a saleziánok na bytoch na sídliskách, Jozef Izakovič, Ladislav Baranay, Emo Čurík, Ondrej Puček, Emil Šafár. Pracovali v rozličných zamestnaniach a apoštolovali vo svojom okolí.
Po páde komunizmu sa saleziánska činnosť na Kopánke veľmi rýchlo rozbehla a začali sa tu organizovať všetky bežné saleziánske aktivity. Saleziánom je zverená starosť o farnosť, oratórium, spolupracovníkov a mládežnícke stredisko. Osobitne treba spomenúť aj veľký hudobný festival Lumen, ktorého organizáciu do značnej miery zabezpečujú aj saleziáni a saleziánska rodina v Trnave. Tohto roku sa v júni konal už 30.
Súčasnosť Saleziánskeho diela na Kopánke
Saleziánske dielo na Kopánke dnes organizuje voľnočasové aktivity pre mladých a ich náboženskú i ľudskú formáciu. Združuje sa tu aj veľký počet rodín, ktorým poskytuje priestory na stretnutia. Zároveň je prirodzeným miestom nielen pre veriacich, ale aj pre všetkých obyvateľov Kopánky. Ponúka detské ihrisko, futbalové ihrisko, priestory pre voľnočasové aktivity pre mladých i pre rodičov s deťmi.
SFC Kopánka
Súčasťou miestneho saleziánskeho diela je aj SFC Kopánka (Saleziánsky futbalový klub), ktorý vznikol v roku 2009. Funguje pri občianskom združení DOMKA - Združenie saleziánskej mládeže - stredisko Trnava. Zameriava sa na chlapcov vo veku od 9 do 15 rokov, ktorým ponúka možnosti a priestor pre rozvoj športových zručností.
Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov na Kopánke
Objekt saleziánov s priľahlým areálom bol postavený v roku 1941 ako sociálny dom s oratóriom a kostolom, pod ktorým sa nachádzala divadelná sála. Svojimi aktivitami mal slúžiť najmä mládeži najchudobnejšej štvrte Trnavy.
Priestor terajšieho kostola bol totiž postavený ako divadlo saleziánskeho strediska, ale od svojho vybudovania v roku 1941 slúžil ako dočasný kostol. Stále naliehavejšie sa ozývala požiadavka nielen opravy a sanácie budovy, ale najmä potreba premeny divadelného priestoru na priestor sakrálny.
Rekonštrukcia kostola a strediska
V marci 2020 sa začala komplexná oprava a prestavba priestorov kostola a saleziánskeho strediska. Výsledkom je nový moderný kostol. Pribudla aj nová veža so zvonmi a hodinami a tiež výťahom pre bezbariérový prístup do kostola a strediska. Sála pod kostolom tiež prešla kompletnou rekonštrukciou a vznikol tu útulný priestor pre konanie rôznych aktivít strediska a farnosti. Aktuálne nás ešte čaká realizácia výzdoby kostola - socha Panny Márie Pomocnice, kríž a vitrážová krížová cesta v oknách a tiež finalizačné práce na hlavnom vstupe a zhromažďovacom priestore vonku pred kostolom.
Celá prestavba sa rozbehla vďaka nasadeniu vtedajšieho direktora Petra Jacka, saleziánskej komunity a partie ochotných a veľkodušných farníkov, ktorí vytvorili pracovný tím pre túto prestavbu. Ďalší zasa zadarmo vypracovali projekty pre stavbu. A tiež za realizáciou stoja aj firmy, ktoré poskytli stavebný materiál buď zadarmo alebo s výraznou zľavou alebo poskytli finančný dar. Podporila nás aj samospráva mesta i kraja. A samozrejme do tejto prestavby sú vložené milodary a aj modlitby mnohých ľudí, ktorí takto prispievajú k dokončeniu tohto diela.
Prvá svätá omša niesla v sebe symboliku. Boli na nej všetky rehoľné komunity a kňaz gréckokatolíckej farnosti pôsobiace na Kopánke. Skauti priniesli Betlehemské svetlo.
Slávnostné otvorenie zrekonštruovaného strediska a kostola prebehlo 20. - 22. mája 2022. Posviacku kostola vykonal Mons. Súčasťou oslavy, ktorá potrvá celý víkend a bude sa konať v areáli saleziánov na Kopánke je aj oslava 80. výročia prítomnosti saleziánov na Kopánke a tiež sviatok patrónky kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov. Saleziáni sa tieto tri udalosti rozhodli osláviť spoločne s Trnavčanmi a pripravili bohatý kultúrny a zábavný program, ktorý potrvá tri dni.
Slávnostná liturgia a konsekrácia
Slávnostná liturgia za účasti svätiteľa, Mons. Jána Oroscha, generálneho vikára vdp. Petra Šimka, kancelára kúrie vdp. Dušana Kolenčíka, provinciála saleziánov don Petra Timka, domácej komunity saleziánov, ako aj „štartérom“ prestavby don Petrom Jackom sa začala spolu s množstvom veriacich privítaním celebranta a odovzdaním kľúča od chrámu.
Svätá omša požehnania obnoveného chrámu pokračovala vo vnútri kostola slávnostným požehnaním nielen prítomných veriacich, ale aj stien kostola. Pred čítaním lekcií otec arcibiskup modlitbou s evanjeliárom v ruke prosil, aby v tomto chráme bez prestania zaznievalo Božie slovo, objasňovalo Božie tajomstvo a dalo v Cirkvi spásu.
Po homílii otec arcibiskup konsekroval nový oltár Kostola Panny Márie Pomocnice, do čela oltára boli vložené relikvie blahoslaveného dona Titusa Zemana. Počas pomazania a posviacania oltára mal otec arcibiskup oblečenú zásteru menom gremiál, používanú osobitne práve pri posviacke kostola, vysviacke kňazov alebo aj pri umývaní nôh vo Štvrtok svätého týždňa.
Až po požehnaní oltára bola naň prestretá oltárna plachta, prinesená kvetinová výzdoba a na oltár sviece, zapálené po modlitbe. Na záver svätej omše, po krátkej adorácii bola Eucharistia vložená do pripraveného nového bohostánku.
Celebrantovi a svätiteľovi ďakoval za dar posväteného kostola don Peter Kvašňovský, správca kostola. Slovo dostal aj don Peter Jacko, ktorého iniciatívou a nadšením sa prestavba Kostola Panny Márie Pomocnice začala. Saleziáni sú vďační aj za pomoc arcibiskupského úradu, kde niekoľkokrát prišli prosiť o finančné prostriedky na dokončenie stavby, čo - ako povedal otec arcibiskup - si tiež vyžaduje odvahu.
Oslavy a aktivity spojené s posviackou kostola
Saleziáni na Kopánke dali posviacke nových priestorov kostola šmrnc a ducha poriadnej oslavy: sobotňajšia slávnostná svätá omša s požehnaním kostola bola stredom programu, ktorý sa začal už v piatok mládežníckou svätou omšou na ihrisku. Na svätú omšu bol prinesený aj veľký strom - kmeň ako symbol rastu tohto diela počas 80 rokov prítomnosti saleziánov. Strom bude zasadený na nádvorí ako pripomienka tejto slávnosti.
Aktivity pokračovali aj po posviacke slávnostným spoločným obedom všetkých prítomných. Deti čakalo divadlo Na hojdačke, rodiny si užili súťažno-zábavný program Kopánka pre všetkých.
V nedeľu farnosť oslávila saleziánsky sviatok Panny Márie Pomocnice svätou omšou na ihrisku. Hlavným celebrantom bol don Peter Timko, provinciál saleziánov. Hovoril o zázraku dnešných čias, ktorý sa udial na Kopánke, podobne, ako kedysi zažil don Bosco zázrak na Valdoccu.
Heslom trojdnia posviacky kostola bolo „Kopánka pre všetkých“ a davy ľudí, ktorí stále prichádzali do priestorov saleziánskeho diela, naplnili toto heslo do bodky.
Ako vníma dar nového posväteného chrámu don Juraj Kovaľ, direktor komunity saleziánov na Kopánke? „Pre nás je to historická udalosť, na ktorú budeme dlho spomínať. Posviacka kostola je najväčší sviatok, väčší ako sviatok niektorého svätého, preto sa z toho veľmi tešíme. Doteraz bol kostol v provizórnych podmienkach, takže to, že sa ho podarilo zrekonštruovať, je ten najväčší dar, aký sme mohli dostať. Celá komunita na Kopánke sa z tohto diela tešila o to viac, že slávime aj 80. rokov príchodu saleziánov na Kopánku. Aj preto sme chceli pripraviť veľkú slávnosť, chystali sme ju tri mesiace. Keďže tu cez víkend bolo na programe množstvo ľudí - aj neveriacich, ktorí videli naše aktivity, hudbu, súťaže, veríme, že sa tento potenciál nového kostola zúročí.“
Svoje slovko k celej atmosfére nám dala aj saleziánka-spolupracovníčka Martina Chvostálová. Pred dvoma rokmi 25. mája 2020 si tesne pred ohlásením prestavby neveriacky odfotili priestory starého kostola, hlasy k tomuto počinu boli kadejaké. Samotné práce na prestavbe však veľmi spojili farnosť. Každý oznam saleziánov s prosbou, čo potrebujú, znamenal vždy otvorené srdce a pripravené ruky na pomoc. Vznikali nové priateľstvá, ktoré sa najlepšie rodia pri práci.
Nie vždy sa všetkým dalo prísť pomáhať, ale ako saleziáni zdôrazňovali, veľmi potrebná bola a je aj modlitebná pomoc. Pre brigádnikov sa varil guláš, pomáhal každý, aj deti, atmosféra pri príprave bola výborná, skvelé rozhovory a zblíženie sa ľudí. Zázrakom bolo aj finále pred vysviackou: zrazu pribudla zeleň - tráva, stromy... Celý príbeh prestavby kostola vnímajú ako obrovský Boží dar.
Významné kostoly v Trnave
Okrem Kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov sa v Trnave nachádza mnoho ďalších významných kostolov, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve mesta. Medzi ne patria:
- Bazilika sv. Mikuláša: Táto významná gotická pamiatka je farským kostolom farnosti Trnava - Mesto. V rokoch 1543 - 1820 bola katedrálnym chrámom ostrihomského arcibiskupa. V roku 2008 bol chrám vyhlásený arcibiskupom Jánom Sokolom za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy a pápež Benedikt XVI. ho koncom roka 2008 vyhlásil za baziliku minor. V roku 2011 pri nej bolo založené spoločenstvo Familia Tyrnaviensis.
- Katedrála sv. Jána Krstiteľa: Patrí medzi najhodnotnejšie historické pamiatky Trnavy, ide o prvú ranobarokovú stavbu väčšieho významu na území Slovenska. Postavil ho taliansky staviteľ P. Spazzo ako súčasť komplexu univerzitných budov. Ešte nedokončený kostol vysvätili v roku 1637. Od roku 1977 je univerzitný kostol katedrálou arcidiecézy. Významným medzníkom v jeho existencii bola i návšteva pápeža Jána Pavla II. v roku 2003.
- Kostol sv. Jakuba staršieho: Prvá zmienka o prítomnosti františkánov v meste je z roku 1224. Okolo roku 1239 sa usídlili v opustenom staršom sakrálnom objekte (benediktínov ? cisterciánov ?) pri západnej bráne mesta, kde stojí terajší františkánsky kostol. Kostol prešiel tromi architektonickými fázami: predgotickou, gotickou a barokovou; dnešná podoba je z poslednej fázy. Kostol je zasadený svojou hmotou do komplexu Františkánskeho kláštora v ktorom sídli provinciálny noviciát Menších bratov sv. Františka.
- Kostol sv. Heleny: Kostol vybudovala pri svojom kláštore rehoľa trinitárov v rokoch 1727-1729 v slohu vrcholného baroka. Na pravej strane kostola pristavili jezuiti v roku 1900 priestrannú trojloďovú kaplnku sv. Jozefa.