Farnosť Turzovka: História a Vývoj

Náboženské dejiny Kysúc, a teda aj Turzovky, začínajú osídlením tohto kraja. Určité roztrúsené a nepočetné osídlenie možno v tejto časti hornej Kysuce predpokladať už v 14. a 15. storočí.

Počiatky obce a farnosti Založenie Čadce spadá do pohnutej doby feudálnej anarchie po bitke pri Moháči v roku 1526. Majiteľmi Strečna, Lietavy, Žiliny boli od roku 1529 bratia Peter a Mikuláš Kostkovci zo Sedlíc a tieto majetky si udržali aj po roku 1532, kedy prešli na stranu cisára Ferdinanda.

V roku 1540 sa sobášom s dcérou Mikuláša Kostku Annou stáva jedným z vlastníkom Strečna Štefan Deršfi, jemu tieto majetky pripadli po smrti Kostku v roku 1556. Hrad a panstvo Budatín v tom čase vlastnili Ladislav a Mojžiš Suňogovci, ktorí v roku 1534 násilne zaujali pozemky pri potoku Čadca patriace strečnianskym Kostkovcom a začali tu budovať novú dedinu.

Evanjelická farnosť

Vzhľadom na to, že niekedy v 60. rokoch 16. storočia sa na Budatínskom panstve uchytila zásluhou zemepánov reformácia, vznikla v KNM evanjelická farnosť, ku ktorej patrili takmer celé Kysuce s výnimkou Bystrickej doliny a častí na západe regiónu patriace panstvu Bytča. K tejto farnosti celkom iste už v 16. storočí patrila aj Čadca.

Vyplýva to z listiny Mojžiša Suňoga z roku 1601, v ktorej sa upravovali povinnosti jednotlivých dedín voči kysuckonovomestskému farárovi. M. Suňog ňou potvrdil príjem evanjelických kňazov, ktorý im určil vo svojej listine v roku 1586 jeho otec Ján na základe ešte staršieho regestu z roku 1574. Podľa tejto listiny všetci obyvatelia Čadce spoločne boli povinní kysuckonovomestskému evanjelickému farárovi odovzdávať 2 zlaté a z tejto sumy 25 denárov prislúchalo tamojšiemu učiteľovi. Ak išiel farár do Čadce, panský krčmár sa mal postarať o jeho stravu a pitie.

Keďže farnosť KNM bola rozsiahla, v roku 1608 bol do farnosti uvedený diakon (kaplán) Melchior Višňovský. Aj voči kaplánovi mali jednotlivé obce farnosti presne určené povinnosti. Čadca mu bol povinná odvádzať jeden zlatý ročne. Dušpastierska činnosť takéhoto rozsiahleho územia bola mimoriadne náročná, z tohto dôvodu sa veľká farnosť začala postupne deliť. Ako prvá sa z veľkej farnosti odčlenila práve Čadca.

Evanjelická farnosť v Čadci vznikla v roku 1620, kedy kysuckonovomestský farár Štefan Krušpier privolil, aby sa Čadca osamostatnila s podmienkou, aby mu ročne odvádzala 12 zlatých. K novej farnosti boli pripojené všetky vtedy existujúce obce, tzn. Horelica, Raková, Staškov a Svrčinovec a postupne i ďalšie novovytvorené obce Podvysoká, Oščadnica, Čierne a Skalité.

V čase zriadenia farnosti už musel byť postavený aj prvý drevený kostol.

Obdobie rekatolizácie

Počas rekatolizácie zaujali miestny kostol katolíci niekedy v období 1672-1673 a pôvodne evanjelická farnosť sa zmenila na katolícku, ktorá kontinuálne nadviazala na činnosť svojej predchodkyne. Dokladom je vizitácia z roku 1713, ktorá sa pri štolárnych poplatkoch odvoláva na dátumy ešte z čias zriadenia farnosti. Podľa nariadenia zemepána (v tom čase evanjelika Mojžiša Suňoga) z 10. septembra 1620 a 16. novembra 1621 bola určená ľubovoľná štóla.

V roku 1674 sa konala prvá zachovaná katolícka vizitácia farnosti, vďaka ktorej máme aspoň stručné údaje o kostole a fare. Vizitáciu vykonal v tom čase dubnický farár a trenčiansky archidiakon Juraj Novosedlík, ktorý sa však neodvážil prísť do Čadce osobne kvôli potulujúcim sa zbojníkom.

Čadčianskeho farára si zavolal do KNM a ten mu podal požadované informácie. Farnosť viedol Gabriel Ferdinand Kviedčinský, ktorý duchovne spravoval 9 obcí: Čadcu, Rakovú, Staškov, Podvysokú, Svrčinovec, Čierne, Skalité, Oščadnicu a Horelicu. Zákopčie sa uvádza ako sporné územie, ktoré ale patrilo k fare v KNM.

Drevený kostol bol zasvätený sv. Bartolomejovi. Kviedčinsky v Čadci pravdepodobne nepôsobil dlho, pretože 16. apríla 1676 tu bol uvedený Ján Ribarsky, pôvodom Poliak. Ani ten tu nepôsobil dlho, lebo v nasledujúcom roku sa do Čadce dostal za farára Tomáš Kubica pôvodom zo Žabovřeskov pri Brne. Ako farár pôsobil v Novom Jičíne, potom v Rosine a z Rosiny prišiel do Čadce, kde, podľa dostupných údajov bol 8 rokov.

Jeho pôsobenie vo farnosti však bolo narušené nepokojnými časmi v období protihabsburského povstania Imricha Tököliho. Z istého vyšetrovania hraničného uhorsko-sliezskeho sporu sa dozvedáme, že čadčiansky vojvoda Ján Belanský bol obvinený z toho, že v roku 1680 z fary vyhnal katolíckeho farára Kubicu a namiesto neho sa odvážil dosadiť akéhosi utečenca, ktorý ušiel pred represáliami zo Sliezska kvôli svojmu vierovyznaniu. Týmto evanjelickým utečencom bol Ondrej Bazilides.

Kubicu vo funkcii farára nahradil v roku 1685 Ján Križan, počas jeho pôsobenia bol v roku 1692 postavený v Skalitom prvý drevený, filiálny kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Za jeho správy sa v Čadci začali viesť cirkevné matriky.

Ďalší rozvoj farností na horných Kysuciach

V 80. rokoch 17. storočia došlo k ďalšej výraznej udalosti nielen pre náboženské dejiny obce. Čadca sa stala majetkom žilinskej rezidencie jezuitov, ktorá bola založená z testamentárneho odkazu ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčéniho. Vďaka tomu možno v tejto oblasti reálne predpokladať jezuitské misie, ktoré za účelom rýchlejšej rekatolizácie pohraničných oblastí celkom iste podporoval aj strečniansky zemepán Esterházi.

Nového zemepána dostala Čadca až v roku 1714, kedy ju od žilinských jezuitov vykúpil za 6880 zlatých Juraj Erdödy. V roku 1723 bol vybudovaný nový filiálny kostol sv. Jána Krstiteľa v Skalitom a čadčiansky farár Adam Beško ho na sviatok Všetkých svätých toho istého roku aj požehnal. Pri stavbe toho kostolíka výdatne pomáhal tešínsky jezuita páter Leopold Tempes, ktorého farár Beško ustanovil za správcu vo veci stavby kostola v Skalitom.

V roku 1749 vznikla nová farnosť v Skalitom s filiálkami Čierne a Oščadnica. Pre nedostatok kňazov však bola v roku 1761 znova pripojená k Čadci a k definitívnemu odčleneniu prišlo v roku 1772. V 80. a 90. rokoch došlo na Kysuciach k erigovaniu viacerých nových farností, ktorých vznik bol financovaný z tzv. náboženského fondu.

V roku 1788 vznikla farnosť v Oščadnici, o rok neskôr v Rakovej, v roku 1796 v Čiernom a o rok neskôr v Staškove. Okrem farností, ktoré boli odčlenené z bývalej veľkej čadčianskej farnosti vznikli v roku 1789 aj fara v Krásne a v roku 1796 fara v Javorníku-Čiernom (dnes Makov). Vznikom nových farností vznikol predpoklad na nové administratívne členenie v diecéze.

V rámci organizácie Nitrianskej diecézy patrila farnosť Čadca do Trenčianskeho archidiakonátu, ktorého existencia je doložená už v roku 1235. K deleniu tohto veľkého územia (zaberal celú Trenčiansku stolicu) došlo až za biskupa Jozefa Vuruma v roku 1821, kedy vznikol Žilinský archidiakonát. Ešte koncom 18. storočia bol vytvorený kysuckonovomestský dekanát, ktorý sa potom stal súčasťou Žilinského archidiakonátu.

Do roku 1790 patrili farnosti Čadca, Stará Bystrica, Skalité a Zákopčie do dekanátu Kysucké Nové Mesto, Turzovka zase do Bytče. V roku 1790 vznikol dekanát so sídlom v Čadci, do ktorého boli začlenené farnosti Čadca, Oščadnica, Skalité, Raková, Zákopčie, Turzovka a Vysoká. Neskôr pribudli aj Čierne, Javorník-Čierne a Staškov. Po všetkých týchto zmenách ostala Čadci jediná filiálka v Horelici.

Tento status fungoval až do roku 1870, kedy bol vytvorený nový turzovský dekanát.

Významné osobnosti cirkevného života

Vo farnosti pôsobili viaceré významné kňazské osobnosti napr. bernolákovec Lukáš Pažický, prekladateľ a národovec František Xaver Daniš, kaplánmi v Čadci boli národne uvedomelí kňazi ako Michal Mihalovič, Andrej Lemeš, Ján Raška, Juraj Lenčo či Henrich Radlinský. V modernej dobe tu dlhší čas pôsobil kanonik, cirkevný historik a opát Ladislav Belás.

Z farnosti však pochádzal aj rad významných kňazov. Spomenúť treba Ondreja Bazilidesa, ktorý pôsobil ako ceremonár a biskupský notár v Nitre, Jána Nepomuka Derčíka, národovca, profesora biblických vied, ostrihomského kanonika a kráľovského cenzora, Jána Nepomuka Nemčáka pochádzajúceho z Horelice, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej, katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom i Spolku sv. Vojtecha.

Z Horelice pochádzal i Jozef Bukovan, ktorý kňazský život prežil v Sliezsku, pôsobil v pútnickom chráme vo Frýdku, bol farárom v Bruzoviciach, kde sa tešil veľkej obľube a úcte.

V súčasnosti z Čadce pochádzajú títo kňazi : Stanislav Bukovan, Ľubomír Dávidík, František Duraj, Marian Ďurčan, František Gábriš SJ, Milan Gábriš, Ondrej Gábriš SJ, Štefan Gužík, Miroslav Hafera, Alojz Halgašík, Ladislav Herman, Peter Hluzák, Peter Holbička, Pavol Hovořák, Viliam Chrastina, Milan Karnett, Peter Kučák MC, Stanislav Kučák OFMCap., Gustáv Lutišan, Patrik Masár, Rastislav Najdek, Ján Palúch SVD, Jozef Petrek, Pavol Porochnavec, Alojz Potočiar, Ján Šmelka, Stanislav Urbánek, Ján Úskoba, Marián Valašík SJ.

Pútnické miesto Živčáková

Filiálka Horelica

Horelica vznikla na konci 16. storočia, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1593. Pôvodne sa dedina nazývala Prašivá i Podprašivá. Podobne ako Čadca spočiatku patrila Budatínskemu, od druhej polovice 18. storočia Strečnianskemu panstvu. V roku 1786 mala 116 domov, 174 rodín a 764 obyvateľov. V roku 1850 tu žilo 1100 slovenských katolíckych a 5 židovských obyvateľov. V roku 1944 bola pripojená k Čadci.

V Horelici je postavená kaplnka sv. Anny z roku 1894. Z obce pochádza významný kňaz a národovec Ján Nepomuk Nemčák, vďaka ktorému boli v Horelici postavené školy.

Nové farnosti v Čadci

S rastom počtu obyvateľov sa rozdelila aj pôvodná čadčianska farnosť. 1. júla 1999 vznikla nová farnosť na sídlisku Kýčerka - farnosť sv. Jozefa robotníka Čadca-Kýčerka, kde bol posvätený kostol 5. decembra 1998.

K veľkým zmenám došlo vo februári 2008, kedy bola pápežom Benediktom XVI. zriadená nová Žilinská diecéza. V rámci nej došlo k novému usporiadaniu dekanátov i k vzniku nových farností.

V júli 2011 sa z farnosti Čadca-mesto odčlenila nová farnosť v časti Milošová farnosť Sedembolestnej Panny Márie Čadca-Milošová.

Dňa 1. januára 2018 bol obnovený dekanát Turzovka, do ktorého boli z čadčianskeho dekanátu začlenené farnosti Makov, Vysoká n. K., Korňa (s pútnickým miestom Živčáková), Turzovka, Klokočov, Podvysoká, Staškov.

V súčasnosti patria do Dekanátu Čadca tieto farnosti: Raková, Zákopčie, Čadca-mesto, Čadca-Kýčerka, Čadca-Milošová, Svrčinovec, Čierne a Skalité.

Kostol svätého Bartolomeja v Čadci

Významné udalosti v histórii farnosti

Na úvod tohto roka nás zastihla smutná správa. Dňa 5. januára odišiel na večnosť v 91. roku života a 68. roku kňazstva Mons. Ladislav Belás, titulárny zoborský opát a kanonik katedrálnej nitrianskej kapituly. Sv. omša s pohrebnými obradmi bude slávená v nedeľu 10. januára 2021 v Katedrálnom chráme sv. Emeráma v Nitre o 9.00 hod. Mons. Belás mal intenzívne styky aj s Kysucami (pôsobil ako kaplán v Čadci) i turzovskou farnosťou. Mnohí si ho iste pamätajú ako slávnostného kazateľa, účastníka konferencií, ktoré sa v Turzovke konali. Bol tiež spoluautorom publikácie Farnosť Turzovka.

Turzovka už nedlho po svojom vzniku v roku 1598, hoci už predtým tu existovala osada Predmier, dostala svoju privilégialnu, tzv. lokačnú listinu. V roku 1602 ju vydal majiteľ Bytčianskeho panstva a neskorší uhorský palatín Juraj Thurzo. Turzovka bola začlenená do evanjelickej farnosti Hričov. O tom sa dozvedáme z vizitačných protokolov superintendenta Eliáša Lániho z roku 1611. Kostol bol s najväčšou pravdepodobnosťou postavený v roku 1614. Ako dôkaz môžeme pripomenúť, že v zmienenej lokačnej listine dostali osadníci 12-ročnú lehotu oslobodenia od poplatkov, ktoré mohli využiť práve na stavbu kostola. Písomne je kostol doložený v roku 1619 v sťažnosti kazateľa Michala Carbonaria svojmu superintendentovi.

... Počas nasledujúcich desaťročí sa vo vlastníctve kostola striedali evanjelici i katolíci. Z roku 1674 pochádza prvá katolícka vizitácia Trenčianskeho archidiakonátu v rámci Nitrianskej diecézy, na základe ktorej sa môžeme dozvedieť, ako tento prvý, turzovký kostol vyzeral. Kostol bol drevený a veľmi chudobne zariadený. Spomína sa len jeden medený, pozlátený kalich s paténou, štyri plachty, dve na oltári a dve na kazateľnici. Ďalej vyzdobený oltár, jedna drevená krstiteľnica a jeden zvon. Je treba spomenúť, že prvé kostoly v Turzovke boli dedikované úcte sv. Alžbety.

V nasledujúcej vizitácii sa už opisuje nový drevený kostol, postavený v roku 1692. V interiéri sa spomínajú už tri oltáre. Jeden hlavný a dva bočné. Na hlavnom oltári bola socha Panny Márie a nad ňou obraz sv. Alžbety, patrónky kostola a farnosti. Na bočnom oltári vpravo bol obraz Zvestovania Panny Márie, na ľavom oltári obraz Narodenia Pána. Z kostolnej výbavy sa spomínajú napr. Od roku 1694 sa vo farnosti začali viesť matriky a prvý farár, ktorý ich zaviedol, zapísal do matričnej knihy aj krátky opis stavu kostola pri svojom nástupe do funkcie v spomenutom roku. Je to veľmi cenný prameň k poznaniu vzhľadu a vybavenosti kostola, pretože kánonické vizitácie z rokov 1688 - 1697 sa obmedzujú len na stručné opisy vecí, ktoré od predchádzajúcej vizitácie do vybavenia kostola pribudli. Najväčšiu zásluhu na výstavbe tohto kostola mal vtedajší farár-licenciát Juraj Rudinský.

Kostol nemal vežu, no napriek tomu sa v opise spomínajú dva zvony. Oltáre boli nezmenené. Rudinský zabezpečil pre kostol veľkú hodvábnu zástavu zelenej farby s obrazmi Panny Márie a svätého Martina. Okrem tejto mal kostol ešte jednu starú zástavu. Farár ďalej zaobstaral 4 nové svietniky, cínové ampulky a nový ornát s manipulom. Trend zlepšovania posvätnej výbavy kostola pokračoval aj v nasledujúcich rokoch. V roku 1700 sa spomína napr. Najpodrobnejší opis kostola sa dozvedáme z vizitácii z rokov 1713 a 1728.

Kostol mal menší chór, na ktorom bol organ. Hlavný oltár mal kamenný relikviár v ktorom boli vložené ostatky sv. Vincenta a Durcelina mučeníkov. Relikviár bol posvätený niekdajším nitrianskym biskupom, neskôr ostrihomským arcibiskupom Leopoldom Koloničom. Na vzhľadoch bočných oltárov sa nezmenilo nič. V kostole sa spomínajú dve spovedelnice, z kostolnej výbavy ďalej napr. pozlátený kalich s paténou, monštrancia, nový pacifikál, ktorý kostolu darovala v roku 1712 Alžbeta Ugronovičová, ornáty, alby, korporály, purifikatória, oltárne pália, zástavy na procesie, plachty, véla, železné kadidlo s navikulou, pohrebný kríž, dva zvončeky atď. Kazateľnica bola celá belasej farby ozdobená menami Ježiš a Mária. Lavice v kostole boli v dvoch radoch, kostol mal dvojité dvere zabezpečené dobrou závorou. Vo vizitácii sa spomína 5 okien.

Rok 1728 bol začiatkom konca v existencii dreveného kostola v Turzovke, pretože sa spomína, že v susedstve starého kostola bol postavený nový, murovaný kostol. Kedy bol definitívne drevený kostol zborený, príp. rozobratý presne nevieme. Lokalizácia kostolov je v tomto prípade obtiažna. Nemôžeme sa oprieť o žiadny hodnoverný údaj. Podľa tradície stál najstarší, v tom čase ešte evanjelický, kostol niekde v miestach, kde sa v súčasnosti nachádza záhrada Útulne sv. Jozefa. V roku 1728 sa spomína v Turzovke nový, murovaný kostolík, ktorý bol dokončený v roku 1729.

tags: #farnost #turzovka #facebook