História farnosti Vechec a jej vplyv na okolité obce

Farnosť je miestom, kde človek získava bezprostrednú a základnú skúsenosť s tým, čo je Cirkev. Tento článok sa zameriava na históriu farnosti Vechec a jej vplyv na okolité obce, ako aj na významné osobnosti, ktoré v nej pôsobili.

Kostol sv. Jána Nepomuckého vo Vechci

Vznik a vývoj farnosti Čemerné

Dňa 1. júla 2002 vstúpil do platnosti dekrét o novozriadení Rímskokatolíckej farnosti sv. Joachima a sv. Anny v Čemernom, ktorý schválil a podpísal košický arcibiskup Mons. Alojz Tkáč, dňa 3. mája 2002, na sviatok apoštolov sv. Filipa a Jakuba. Filiálka Čemerné patrila do roku 2002 pod správu farnosti Vechec. Dňom zriadenia sa administrátorom farnosti a jej štatutárnym zástupcom stal Mgr.

Na ľavej strane knihy je symbol sv. Anny a na pravej lopatka - symbol sv. Joachima.

ODHALENÉ: Skutočná sila ZVONOV a rezonančných frekvencií!

Po postavení súčasného kostola sv. Jána Nepomuckého v rokoch 1924-1927 sa zvony spomínajú až v roku 1932, kedy biskup Jozef Čársky udeľuje povolenie pre zadováženie nového zvona pre farský kostol vo Vechci urbárskou obcou. Dôvodom je, že dovtedajší zvon je taký slabý, že jeho hlas nebolo počuť ani do blízkej školy.

Keď koncom vojny v roku 1945 bola veža kostola aj so zvonmi ustupujúcou nemeckou armádou podmínovaná a odpálená, čo poškodilo značnú časť kostola. Preto bolo potrebné zadovážiť nové zvony. Vtedajší vechcovský farár kanonik a dekan Vdp. Ján Tuleja nariadil pozbierať zvonovinu s rozbitých zvonov, ktorej sa údajne nazbieralo spolu do 400 kg.

Hneď po vojne v roku 1946 požiada farnosť Chrámové družstvo v Pelhřimově o pomoc pri tejto záležitosti. Načo prišlo viacero ponúk. Pôvodne chceli objednať hneď dva zvony. Dokonca boli vybraní aj patróni. Jeden mal byť zvon sv. Jána Nepomuckého patróna farnosti a druhý vierozvestcom Cyrilovi a Metodovi.

Keďže povojnová situácia bola zložitá a surovín bolo málo, nakoniec zostalo iba pri jednom zvone, ktorý dostal meno sv. Jozefa. Tento zvon v máji roku 1949 došiel do farnosti po ročnej objednávke. Zvon hlasu„h¹“ vo váhe 295 kg bez príslušenstva. Priemer zvonu je 794 mm. Ako som už spomenul vyššie, zvon bol pomenovaný po svetom Jozefovi, pestúnovi Ježiša Krista.

Odliala ho zvonárňa Zukov-Michera a spol. v Brne-Husovicích za prítomnosti pána B. Zemana riaditeľa závodu, s arcibiskupským kolaudátorom zvonov Jaroslavom Dobrodinským, chrámovým družstvom v Pelhřimove a bol uznaný za bezchybný. Zvon bol v tom čase aj úplne vyplatený. Zvon posvätil 22. mája 1949 pápežský komorník vdp. Ján Jacko. Hoci veža ešte nebola opravená, zvon dočasne umiestnili v provizórnej zvonici v blízkosti kostola. Tento zvon už cez 70 rokov zvoní (bije, vydáva svoj zvuk) nad obcou.

Posledný uliaty zvon a posvätený pre farský kostol vo Vechci bol v roku 1975, tento zvon nesie meno patróna farnosti sv. Jána Nepomuckého. Zvon odliala firma Zvonařská dílnaTomášková-Dytrychová. Ma tiež svoju zaujímavú legendu, ako sa do Vechca vďaka vtedajšiemu duchovnému Vdp. Štefanovi Šantovi dostal. Po komunikácii s firmou Tomášková-Dytrychová, tento zvon ani neevidujú. Skutočne to bola veľká zásluha vtedajšieho farára, ktorý podľa možnosti to urobil tajne. Auto na prevoz zvonu bolo zapožičané z kameňolomu a bolo zvlášť upravené na tajný prevoz. No žiaľ, taká bola doba.

Farnosť Soľ a jej vplyv na Komárany

Farnosť Soľ má bohatú históriu, ktorá siaha až do 17. storočia. Táto farnost‘ začala písať svoju históriu asi okolo roku 1600. Zachovali sa v nej matriky od roku 1771 a v nich sú evidovaní aj obyvatelia Komáran. Rímskokatolíci patria už najmenej 250 rokov do farnosti Soľ.

Kňazi pôsobiaci vo farnosti Soľ

Mnohí kňazi zohrali dôležitú úlohu v živote farnosti Soľ. Tu sú niektorí z nich:

  • Mons. Narodil sa 02.08.1962 v Bardejove. V roku 1983 nastúpil do seminára v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený v Rožňave banskobistrickým biskupom Mons. Jozefom Ferancom. Primičnú sv. omšu slúžil 26.06.1988 v Kľušove. Jeho prvé pôsobisko bolo v Košiciach v dóme sv. Alžbety. V roku 1990 pôsobil v Snine a v tom roku odišiel do farnosti Soľ. Od roku 1996 pôsobí v ordinariáte OS a OZ. V súčasnosti pôsobí na ministerstve obrany v Bratislave ako generálny vikár.
  • : Narodil sa 21.12.1960 v Bardejove. Po ukončení ZVS nastúpil do kňazského seminára v Bratislave v roku 1982. Za kňaza bol vysvätený v Banskej Bystrici. Primičnú sv. omšu slúžil 14.06.1987 za prítomnosti cca 4000 veriacich z okolia. Jeho prvé pôsobisko bolo v Prešove. V roku 1990 pôsobil pri dóme sv. Alžbety a potom v Šarišských Dravciach. V roku 1997 nastúpil na ordinariát OS a OZ SR. Naposledy pôsobil v Dobrej nad Ondavou.
  • : Narodil sa 24.10.1964 v Bardejove. V roku 1984 nastúpil na bohosloveckú fakultu v Bratislave. Kňazskú vysviacku prijal od biskupa Mons. Jozefa Feranca dňa 18.06.1989 vo farnosti Košice - Kráľovná pokoja. Jeho prvé pôsobisko bolo v Michalovciach, potom v Sabinove a napokon v Prešove. Od 01.07.1993 pôsobí ako správca farnosti Košice - Barca. Od 27.09.2006 vykonáva obhajcu manželského zväzku Metropolitného súdu v Košiciach.
  • : Narodil sa 29.10.1964 v Bardejove. V roku 1988 nastúpil na štúdiá na bohosloveckú fakultu do Bratislavy. V roku 1989 pokračoval v štúdiu na novootvorenom Teologickom inštitúte v Spišskom Podhradí. Za kňaza bol vysvätený v košickej katedrále arcibiskupom Alojzom Tkáčom. Primičnú sv. omšu slúžil 19.06.1993 v Kľušove. Jeho prvé pôsobisko bolo v Sečovciach.
  • : Narodil sa 06.05.1963 v Bardejove. V júli 1989 nastúpil do rehole Spoločnosti Ježišovej v Bratislave. Vysvätený za kňaza bol v Bardejove 27.06.1998. Na Slovensku pôsobil dva roky. V júni 2000 bol vyslaný do Kazachstanu a pôsobil v mestách Astana a Ekibastus.

Títo kňazi, spolu s mnohými ďalšími, prispeli k duchovnému rastu a rozvoju farnosti Soľ a okolitých obcí.

Cirkevný život v Komáranoch

Obec Komárany je úzko spojená s farnosťou Soľ. Rímskokatolíci patria už najmenej 250 rokov do farnosti Soľ. V obci stojí pôvodne gotický kostol sv. Michala, úzko spätý s najstaršími dejinami obce. Prvá písomná zmienka o cirkevnom živote v obci pochádza zo zápisov o pápežských desiatkoch okolo roku 1332. Uvádza sa v nich meno tunajšieho kňaza Petra „Petrus sacerdos de Comaros“.

Najstaršie podrobnejšie údaje života rímskokatolíkov v obci sa podarilo zistiť až z kanonickej vizitácie vykonanej vo farnosti Soľ 12. júla 1749. Z nej sa dozvedáme, že Komárany ako samostatná fília patrili do tejto farnosti spolu s fíliami Hlinné, Čaklov, Vechec, Rudlov, Jastrabie, Zámutov, Merník. Komáranský kamenný kostol bol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi a v tomto čase bol v zlom technickom stave. V jeho interiéri sa nachádzal jeden oltár so soškou sv. Michala Archanjela. Pri kostole bola aj drevená zvonica s jedným zvonom.

Pôvodne gotický kostol bol v druhej polovici 18. storočia prestavaný (okolo roku 1770). Rozličné stavebné úpravy a opravy sa vykonávali v kostole aj v nasledujúcich desaťročiach (renovácia v roku 1907 z vlastných prostriedkov a príspevkov). V roku 1926 bol zakúpený nový oltár od bardejovského rezbára Antona Helfera za 8000 korún. V roku 1936 pribudla do interiéru chrámu plastika sv. Terezky Ježiškovej.

V období tesne po druhej svetovej vojne veriaci z Komáran poctivo navštevovali aj farský kostol v Soli. V roku 1946 bolo v obci 153 veriacich. Po udalosti z roku 1953, keď do veže udrel blesk a spôsobil rôzne škody, sa robili opravy. Kostol dostal novú vonkajšiu omietku a maľovku. Hlavné práce vykonával pán Karol Rimarčík, murár z Čaklova. V roku 1966 sa antikoróznou farbou natierala plechová strecha kostola a v tom čase bol doplnený interiér kostola o „choruš“, ktorý tu doteraz chýbal. Posviacka kostola sa konala 15. apríla 1968.

V obci sa na pamiatku patróna kostola konali odpustové slávnosti každoročne v septembrovom termíne. K jeho zmene na jar (máj) došlo niekedy v 20. rokoch a po roku 1961 sa termín odpustu znovu presunul na september. Rímskokatolíci patria už najmenej 250 rokov do farnosti Soľ. Táto farnost‘ začala písať svoju históriu asi okolo roku 1600. Zachovali sa v nej matriky od roku 1771 a v nich sú evidovaní aj obyvatelia Komáran. V roku 1997 sa vykonala renovácia interiéru rímskokatolíckeho kostola a v septembri spomínaného roku bol chrám konsekrovaný Msgr. B. Boberom.

Kostol sv. Michala archanjela v Komáranoch

Táto kresťanská cirkev východného obradu mala v minulých storočiach v Komáranoch svoje historické korene. Prvú písomnú zmienku o gréckokatolíckych veriacich v obci však nachádzame až v rímskokatolíckej kanonickej vizitácii farnosti Sol‘ z 12. júla 1749. Predpokladáme však, že gréckokatolíci tu svoje obrady vykonávali už skôr a nadväzovali na staré cyrilometodské tradície. Patrili do mukačevského biskupstva, ktoré začiatkom 17. storočia spravovalo asi 300 tisíc veriacich z územia východného Slovenska.

V lete 1993 bol vyhlásený konkurz na vypracovanie štúdie na gréckokatolícky kostol v Komáranoch. Od obce bol zakúpený stavebný pozemok o rozlohe 599 m2. V jari 1995 začala stavba chrámu. Už 27. júla 1997 sa uskutočnila jeho vysviacka. Bol zasvätený sv. Anne a náklady na jeho výstavbu činili skoro tri milióny korún. Prostriedky naň sa združili predovšetkým zo zbierok a darov. Prispelo aj vedenie obce. Dnes je chrám vybavený dvoma zvonmi.

Významné udalosti a osobnosti

Deň 21. september je dňom výročia posviacky chrámu - baziliky minor vo Vranove nad Topľou. Pri tejto príležitosti sa konala slávnostná večerná sv. omša, na ktorú bol pozvaný za hlavného celebranta vdp. Pavol Bober, kaplán vo farnosti Soľ. Spolu v koncelebre s ním boli rodák z Vranova vdp. Adrián Prúša (kaplán v Giraltovciach) a o, Rastislav Ivanecký OSPPE, farár a rektor baziliky.

Vo svojej homílii pozvaný hosť okrem iného poukázal na to, že Boží chrám má zhromažďovať spoločenstvo ľudí, ktorí sa spolu modlia. Sv. omšu svojím spevom obohacoval farský zbor Lumen.

Prehľad udalostí

Obdobie Udalosť
Okolo 1600 Začiatok histórie farnosti Soľ
1771 Zachované matriky farnosti Soľ
12. júl 1749 Kanonická vizitácia vo farnosti Soľ
1929 Príchod profesora Štefana Hlaváča do Michaloviec
27. júl 1997 Vysviacka gréckokatolíckeho kostola sv. Anny v Komáranoch

tags: #farnost #vechec #omse