Farnosť Veľká Lehôtka sa nachádza na Slovensku a jej história je bohatá a rozsiahla, siahajúca až do stredoveku. Táto oblasť prešla mnohými zmenami a udalosťami, ktoré formovali jej identitu a kultúru. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové momenty a osobnosti, ktoré prispeli k jej vývoju.
Hrad Sivý Kameň
Stredoveké korene a hrad Sivý Kameň
Hrad Sivý Kameň bol postavený krátko pred rokom 1350 ako kráľovský hrad. Táto stavba bola reakciou na zložité pomery po zániku prievidzského panstva. Poloha nového administratívneho centra musela byť orientovaná do južnejšej oblasti hornej Nitry, a voľba padla práve na Sivý Kameň. Po dobudovaní hradu mu bola pridelená väčšia časť majetkov zaniknutého prievidzského, ale aj oslianského špánstva. V roku 1434 daroval kráľ Žigmund Sivý Kameň Gregorovi Majténimu, a od tých čias sa stal hrad ich majetkom.
V súpise majetkov Sivého Kameňa z roku 1434 sa nachádzajú aj obce Veľká a Malá Lehota, ktoré patrili medzi poddanské dediny hradu. V 14. storočí bola vytvorená farnosť v Novákoch, do ktorej začlenili aj obidve Lehoty. V prvej polovici 15. storočia husitské vojská rabovali a plienili obce sivokamenského panstva. Bezbranní obyvatelia sa nedokázali ubrániť brutálnym nájazdom jiskrovcov a bratríkovcov, čo viedlo k obrovskej chudobe a značne zdecimovanému počtu obyvateľov.
Úpadok hradu a prechod pod novácke panstvo
Požiar v roku 1524 zničil hrad Sivý Kameň natoľko, že za danej finančnej situácie sa nedal obnoviť. Horná Nitra musela na začiatku 16. storočia čeliť aj tureckému plieneniu. V 17. storočí obranyschopnosť Sivého Kameňa poklesla, pretože Majténiovci, stúpenci Habsburgovcov, sa dostali do nemilosti protihabsburgovsky orientovaných zemepánov. Keď v 18. storočí Majténiovci hrad Sivý Kameň opustili, ich novým sídlom i administratívnym strediskom sa stali Nováky. Život obyvateľov Veľkej a Malej Lehoty bol od toho času spojený s nováckym panstvom, a rovnako sivokamenské panstvo sa začalo nazývať nováckym.
Prvá dekáda 18. storočia priniesla poddanským dedinám nováckeho panstva značné útrapy, spôsobené povstaním Františka Rákociho. Povstalecké vojská vtedy vyplienili a úplne zničili sivokamenský hrad, ktorý odvtedy slúžil už iba ako pánske väzenie, prípadne ako skladisko materiálov. Hrad pomaly pustol a pre obyvateľov z okolitých obcí, najmä však z Podhradia, sa stal zdrojom stavebného materiálu.
Rozvoj v 19. a 20. storočí
Koncom 19. storočia začal v oblasti Vtáčnika výrub lesov. Na prepravu dreva z Podhradia do Novák bola vybudovaná úzkokoľajová dráha. Veľkým prínosom pre obyvateľov okolitých obcí sa stala železničná trať z Veľkých Bielíc do Prievidze, ktorá bola dobudovaná v roku 1896. Veľmi významným a prospešným pre život lehotských obyvateľov sa stalo aj založenie potravinárskeho družstva v 1910 vo Veľkej Lehote. Nádejne sa rozvíjajúcu ekonomiku prerušila v roku 1914 prvá svetová vojna, ktorá trvala až do roku 1918 a mnohým rodinám priniesla utrpenie a bolesť.
17. zasadnutie OcZ v Lehote pod Vtáčnikom 05.12.2024_druhá časť
Prvý písomný doklad o Lehote pod Vtáčnikom je z 1. apríla 1960, kedy na zasadnutí pléna Okresného národného výboru v Prievidzi uznesením č. 32/1960 došlo na základe vzájomnej dohody obyvateľov k zlúčeniu dvoch obcí - Veľkej a Malej Lehoty. Malá Lehota sa prvýkrát v listinách spomína v roku 1362 a Veľká Lehota v roku 1388. Obe boli poddanskými dedinami hradu Sivý Kameň. Aj keď sa Malá a Veľká Lehota uberali samostatným vývojom, obe sú úzko späté s prvotným osídľovaním svojich území, každodenným zápasom o prežitie.
Museli sa vyrovnať s krutým vpádom a plienením Turkov, morom, prežiť hrôzy prvej a druhej svetovej vojny. V ich histórii nachádzame aj pokojnejšie obdobia, v ktorých sa venovali najmä poľnohospodárstvu. Významný dátum v dejinách je 5. júl 1949, kedy bol v obci vybudovaný nový kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Pri jeho výstavbe boli dedinčania veľmi nápomocní a práve 5. júla 1949 kostol slávnostne vysvätil nitriansky biskup dr. Eduard Nécsey.
Obidvom Lehotám koniec II. svetovej vojny priniesol výrazné zmeny, okrem poľnohospodárstva ľudia mohli pracovať v kameňolomoch, v baníctve, v elektrárni. V roku 1948 sa vo Veľkej Lehote začalo s elektrifikáciou, Malá Lehota bola pripojená na elektrickú sieť v roku 1950. V roku 1960 vznikol Štátny majetok. Postupne sa budovala infraštruktúra, nové sídlisko, ktoré budovala banská správa pre nových zamestnancov, na nových lokalitách pribúdali rodinné domy, obyvatelia svojpomocne budovali domy kultúry, predajne potravín, reštaurácie a pod.
70-roky priniesli nielen pokračovanie budovania obce, ale aj pestrý kultúrny a spoločenský život. Na Sekaninách sa začali organizovať mierové slávnosti k výročiam SNP, v novopostavenom kine Mier sa poriadali oslavy MDŽ, výročie oslobodenia obce, skončenie II. svetovej vojny a pod. Žiaci základných a materských škôl, rôzne miestne súbory sa prezentovali s kultúrnym programom na slávnostných akadémiách. Rozvíjali sa amatérske divadelné súbory. K tým, ktorí sa zaslúžili o rozvoj divadla, neodmysliteľne patrili Ing. Ľudovít Zaťko, ktorý bol režisérom divadelného súboru Lehoťan a manželia Foltánovci, ktorí sa pričinili o vznik divadla v tkzv. Kolónii a Malej Lehote.
Od roku 1950 sa datuje vznik Telovýchovnej jednoty, z ktorej sa stáva TJ Baník. V pôsobnosti boli futbalový, hádzanársky, stolnotenisový, šachový, lyžiarsky oddiel a neskôr pribudla aj Rekreačná telesná výchova. Dôležitým medzníkom v histórii Lehoty pod Vtáčnikom sú 80-te roky, kedy sa začalo s prvou povrchovou ťažbou uhlia na Slovensku. Časť pôvodnej „Veľkej Lehoty“ bola „zrovnaná“ so zemou a občania sa presťahovali do bytoviek a novovybudovanej infraštruktúry. Po skončení ťažby ostala tzv. Suchá jama.
Súčasnosť a budúcnosť
Obec sa počas svojej existencie neustále rozvíja. Keďže stále rástol záujem o bytovú výstavbu, v roku 2003 bola odovzdaná do užívania prvá 23-bytová jednotka a postupne sa začalo s výstavbou ďalších nájomných bytov, ktorých je v súčasnosti 186. Kým v roku 1970 bývalo v obci 3042 obyvateľov, v súčasnosti ich počet vzrástol na 3844.
Obec Veľká Lehota leží v peknom prírodnom prostredí, ktorému dominujú lesy, v nadmorskej výške 650 m, na zvlnenej vysočine medzi vrcholom Vojšín (819m) a Veľkým Inovcom (910m), pod úpätím Kamenného vrchu Štámbrk (720 m). Pramení tu riečka Žitava. Prírodné podmienky predurčujú obec na turistiku a cestovný ruch. Obec tvorí 15 častí: Šmondrkovci, Búrovci, Gábrišovci, Dolní Garajovci, Horní Garajovci, Cudenice, Pirte, Vaškovci, Zduchovci, Vatalovci, Mánikovci, Mihálovci, Chujacovci, Hudcovci, Vígľaš a časti Čigák a Inovec, vzdialení od centra obce 1,5 až 2 km.
Najstaršou a najvýznamnejšou pamiatkou obce je rímskokatolícky kostol sv. Martina v neogotickom slohu z r. 1809, ktorého predchodcom bol dočasný drevený bohostánok postavený pred rokom 1730. Prvá škola v obci vznikla v r. 1809, budova súčasnej Základnej školy stojí od r. 1960. V r. 2004 došlo k zlúčeniu ZŠ s Materskou školou a v r. 2005 prešla kompletnou rekonštrukciou.
V blízkosti futbalového ihriska bol pri príležitosti organizovania prvého Stretnutia Lehôt a Lhot v našej obci v r. 1993 postavený amfiteáter, ktorý bol r. 2011-2012 obnovený. Každoročne sa tu organizuje detský folklórny festival "Pod Inovcom". V r. 2013 sa konal jubilejný 20. ročník. Obec po tretíkrát (1993, 2003, 2013) organizovala 33. stretnutie Lehôt a Lhot.
V obci sa nachádzajú štyri obchody s potravinami a dve pohostinstvá. Najväčším zamestnávateľom je strojárska firma KOVACO, spol. s r.o., ktorá sa výrazne podieľa aj na rozvoji obce.
Farnosť Krista Kráľa Veľká Lehôtka
Sme farnosť Krista Kráľa Veľká Lehôtka, ktorú spravuje dôstojný pán farár Miroslav Sliačan. Patria do nej tri dedinky Veľká Lehôtka, Malá Lehôtka a Hradec. V našej farnosti pred tromi rokmi vzniklo na sviatok sedembolestnej Panny Márie modlitbové spoločenstvo Rodín Kráľovnej pokoja. V dnešnej dobe má spoločenstvo 12 rodín.
Kostol sv. Martina vo Veľkej Lehote
Tabuľka: Vývoj počtu obyvateľov Lehoty pod Vtáčnikom
| Rok | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1970 | 3042 |
| Súčasnosť | 3844 |