Obec Veľké Ludince sa nachádza 43 km juhozápadne od mesta Levice, na juhozápadnom cípe levického okresu, pri hranici s okresom Nové Zámky. Leží v pahorkovitom území Pohronských pahorkov, ktoré tvorí časť malej Dolnej zeme. Chotár obce má rozlohu 3180 ha a nachádza sa v nadmorskej výške od 155 m do 272 m, pričom stred obce leží v nadmorskej výške 175 m.
Pohľad na Veľké Ludince
Veľké Ludince ležia na východnom úpätí Pohronskej pahorkatiny a v doline dolného Hrona. Východná časť chotára je pokrytá sprašou na vyšších hronských terasách, zatiaľ čo západná časť leží na pahorkatine s treťohornými uloženinami a sprašovými hlinami. Na strmších úbočiach rastú dubové a agátové lesy, inak je chotár odlesnený a má černozemné a hnedozemné pôdy.
Klíma a počasie
Chotár obce sa nachádza v oblasti dolného Pohronia s priemernou ročnou teplotou 10,3 °C, čo patrí medzi najteplejšie oblasti na Slovensku. Ročné zrážky dosahujú priemerne 580 mm, pričom v letnom období je to 330 mm a v zimnom 250 mm. Roku 1960 sa konštatuje, že počasie v chotári obce je vrtošivé. Niekedy obyvateľa prekvapili kruté zimy, inokedy zas vysoké teploty.
Veľké sucho sa striedalo s prívalmi dažďovej vody búrok. Nakoľko sa obyvateľstvo zaoberá hlavne poľnohospodárstvom, sledovanie meteorologických predpovedí je preň veľmi dôležité. V časoch priaznivého počasia je úroda bohatá, v opačnom prípade zas práca poľnohospodára vychádza navnivoč. Úrody napriek vrtošivého počasiu zvykli byť iba zriedka katastrofálne.
Podľa niektorí pamätníci spomínali zrejme v rokoch 1864-1865 takú neúrodu a hlad, že sa do potravín pridávali drevené piliny. V júli mrzlo a tak na fare pečené pecne chleba dostali iba tí, ktorí navštevovali kostol. 13. apríla 1913 ako zaujímavý úkaz je hodno spomenúť, že napadlo snehu po kolená. Všetky kvitnúce stromy zamrzli, hlavne slivky.
Po dni sa sneh roztopil a znova nastali teplé dni. Toho roku bola mimoriadne úroda ovocia, iba tie nezarodili, z ktorých naľakaní gazdovia striasli sneh. V zime 1928/29 napadlo veľa snehu a mnoho ovocných stromov vymrzlo. V lete v rokoch 1931 a 1932 bolo také sucho, že temer nebola úroda ovocia. Všetko vyschlo.
Roku 1941 zas bolo veľa dažďových zrážok, spodná voda vytryskla a veľa domov bolo poškodených podmáčaním (hlavne postavené z hliny či surových tehál). Aj rok 1957 bol mokrý, padlo veľa dažďových zrážok. Temer nebolo dňa pri žatve, odvoze a mlátenia obilia, aby nepršalo. Obilie sa nesušilo, uložené do snopov dokonca vyklíčilo. Škoda bola obrovská. Na druhej strane boli zas rekordné hektárové výnosy kukurice.
Ale v posledných rokoch globálne otepľovanie začína meniť vyššie spomenuté klimatické hodnoty. Obce sužujú prívaly vôd prietrží mračien, veľmi vysoké horúčavy a kruté zimy. Či tieto zmeny budú trvalé, ukážu budúce roky.
Chotár je veľmi úrodný a vhodný na pestovanie pšenice, jačmeňa, ovsa, okopanín, strukovín, ovocia, zeleniny a vínnej révy. Od roku 1934 sa v chotári pestuje aj tabak. Z ovocia sa tu urodí najviac čerešní, potom moruša (miestne seder, z nej sa varí pálenka sedrovica), dosť orechov. Ale darí sa tu aj jablkám, ale v malej miere pre vlastnú potrebu.
Príroda a životné prostredie
Ešte do roku 1918 v Ostrihomskej stolici boli väčšie plochy lesa presahujúce 1000 jutár v chotároch 10 obcí, medzi nimi boli aj Veľké Ludince. Plocha ostatných lesov v stolici nepresiahla 1000 jutár. Lesom dominuje agát, ale dosať rozšírený je aj cer, buk a dub. V menšej miere tu možno nájsť aj jaseň a slivku.
V lesoch žije veľa diviakov, dosť srnčej zveri, líšok, kún a jazvecov. Na poliach z divej zveri najrozšírenejšie sú zajace a jarabice. Do chotára obce zasahuje chránené územie SKUE0180 Ludinský háj. Toto územie európskeho významu zasahuje aj do chotárov obcí Kolta, Jasová a Farná. Výmera lokality je 161,34 ha. Na tomto území sa nachádzajú biotopy Panónsko-cerové a Eurosibírske dubové lesy na spraši a na piesku. Krása a rozmanitosť týchto lesov vie potešiť srdce milovníkov prírody.
Problémy s vodou
Jedným z najväčších problémov obce bol nedostatok vody. Vody nielenže bolo málo, ale dokonca bola aj nekvalitná, obsahuje veľa dusičnanov, má zlú chuť a na pitie je absolútne nevhodná. V obci do roku 1960 bolo dokopy 6 studní, ktoré majú pomerne použiteľnú vodu. Ale okolo roku 1960 na okraji obce bolo vyhĺbených viacero studní, niektoré z nich ktoré majú pomerne dobrú vodu. K počtu domov je počet studní aj tak veľmi nízky.
V obci je 6 verejných studní. Ale v období sucha vysýchajú a ešte pred polstoročím vtedy vlastníci studne uzamkýnali. Dokonca sa kedysi spomínalo, že keď niekto zabudol na studňu dať visiaci zámok, tak jej voda bola v noci vyčerpaná do poslednej kvapky. V októbri 1899 obecné zastupiteľstvo vyhlásilo konkurz na vyvŕtanie obecnej artézskej studne v strede obce.
Studňa od roku 1900 obci dobre slúži dodnes, ale na hasenia požiarov predsa len nestačila. Oveľa smutnejšou skutočnosťou je, že počas veľkého požiaru roku 1903 voda na hasenie sa dovážala z Kuralian, lebo miestne studne boli rýchlo vyčerpané. Hoci od toho času sa situácia o niečo zlepšila, ešte roku 1960 sa konštatuje, že už by bolo načase vyvŕtať artézsku studňu a tak obyvateľom zabezpečiť nezávadnú vodu. Aby neboli problémy s hasením požiarov, do roku 1965 bola pri hasičskej zbrojnici v strede obce vybudovaná protipožiarna vodná nádrž.
Susediace obce a charakter chotára
Chotár obce na severe susedí s Farnou, na západe s Dubníkom, na juhu so Svodínom, na juhovýchode s Brutmi, na východe s Keťom a na severovýchode Kuraľanmi. Najvyšším bodom chotára je vrch Almahegy (272 m) na hone Pipíske. Dávno bol močiarnym prostredím, ktoré neskôr odvodnili. Podľa Eleka Fényesa v chotári čierny piesok a hlina sú ozaj úrodné a preto je prvotriedny. Hlina sa hlavne používa na stavby domov.
Pôvod názvu a ovocinárstvo
Nagyölved podľa tradície svoje pomenovanie získalo podľa jastrabov hniezdiacich v močiaroch. Vznik tohto pomenovania možno klásť do druhej štvrtiny 10. storočia, teda medzi roky 930-950. Od 14. storočia sa toto pomenovanie objavuje na viacerých miestach. Obec sa nazývala aj Szedres (Morušová), lebo v priestore jeho chotára rástlo veľa moruší. Dnes už tieto stromy z chotára vymizli temer úplne, ale prezývka Szedrës (szedrësëk) sa zachovala dodnes.
Veľké Ludince boli známe svojim ovocinárstvom, o čom sa zachoval veľmi zaujímavý dokument. Samozrejme je napísaný latinsky, ale pomenovania jednotlivých druhov ovocia sú maďarsky. V roku 1911, pred 110 rokmi, založili Dobrovoľný hasičský spolok vo Veľkých Ludinciach.
Dobrovoľný hasičský spolok Veľké Ludince
Najstaršia správa týkajúca sa kontroly komínov vo Veľkých Ludinciach pochádza z roku 1819, kedy komisia našla poškodené prútené komíny a nariadila ich opravu. Rovnako finančne stíhala nezodpovedné manipulovanie s ohňom. Prvá myšlienka založiť Dobrovoľný hasičský spolok vo Veľkých Ludinciach vznikla v roku 1891 z iniciatívy miestneho farára Františka Kopernyiczkého.
Trvalo však 20 rokov, kým bola táto myšlienka zrealizovaná. Napokon podľa nariadenia Ostrihomskej župy v roku 1911 obec spolok založila. Jeho prvým veliteľom sa stal Štefan Moncz. V roku 1924 sa stal Dobrovoľný hasičský spolok vo Veľkých Ludinciach súčasťou Okresnej hasičskej jednoty v Želiezovciach. Medzivojnové sa vyznačovalo bohatou kultúrnou prácou hasičského spolku.
Nová história spolku sa začala písať po druhej svetovej vojne, po vydaní zákona 62/50 Zb. z. o ochrane pred požiarmi a inými živelnými pohromami. Týmto zákonom bola národným výborom uložená starostlivosť o požiarnu ochranu.
V súvislosti so zmenami politického zriadenia v roku 1989 boli uskutočnené zmeny v názvoch organizácií. Namiesto názvu Zväz požiarnej ochrany - Základná organizácia Veľké Ludince vznikol názov Dobrovoľný hasičský zbor Veľké Ludince. V roku 2001 odhalili v obci sochu sv. Floriána, v roku 2010 kompletne zrekonštruovali hasičskú zbrojnicu. V roku 2011 oslávili 100. výročie hasičstva vo Veľkých Ludinciach.
Predsedom Dobrovoľného hasičského zboru je Ľudovít Kutla mladší. Veliteľom družstva je Ondrej Balázs. Mládež a dorast má na starosti Zuzana Zeleňanská. Zbor má v súčasnosti do 60 členov.
Tipy na výlety v okolí
- Dom ľudových tradícií vo Svodíne
- Obec Bíňa - architektúra a sakrálne pamiatky
- Parížske močiare
- Gotický kostol sv. Jakuba apoštola v Želiezovciach
- Zrúcanina Pavlínskeho kláštora neďaleko Podhájskej a Veľkých Loviec
- Dom ľudového bývania vo Veľkých Lovciach
- Tankošský cer v katastri obce Pozba
- Termálne kúpalisko Podhájska
- Jurský park v obci Jur nad Hronom
- Rekreačný park v Kravanoch nad Dunajcom
- Rekreačné stredisko Vadaš
- Pohorie Burda
- Motokárová dráha neďaleko Levíc
- Mestská galéria Júliusa Bartu
- Letné kúpalisko Štrand E
- Mestské múzeum Štúrovo
- Múzeum Jána Thaina
- Socha Hrádockej Venuše
- Múzeum Mikuláša Thege-Konkolyho v Hurbanove
- Relaxačno - športový areál v Kalnej nad Hronom
- Travertínový vrch Vápnik neďaleko Levíc
- Jazerá Štrkáreň a Rybník v Úľanoch nad Žitavou
- Splav Hrona
- Súkromný rybársky revír Štrkovisko Červený piesok pri Šuranoch