Farnosť Veľké Orvište: História a súčasnosť

Piešťanská farnosť, zverená pod ochranu sv. Štefana Uhorského, sa rozprestiera v severnej časti kúpeľného mesta Piešťany. Jej terajšie hranice boli stanovené dekrétom Arcibiskupského úradu v Trnave 15. júla 2004. Týmto dátumom vznikla v južnej časti mesta nová farnosť pri kostole sv. Cyrila a Metoda.

Do územia farnosti je začlenená ako filiálka aj obec Veľké Orvište. Pravidelná výročná farská poklona Sviatosti Oltárnej je stanovená na 25. septembra.

Veľké Orvište bolo osídlené už 3500 rokov pred naším letopočtom. Svedčia o tom nálezy v polohe Nižné cesty. Z neskoršieho obdobia sú datované fragmenty z polohy Topoľové. Obec ležala na obchodnej „Sliezskej ceste“, ktorá viedla Považím.

S pribúdajúcimi rokmi veľakrát zmenila obec svoj názov. V roku 1264 sa volala Riuche, v polovici 15. storočia Erwistye, v druhej polovici 16. storočia sa vyskytuje aj názov Nagi Hornisko, koncom 18. storočia zasa Gros Orwische i Welko Orvisce. Začiatkom 20. storočia to bolo Nagyorvistye a od roku 1920 má súčasný názov.

V roku 1976 sa zlúčilo Veľké Orvište s Bašovcami a malo názov Orvište. V roku 1980 sa zlúčilo s Ostrovom, no na základe výsledkov referenda je od roku 1990 opäť samostatnou obcou.

Pečať na listine z roku 1780 je oválneho tvaru a v pečatnom poli je vľavo otočený kľačiaci muž, za ním mešec a pred ním jeleň s krížom medzi parožím. V kruhopise pečate je nápis: SIGILLUM POSSESIONIS N EOYVISCE. V poli je zobrazená vľavo otočená holubica s ratolesťou v zobáčiku, sediaca na konári. Nad holubicou je rok 1784.

V súčasnosti sa používa okrúhla pečiatka, ktorá má v strede obecný symbol (erb) a v kruhopise nápis: OBEC VEĽKÉ ORVIŠTE. Erb obce vychádza z prsteňovej pečate pretlačenej cez papierovú clonu na urbársku písomnosť z 25. februára 1790.

Najvýznamnejšou architektonickou pamiatkou V. Orvišťa je rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý bol postavený v roku 1743. Pôvodne vraj na jeho mieste stál starší drevený kostol. Na budove kostola je osadená kamenná tabuľa - epitaf z r. 1758. Na cintoríne je aj zvonica evanjelickej cirkvi a.v. so zvonom z roku 1931. Ďalšími historickými pamiatkami sú prícestná sochy Piety, Božej rodiny a Najsvätejšej Trojice.

V obci úspešne funguje futbalový oddiel TJ Slovan, ďalej je tu rybárske združenie Záhumnie, dobrovoľný hasičský zbor, klub seniorov Jazmín a miestny odbor Matice slovenskej.

Medzi tradičné kultúrne a spoločenské udalosti v obci patrí majáles, na hody nechýbajú kolotoče i hodová zábava, ďalej sú to poľovnícke oslavy sv. Huberta, patróna obce, Katarínsky rodičovský ples, rybárske preteky na tunajšom rybníku a Vianočný mariášový turnaj.

Najstaršie osídlenie v dnešnom chotári obce Veľké Orvište sa zistilo v polohe Niže cesty. Pochádza zo staršieho obdobia mladšej doby kamennej a patrí legyelskej kultúre (3500 pred n. l.).

Prvá písomná správa o obci sa zachovala v tzv. Zoborskej listine z roku 1113. Obec sa v tomto vzácnom písomnom dokumente uvádza pod názvom villa Rivvis.

V roku 1263 a 1264 sa Orvište spomína pri obchádzke chotára Lubova a Debrety, dnes zaniknutých obcí v chotári Piešťan a revízie medzí Nového Mesta nad Váhom, Potvoríc, Hornej Stredy a Lubova.

Obec pôvodne patrila do pôsobnosti hradu Bana, ktorý svoj strategický význam pravdepodobne stratil už za života kráľa Ondreja III. Ďalšia písomná správa o obci pochádza z roku 1335.

V roku 1447 vystupuje Orvište pod názvom Ryusche. K zmene majiteľov obce došlo v polovici 14. storočia, keď Tomáš Rúfus predal obec podžupanovi nitrianskej župy Jurajovi Diošiovi z Horných Orešian.

Začiatkom 17. storočia vlastnilo kuriálne majetky v obci niekoľko zemianskych rodín. Medzi majiteľov väčších majetkových podielov patrili v obci napríklad zemianske rodiny Borjú, Hencz, Hodosy, Kantor, Vermeš atď.

V roku 1547 získal vo Veľkom Orvišti kúpou od Filipa Pominoveckého majetkový podiel František Zay. V roku 1548 odkúpil od Jána Malovického aj majetok v Malom Orvišti. Položil tak základ k novému rodovému majetku.

V súpise príjmov ostrihomského arcibiskupstva z rokov 1571 - 1573 vystupuje Veľké Orvište pod názvom Nagi Hornysko a spolu s Malým Orvišťom a Veľkými Kostoľanmi platili poplatok 8 florénov. V roku 1576 vystupuje obec pod názvom Nagy Eorwistye.

V roku 1715 sa obci uvádza 6 domácností. Na konci 18. storočia mala obec 402 obyvateľov a 47 domov. V roku 1773 vystupuje obec pod názvom Nagy Eörviscse, Welko Orviscse a Gros Orwische.

Podľa nariadenia z 8. decembra 1805 mali richtári vymenovaných obcí mať pre ruské vojsko pripravené predpísané porcie chleba, osa a sena. Pre Veľké Orvište bolo predpísaných 1000 porcií chleba, 100 porcií ovsa a 100 porcií sena.

V roku 1808 vystupuje obec pod názvom Nagy-Örvistye, Nagy-Eörvistye a Horní Orwisste. Pod vplyvom reformácie sa od polovice 16. storočia menšia časť obyvateľstva prihlásila k evanjelickému náboženstvu augsburského vyznania. V priebehu 19. storočia bol v obci usadený aj väčší počet židov.

V roku 1828 bolo v obci zaznamenaných 525 obyvateľov a 75 domov. Bolo tu v tom čase 6 sedliakov, 40 želiarov a 21 podželiarov. U 9 obyvateľov nie je zamestnanie uvedené. Pravdepodobne sa jednalo o obchodníka a sluhov.

V obci sa pestovali obilniny, cukrová a kŕmna repa, zemiaky a kapusta. V menšej miere sa pestovala kukurica, strukoviny, mak a konope. Medzi živelné pohromy, ktoré v minulosti obec postihovali patrili požiare, povodne, ale aj zemetrasenie (1884, 1893, 1904), ktoré však nezapríčinilo väčšie škody.

V roku 1877 vlastnili Zayovci v chotári pôdu o výmere 247.1418 katastrálnych jutár. Už v nasledujúcom roku 1878 bučianke panstvo, ktorého súčasťou bolo aj Veľké Orvište Zayoci predali. Novými vlastníkmi sa stali Fould-Springerovi.

Škola bola v obci založená v prvej polovici 19. storočia. Jednalo sa o cirkevnú rímskokatolícku školu. Prvé slovenské divadelné predstavenie v obci odohrali žiaci miestnej školy v roku 1877.

V roku 1900 mala obec 560 obyvateľov a 59 domov. Podľa Záborového zákona č. 215/Zb. zo 16. 4. 1919 bolo v roku 1922 z majera v obci odčlenených 75 katastrálnych jutár poľnohospodárskej pôdy, ktorá bola rozdelená medzi miestnych roľníkov.

V roku 1930 mala obec 681 obyvateľov a 91 domov. Ročný príjem obce v roku 1935 predstavoval 51 494 Kčs, výdavky predstavovali 72 939 Kčs.

Dňa 7. júla 1940 bol v obci posvätený prestavaný a rozšírený rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie. Posviacku kostola vykonal prepošt novomestský T. Cabán. Až v lete v roku 1944 sa v obci postavil transformátor. Obec bola pripojená na elekrické vedenie v Bašovciach v septembri 1944 po príchode nemeckého oddielu s vysielačkou do obce. Dňa 3. apríla 1945 nemecký oddiel z obce odišiel.

5. apríla 1945 vstúpili do obce jednotky Červenej armády. Po prechode frontu začal v obci pracovať Miestny národný výbor. V roku 1946 prijalo MNV päťročný plán zameraný na rozvoj obce.

Materská škola ako jedna z prvých v okrese bola v obci zriadená v roku 1950 a to v jednom adaptovanom učiteľskom byte. V roku 1953 bola v obci založená organizácia Československého červeného kríža. Vo februári 1956 bolo v obci založené menšinové družstvo. 7. septembra 1957 bolo vo Veľkom Orvišti založené celoobecné Jednotné roľnícke družstvo.

K 1. januáru 1976 boli zlúčené obce Veľké Orvište a Bašovce pod názvom Orvište.

Najstaršia písomná zmienka o Veľkom Orvišti, ktorý je jedinou filiálkou Piešťan, je z roku 1113 v známej Zoborskej listine pod menom villa Rivvis, pravdepodobne odvodeného z latinského rivus, t. j. potok.

Jeden bezpečnejší záchytný bod v dejinách dokladajúcich stavbu kostola je zápisnica z roku 1740, kde sa občania zaväzujú postaviť si nový kostol, lebo starý je od základu drevený a celý práchnivý. Pravdepodobné je však, že kostol tu stál už v stredoveku. V roku 1940 bola urobená veľmi vydarená prístavba západným smerom a zároveň bola pristavaná aj sakristia. Zdá sa, že pôvodný priestor bol obdĺžnikový, uzavretý polkruhom.

Je situovaná približne štyri kilometre severozápadne od mesta Piešťany. Súčasný počet obyvateľov obce Veľké Orvište je približne 1 072. Títo obyvatelia sú prevažne rímskokatolíckeho vyznania, čo svedčí o silnej náboženskej tradícii v tejto oblasti.

V rámci obecných zariadení sa tu nachádza škola, ktorá poskytuje vzdelanie pre deti zo širšieho okolia. Pre najmenších je tu tiež k dispozícii materská škola. Občania majú k dispozícii tiež potraviny, kde môžu nakúpiť všetky potrebné potraviny a iné tovary pre bežnú domácnosť.

História obce Veľké Orvište sa začala písať už v mladšej dobe kamennej, teda okolo roku 3500 pred Kristom. Prvá písomná zmienka o obci sa objavuje v Zoborských listinách, ktoré boli vydané v roku 1113. Od roku 1993 je Veľké Orvište samostatnou obcou, predtým bola súčasťou zoskupenia troch obcí: Ostrov, Veľké Orvište a Bašovce.

Medzi najvýznamnejšie pamiatky obce patrí rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie. Nachádza sa priamo na cintoríne v obci. Prvé údaje o existencii tohto kostola pochádzajú z roku 1743. Na začiatku 19. storočia prešiel kostol rekonštrukciou. Nasledovala ďalšia v rokoch 1937 až 1940.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie vo Veľkom Orvišti

Erb obce Veľké Orvište

tags: #farnost #velke #orviste