História farnosti Veľký Lipník

Vo Veľkom Lipníku sa nachádza jediná, a to gréckokatolícka farnosť. Prevažná časť obyvateľov obce je totiž gréckokatolíckeho vierovyznania (podľa posledného oficiálneho sčítania z roku 2011 je to 791 obyvateľov, čo je 80%). Podľa dostupných historických prameňov už v roku 1700 tu pôsobil gréckokatolícky kňaz, ktorým bol o. Ján Ihumenský. Pred ním však vo farnosti pôsobili aj iní gréckokatolícki kňazi.

Prvá písomná zmienka o obci Veľký Lipník totiž pochádza z roku 1314 a územie farnosti v minulosti patrilo pod cirkevnú správu eparchie (biskupstva) v poľskom meste Przemyśl. Nakoľko tohto územia sa týka Brest-Litovská únia (historický spôsob zjednocovania pravoslávnych orthodoxných kresťanov s Katolíckou cirkvou), ktorá bola uzavretá v roku 1596 a prvá písomná zmienka siaha pred toto obdobie, gréckokatolícki kňazi tu pôsobili medzi gréckokatolíckymi veriacimi už skôr pred týmto rokom (1700). Chýbajúce údaje by pomohol doplniť hlbší historický výskum.

Farnosť má v súčasnosti filiálku Stráňany a jurisdikčne do nej patria aj gréckokatolícki veriaci v Červenom Kláštore, Haligovciach, Lesnici a Veľkej Lesnej. Vo farnosti pôsobia dvaja kňazi: farár Mgr. Ľuboslav Pulščák (od roku 2010) kaplán ... Bohoslužobným jazykom je prevažne cirkevnoslovanský jazyk a v menšej miere aj slovenčina. V obci sa nachádza gréckokatolícky Chrám sv. archanjela Michala postavený v rokoch 1785 - 1794 s ikonostasom zo začiatku 20. storočia. Pred tým bola v obci menšia drevená cerkov.

Zoznam farárov a správcov farnosti a roky ich pôsobenia:

• Ján Ihumenský (1700 - 1703)
• Vasiľ Ladižinský (1703 - 1706)
• Šimon Železník (1747 - 1747)
• Andrej Ladižinský (1748 - 1757)
• Juraj Smrekovský (1757 - 1794)
• Ján Petrikovič (1794 - 1802)
• Ján Burik (1802 - 1828)
• Andrej Hodobay (1828 - 1830)
• Alexej Lejčak (1830 - 1831)
• Štefan Bistey (1831 - 1832)
• Jozef Dudinský (1832 - 1843)
• Ján Grajcary (1843 - 1844)
• Ján Takáč (1844 - 1847)
• Ján Mihalič (1847 - 1848)
• Atanáz Jaromis (1848 - 1858)
• Bernard Deák (1858 - 1868)
• Štefan Chanáth (1869 - 1911)
• Michal Milly (1911 - 1920)
• Andrej Zima (1920 - 1926)
• Michal Milly (1926 - 1950)
• Michal Juchnovič (1950 - 1969) /obdobie pravoslavizácie do r. 1968/
• Jozef Čekan (1969 - 1993)
• Jozafát Štefan Lucák OSBM (1993 - 1995)
• Vladimír Drab (1995 - 1998)
• Miroslav Šimko (1998 - 2007)
• Miroslav Dancák (2007 - 2010)
• Ľuboslav Pulščák (2010 - ?)

Zoznam kaplánov:

• Juraj Andrejkovič st. (1788 - 1793)
• Adolf Vislocký (1868 - 1869)
• Miroslav Demjanovič (2012 - 2014)
• Miroslav Čerňanský (2014 - 2016)
• Jozef Mačejovský (2016 - 2017)
• Alexander Duľa (2018- 2022)
• Peter Rusnák ( 2022 - 2024)

Zoznam členov farskej rady:

• Pavol Hanečák
• Ing. Vladimír Gvozdiak
• Dušan Kocúr
• Jaroslav Hrebík
• Slavomír Bernát
• Michal Mamrilla
• Michal Gluchman

V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896.

Rímskokatolíci z územia Šariša boli do r. 1804 príslušní k Jágerskej arcidiecéze so sídlom v maďarskom meste Eger. Pre tamojších biskupov boli stolice dnešného severného Slovenska veľmi vzdialeným územím na beztak obrovskej ploche vtedajšej arcidiecézy. Napriek tomu sa dvaja z miestnych arcibiskupov podujali vykonať kanonickú vizitáciu na území Šariša.

Egerská bazilika

Kanonickú vizitáciu šarišských farností z roku 1749 spracoval v prehľadnej publikácii prof. Peter Zubko. Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“

Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750. Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame: „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20.

Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334, kedy sa miestny farár, Ján, spomína ako jeden z kňazov, ktorý svojvoľne neodvádzal pápežský desiatok (9). Po tom, čo sa v Uhorsku rozšírili reformačné myšlienky, prišiel evanjelický kazateľ aj do Jarovníc. Pôsobil tu s prestávkami od 90. rokov 16. stor. Od nasledujúceho roku, 1701, sa podľa schematizmu v obci začala viesť aj farská matrika.

Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 - 1750. V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce.

Posledná správa o existencii najstaršieho zväzku jarovnickej matriky z rokov 1701 - 1717 pochádza z r. 1943. Jej ďalší osud je neznámy, na farskom úrade sa ani po dôkladnom hľadaní nenašla. Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala.

V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností.

Matriky v Šariši

Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.

tags: #farnost #velky #lipnik