Farnosť Bardejov Vinbarg bola zriadená 1. júla 1997 vtedajším košickým arcibiskupom metropolitom Alojzom Tkáčom. V decembri 1999, na sviatok Svätej Rodiny, ktorej je farnosť aj kostol zasvätený, bol požehnaný novopostavený kostol.

V roku 2005 prevzali správu farnosti na Vinbargu Saleziáni don Bosca na Slovensku.
Rekonštrukcia kostola
Farníci sa po dvadsiatich rokoch od postavenia chrámu rozhodli pre jeho modernizáciu. Aktuálne kostol prešiel rekonštrukciou, ktorá bola zvŕšená v sobotu 12. septembra 2020. V prvej etape sa vynovil exteriér, teda fasáda a vonkajšie priestory kostola. V novembri 2019 začala ďalšia etapa: vymaľoval sa interiér, vynovilo osvetlenie a ozvučenie. Došlo aj na úpravu sedadiel po bokoch a v presbytériu kostola.
Kostol sv. Rodiny konsekroval košický pomocný biskup Marek Forgáč. Ten v príhovore spomenul zmenu, ktorá sa konsekráciou deje. „A tak by to mal byť priestor misijného charakteru pre všetkých. Pre tých modliacich sa, zbožných, ale aj pre tých utekajúcich, hľadajúcich, zmätených, aby aj tí, keď tu vkročia, vedeli povedať ako Jakub - toto je dom Boží a toto je brána do neba.“
„Chceme ešte zabezpečiť do okien vitráže, prípadne zateplenie či lavice.
Saleziáni vo farnosti
Saleziáni v Bardejove pôsobia oveľa dlhšie, ako sú oficiálne zaregistrovaní. Už v 60-tych rokoch minulého storočia tu pôsobili viacerí nadšenci dona Bosca, aj keď len tajne, a pripravovali pôdu pre neskorší rozmach tohto diela. Zo saleziánov spomeniem aspoň nebohého dona Timka a koadjútora Juraja Kaščáka, ktorí boli zamestnaní v Bardejovských Kúpeľoch a v bardejovskej nemocnici. Koncom roka 1987 prišiel do Bardejova don Jozef Bližinský a Vincent Macejko. Neskôr k nim pribudol aj Peter Bešenyei. Popri svojom civilnom povolaní začali rozvíjať aj bohatú saleziánsku činnosť v rodinách a s mladými.

Už v lete 1989 sa na ihrisku v Tarnove odohral 1. ročník futbalového turnaja KAMA (krycí názov pre katolícku mládež počas totality). Bohatá účasť na ňom svedčí o tom, aká intenzívna bola činnosť týchto troch priekopníkov, ktorí bývali v bytovkách a svoj voľný čas naplno venovali apoštolátu s mládežou, ale nezanedbávali ani rodiny, všetko v maximálne možnej tajnosti a diskrétnosti.
Po novembri 1989 nastali veľké možnosti, ale aj veľké potreby. Zasiate semienka klíčili, preto bola potrebná sústavná starostlivosť o ne. Božia prozreteľnosť prostredníctvom košického biskupa Mons. Alojza Tkáča ponúkla tejto rodiacej sa saleziánskej komunite do správy kostolík svätej Anny, ktorý bol prakticky nepoužívaný niekoľko desiatok rokov a slúžil iba na vykonávanie pohrebov a ako skladisko.
Už prvé dni ukázali, koľkých nadšencov tento projekt zapálil. Bolo potrebné veľké množstvo práce, obiet a modlitieb, aby sa mohol zrealizovať a neskôr aj rozšíriť. S rozvojom aktivít sa musela vyriešiť aj otázka komunitného bývania. Aj tu zasiahla Božia ruka a podarilo sa výhodne odkúpiť dom bývalej materskej školy Jasu. Postupne sa zrekonštruovala, vytvorili sa v nej ubytovacie priestory, herne, miestnosti na stretká, kaplnka a neveľké ihrisko.
Pred rekonštrukciou tejto budovy saleziánom na stretká slúžili priestory bývalého Katolíckeho kruhu, ale tie nebolo možné upravovať pre saleziánske potreby z dôvodu, že budova sa nachádza v zóne mestskej pamiatkovej rezervácie. A tak po úspešnej rekonštrukcii priestorov na Kellerovej ulici mohli saleziáni ďalej rozvíjať svoju činnosť. Popri tom začalo rásť aj dielo s Rómami na Poštárke.
Nové výzvy prišli už o niekoľko rokov, keď po dohode otca provinciála a košického arcibiskupa bola saleziánom zverená rozrastajúca sa farnosť s veľkým počtom mladých rodín s deťmi na sídlisku Vinbarg. A kolotoč stavať, opravovať, prestavovať sa znova roztočil. Zdalo by sa, ako keby saleziáni vo víre toľkých povinností zabudli na heslo dona Bosca: „Daj mi duše, ostatné si vezmi.“ Nie je to však tak, lebo mladých stále pribúdalo a pribúda a do bezduchého sídliska, ktoré bolo ako malá bardejovská Petržalka, sa so šírením viery začal vracať aj duch.
Aktivity farnosti
V rámci farskej pastorácie si farnosť plní úlohy ako každá iná farnosť - sväté omše, krsty, sobáše, sviatosti zmierenia, prípravy na sviatosť birmovania, pohreby… Otcom saleziánom najmä pri krstných a sobášnych náukách a pri príprave na sviatosť birmovania vypomáhajú aj laici, o formovanie ktorých sa saleziáni ochotne starajú. Každý mesiac je pripravených viacero duchovných obnov, formačných stretiek podľa veku a stavu. Je bežné, že starší odovzdávajú skúsenosti mladším a tento kolobeh pokračuje ďalej.
- Sväté omše
- Krsty
- Sobáše
- Sviatosti zmierenia
- Prípravy na sviatosť birmovania
- Pohreby
Od roku 1995 pôsobí pri saleziánskom stredisku aj stredisko saleziánov spolupracovníkov, ktorých počet postupne rastie. V auguste 2018 bola založená aj skupina exallievov ako ďalšia zložka saleziánskej rodiny.
Dvakrát v roku, pred Vianocami a Veľkou nocou, sa organizuje potravinová zbierka Saleziánske kilo na pomoc rodinám v núdzi. Záver roka býva spojený so spoločenskými aktivitami. Oslavy liturgického sviatku dona Bosca v Bardejove majú príchuť veľkolepej šou pod názvom Bardejovské Valdocco, ktoré neporazila ani pandémia covidu či iné nepríjemnosti. Otcom tejto veľkej myšlienky bol don Jozef Bližinský.
Pri saleziánskom stredisku pôsobia viaceré hudobné a spevácke zbory, ktoré spestrujú priebeh liturgických slávení. Aj tu sa prejavuje duch rodinnosti a je povzbudzujúce, ako otcovia sprevádzajú hrou na hudobné nástroje svoje deti, ktoré zase všetok svoj elán vkladajú do spevu. Saleziánske dielo v Bardejove je komplexné.
Budúcnosť diela
Veľkou výzvou v najbližšom čase je aj stavba novej saleziánskej chaty v obci Brezovka v blízkosti starej saleziánskej chaty. Projekt je to náročný a oceníme každú pomoc. Viac o tomto projekte sa dozviete na stránke www.novabrezovka.sk. Ďalšie informácie o živote saleziánskeho diela v Bardejove môžete nájsť na našom webe www.pobavi.sk.
Gréckokatolíci v Bardejove
Gréckokatolíci žijú už po stáročia aj v meste Bardejov. Na cintoríne sv. Michala stál drevený gréckokatolícky kostol, ktorý sa stal obeťou požiaru. Prvým kaplánom rešovskej a bardejovskej farnosti, s bytom v Bardejove, sa stal kaplán z Prešova Jozef Hanuľa a to dňa 12. marca 1899. Budovanie kostola a fary sa začalo dňa 8. mája 1901. Fara bola dobudovaná ešte v ten rok a kostol bol síce pokrytý, ale len v roku 1903 na jar dohotovený.
Pri budovaní, dňa 19. septembra 1901, piati robotníci spadli tak nešťastne z lešenia, ktoré sa pod nimi prelomilo, že všetci boli odnesení do nemocnice a jeden z nich aj zomrel. Cirkevná vrchnosť, rozhodnutím zo dňa 26. februára 1902, kaplánstvo zamenila v definitívnu samostatnú farnosť. Podľa popisu celkový počet pridelených veriacich k tejto samostatnej cirkvi činil v tento čas 724 duší. K nej boli pridelené okrem Bardejova: Bardejovská Nová Vec, Hervartov, Dlhá Lúka, Kľušov, Kobyly, Bardejovský Michaľov, Richvald, Mokroluh, Šiba a Bardejovská Zábava. V samom Bardejove mala cirkev 658 veriacich podľa popisu z roku 1930. Stavba kostola a fary stála 38 434,79 korún.
Posviacka kostola bola dňa 11. októbra 1903 a vykonal ju prešovský biskup János Vályi. Hmatateľnou spomienkou na tento akt je pamätná tabuľa, ktorá je osadená na priečelí starého ,,choruša“. Ako nám prezrádza jej maďarský text, chrám mal aj troch pozemských patrónov - ktitorov, a to grófa Dénesa Andrássyho s manželkou ( bol príslušníkom jedného z najbohatších a najvplyvnejších šľachtických rodov v Uhorsku ) a Francisku Habraneczovú (pravdepodobne z Bardejova), o ktorej však nič bližšie nevieme.
Ako sme už spomínali, prvým správcom farnosti sa stal dovtedajší kaplán o. Jozef Hanuľa, ktorý si však svoje prvé správcovské miesto dlho neužil, pretože v roku 1904 bol vyslaní do USA. V zámorí najprv pôsobil vo farnosti Allegheny v Pennsylvánii a od roku 1914, až do svojej smrti v roku 1962, vo farnosti sv. Ducha v Clevelande v Ohiu. Naši krajania si ho pamätajú ako veľmi aktívneho a všestranného kňaza, ktorý nikdy nezabudol na svojich rodákov v ,,starom kraji“. Za svoju obetavú duchovnú a národnobuditeľskú činnosť ho možno plným právom nazvať ,,americkým Duchnovičom“.
Po odchode o. Hanuľu, farnosť nakrátko dočasne zastupoval ( dz ) o. Alexander Čisárik. Do Ameriky potom odišli aj ďalší dvaja oficiálni správcovia farnosti o. Gabriel Marťak a o. Sigizmund Brinský. Na čele farnosti ďalej stáli: o. Emanuel Bihári, o. Alojz Kendrovský, o. Vasiľ Hopko ( dz ) a o. Július Vislocký, ktorý pôsobil do roku 1950 až 1968 kvôli zákazu gréckokatolíckej cirkvi bol umŕtvený aj život bardejovskej gréckokatolíckej farnosti. Od roku 1968 farnosť postupne viedli: o. Mikuláš Gladyš, Štefan Simko, Ladislav Labanič ( dz ), Mikuláš Rojkovič, Pavol Chanáth, Peter Rusnák ( neskorší bratislavský biskup ) a Peter Tirpák ( dz ).
V júni 1997 bola z farnosti vyčlenená nová gréckokatolícka farnosť Bardejov - Vinbarg, pod ktorú jurisdikčné patria nielen veriaci z Vinbargu, ale aj celá - od Tople ľavobrežná časť mesta, Dlhá Lúka a Bardejovská Nová Ves. Na jej čele bol od počiatku o. Peter Cap a teraz je správcom farnosti o. Florián Potočňák. Od augusta 2003 je správcom farnosti Bardejov - mesto o. Jozef Zorvan, ktorý je zároveň aj okresným dekanom bardejovského dekanátu. V súčasnosti je protopresbyterom bardejovského dekanátu o.
Kňazi pôsobiaci v Čemernom
Prehľad kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Čemerné:
| Meno | Obdobie pôsobenia | Poznámky |
|---|---|---|
| JÁN SITKÁR, tit. | 15. apríla 1954 - 1. októbra 1989 | Po čiastočnom uvoľnení ľadov komunistickej moci voči Gréckokatolíckej cirkvi bol po žiadosti prečítanej pri nedeľnej sv. liturgii spolu s veriacimi prijatý bl. biskupom Vasiľom Hopkom do Gréckokatolíckej cirkvi s povolením vykonávať kňazskú službu odo dňa 29. júla 1968. |
| ThLic. | 1989 - 1993 | V rokoch 1991 - 1993 bol okresným dekanom vranovského dekanátu. |
| Mgr. | 1992 - 1993 | Ako kaplán v Čemernom pôsobil v rokoch 1992 - 1993. Časť svojej pastorácie v Čemernom venoval práci s mládežou, pastorácii Rómov a aktivitu vyvíjal aj v zbore bl. Pavla Petra Gojdiča. |
| Mgr. | 1993 - 1994 | V rokoch 1993 - 1994 pôsobil ako správca farnosti Čemerné a zároveň ako dekan vranovského dekanátu. Veľkú časť svojho pastoračného úsilia v Čemernom venoval práci s rómami. |
| Mgr. | Neznáme | Počas svojho pôsobenia vykonal za pomoci veriacich rozsiahlu rekonštrukciu chrámu. |
| Mgr. | 1993 - 1994 | Vo farnosti Čemerné pôsobil ako kaplán v rokoch 1993 - 1994. |
| Mgr. | Neznáme | Farnosť Čemerné bola jeho prvou farnosťou, v ktorej pôsobil. |
| PaedDr. | 1999 - 2011 | V Čemernom pôsobí od roku 1999. Najprv v rokoch 1999 - 2003 ako okresný dekan vranovského dekanátu, 2003 ako protopresbyter vranovsko - čemernianského protopresbyteriátu a od roku 2004 ako farár vo farnosti Čemerné. |
| ThLic. | 2004 - 2007 | Od decembra 2004 pôsobil v Čemernom ako kaplán. |
| Mgr. | 2008- 2009 | V roku 2008 kaplánom v Sobranciach a v rokoch 2008- 2009 kaplánom v Čemernom. |
| Mgr. | 2009 - 2011 | Dňa 12. septembra 2009 prijal kňazskú vysviacku a do 14. júla 2011 bol kaplánom v našej farnosti. |
| Mgr. | 2012 - 2014 | V rokoch 2012 - 2014 pôsobil v našej farnosti ako kaplán. |