História farnosti Vyšný Hrušov je bohatá a pestrá, siahajúca do hlbokej minulosti. V nasledujúcom článku sa pozrieme na vývoj cirkevného života, kostolov a náboženských komunít v obci od stredoveku po súčasnosť.
Počiatky cirkevného života
Prvý priamy písomný doklad o existencii kresťanského cirkevného života v Dlhom Klčove nachádzame v zápisoch pápežských desiatkov z rokov 1332-1337. Uvádza sa v nich meno tunajšieho kňaza Vavrinca (Laurentius de Longo Canipo) a výška poplatku z dlhoklčovskej farnosti - 8 grošov.
Dlhé Klčovo ako filiálka Nižného Hrušova
Správu o existencii Dlhého Klčova ako fílie Nižného Hrušova sme získali zo zápisnice kanonickej vizitácie z roku 1733. O farnosti Nižný Hrušov sa súvislé písomné záznamy zachovali až po roku 1712. Už v čase stavovských povstaní farnosť spravovali františkáni z Humenného, a to až do roku 1734. Vystriedali ich diecézni kňazi, ktorým františkáni naďalej vypomáhali. Vo farnosti sa pomerne pravidelne konali biskupské vizitácie.
Z kanonickej vizitácie v roku 1749 sa dozvedáme o troch oltároch v dlhokolčovskom kostole. Najväčší z nich - Najsvätejšej Trojice - predstavoval zároveň patrocínium kostola. Na tento sviatok sa v obci konal odpust. Podľa zápisu vizitácie z roku 1773 boli v deň tohto sviatku priznané veriacim Svätou Stolicou plnomocné odpustky. V drevenej zvonici pri kostole boli umiestnené dva zvony. Väčší z nich vážil 600 kg a menší 300 kg. Súčasťou majetku kostola bol pozlátený strieborný kalich s patenou a ďalšie bohoslužobné predmety. Pri kostole sa nachádzal cintorín. V tomto období bol kostolníkom A. Csakvala a správcami kostola Š. Lakatos a J. Janok.
Obec v roku 1830 zasiahla veľká povodeň, ktorá zničila pôvodný stredoveký kostol. Miestni obyvatelia si v roku 1835 postavili nový, ktorý nadviazal na pôvodné patrocínium Najsvätejšej Trojice a stojí dodnes.
V roku 1929 došlo k organizačnej zmene, v rámci ktorej sa fília Dlhé Klčovo odčlenila od nižnohrušovskej farnosti a bola presunutá k farnosti Sačurov, o čom svedčia tunajšie matričné zápisy. Sačurovská farnosť začala písať svoju históriu v roku 1729. Pôvodne do nej patrili fílie Cabov, Davidov, Kamenná Poruba a Banské, ktoré tu v súčasnosti neprináleží.
Za pôsobenia kňaza F. Martona sa uskutočnila v Dlhom Klčove rozsiahla rekonštrukcia kostola, začatá v roku 1988 a ukončená v roku 1991 nákladom 396 tisíc Kčs. V nasledujúcich rokoch pokračovalo skrášľovanie tunajšieho bohostánku. V roku 1997 bol do kostola zavedený vodovod, v sakristii sa vybudovalo sociálne zariadenie, zakúpili sa varhany pre potreby speváckeho zboru a pod. K majetku rímskokatolíckeho kostola v Dlhom Klčove patrí vzácna sakrálna pamiatka - klasicistická kamenná krstiteľnica. Driek i kupu má zdobenú rytým rámovaním. Na prednej strane kupy je vyznačené jej datovanie rokom 1781. Krstiteľnica je evidovaná v Štátnom zozname kultúrnych pamiatok okresu Vranov.
Časť obyvateľov Dlhého Klčova gréckokatolíckeho vierovyznania tvorí fíliu gréckokatolíckej farnosti v Sačurove, kam prináležali aj v minulosti. História farnosti siaha do začiatku 18. storočia. Jej vznik je datovaný rokom 1708. Už z biskupských vizitácií, konaných v rímskokatolíckej farnosti Nižný Hrušov sa dozvedáme o počtoch gréckokatolíckych veriacich v Dlhom Klčove, ktorí v obci nemali vlastný kostol. Zároveň sa v jednej z nich uvádza, že v roku 1733 miestni gréckokatolíci užívali dlhoklčovský kostol spoločne s rímskokatolíkmi. Nevieme však dokedy, pravdepodobne až do postavenia svojho vlastného chrámu, alebo navštevovali farský gréckokatolícky kostol v Sačurove.
Gréckokatolícky chrám v Dlhom Klčove bol postavený v roku 1925. Iné zdroje (schematizmy katolíckej cirkvi východného obradu) datujú jeho vznik rokom 1924. Podnetom výstavby bola údajne legenda o zjavení Panny Márie v obci Dlhé Klčovo začiatkom 20. rokov nášho storočia. Táto udalosť bola uverejnená v dobovej tlači a cirkevných publikáciách, ku ktorým patrí aj útla knižka autora skrývajúceho sa pod iniciálkami A. B. Brožúra Piesni k Márii Kolčodlužanskéj bola vydaná v roku 1924. Na jej druhej strane autor oboznamuje čitateľov s rozprávaním pútnika o Panne Márii, ktorá sa zjavila miestnej obyvateľke A. Šaffovej v januári 1923. Správa o zjavení sa rýchlo rozšírila a v priebehu nasledujúcich mesiacov prichádzalo do obce mnoho pútnikov. Autor knižky v súvislosti so zjavením uvádza aj zázračné vyliečenia.
Na mieste údajného zjavenia bola postavená kaplnka a neskôr gréckokatolícky chrám Novopostavený kostol bol zasvätený Nanebovzatiu Presvätej Bohorodičky.
Cirkevný život gréckokatolíckych veriacich a ich kňazov bol narušený začiatkom 50. rokov nášho storočia. Z politických dôvodov boli do gréckokatolíckych farností dosadení pravoslávni kňazi. V obci Dlhé Klčovo ich väčšina veriacich ignorovala aj tým spôsobom, že základné sviatosti (krst, manželstvo a pod.) prijímali v miestnom rímskokatolíckom chráme. Zmena nastala až po roku 1968, po obnovení gréckokatolíckej cirkvi. Za pôsobenia farára Jána Krličku došlo k rozsiahlym stavebným úpravám miestneho kostola (1992 -1993) a následne v roku 1996 začala aj stavba novej farskej budovy v Sačurove.
Ako sme už uviedli na iných miestach, v Dlhom Klčove žili v minulosti v hojnom počte evanjelici augsburského vyznania. Základnou príčinou tohto faktu sa stal reformačný proces v cirkvi v 16. storočí. Evanjelických veriacich evidujeme v Dlhom Klčove najmenej od roku 1600, kedy tu pôsobil evanjelický kňaz a učiteľ. V roku 1666 bola v obci živá matko-cirkev (v zmysle farnosť). Bohoslužby vykonávali v murovanom kamennom chráme, pôvodne katolíckom, s dvoma zvonmi. V jeho interiéri bol kamenný oltár a iné bohoslužobné predmety (cínový kalich, paténa, prikrývadlo). Kňazom bol Martin Árvay. Príjmy zboru, kňaza a učiteľa boli dobré.
V dlho-klčovskej farnosti v nasledujúcich rokoch pôsobili ako kňazi Ján Deuchern, Ján Andricius, Martin Arvensis, Imrich Petri, Laurinc Žiarik. Náboženský život cirkevnej komunity výrazne narušil proces rekatolizácie začiatkom 18. storočia. Počet evanjelikov v obci začal v priebehu 18. storočia značne klesať, najmä z dôvodov konvertovania viacerých klčovských rodín na katolícku vieru. Prudký pokles početného stavu evanjelikov v obci pokračoval aj v nasledujúcich storočiach. V súčasnosti sa k tejto viere hlási iba niekoľko jednotlivcov.
V Dlhom Klčove žila ešte pred 2. svetovou vojnou početná židovská komunita. Židia sa na území Zemplína usídlili vo väčšom počte asi v polovici 18. storočia. Vidiecke židovské rodiny sa zaoberali drobným obchodom, prenajímali si krčmy a mlyny, alebo pracovali ako roľníci. Prvá priama zmienka o židoch z okolia Dlhého Klčova pochádza zo zápisu kanonickej vizitácie v roku 1773, vykonanej v nižnohrušovskej rímskokatolíckej farnosti. V priebehu ďalších rokov sa mená židovských obyvateľov objavujú na daňových súpisoch, pri sčítaní obyvateľstva a pod.
Osud dlhoklčovských židov sa naplnil v roku 1942, keď boli z obce na základe vtedy platných zákonov vysťahovaní a deportovaní prevažne do koncentračných táborov. Tunajší židia prináležali do vranovského rabinátu a keďže bol v obci židovský cintorín predpokladáme, že tu bola v minulosti aj židovská modlitebňa, či synagóga. Zvyšky židovského cintorína sa zachovali dodnes. Cintorín je umiestnený juhozápadne od obce v blízkosti odvodňovacieho kanála. Stojí tam kríž a vo vzdialenosti 200 m v neďalekých kriačinách, sa vnútri porastu zachovalo asi 15 náhrobných kameňov. Môžeme predpokladať, že cintorín pochádza najmenej z 19. storočia.
Dlhé Klčovo v porovnaní s inými obcami v našom okrese sa môže pochváliť väčším počtom kňazov a rehoľných sestier, ktorí vyšli z jej lona. Patria k nim J. Lemeš, M. Kočiš, R. Višňovský, A. Dzurčaninová, M. Belej, D. Dzurovčin, M. Višňovský, MUDr. J. Janok, RNDr. J. Janok a iní.
Pre nedostatok archívnych materiálov nevieme, síce presnejšie - na deň, týždeň, mesiac určiť začiatok súvislého osídlenia, z ktorého vyrastal Nižný Hrušov, nepriame dôkazy však svedčia o tom, že Nižný Hrušov písal svoje dejiny už v dobe Arpádovcov v XIII. storočí.
Vďaka výpisom z monografie vydanej v roku 1904 na 100. výročie založenia biskupského sídla v Košiciach sa tiež dozvedáme, že Nižný Hrušov je starobylým sídlom rodiny Bogath-Radvány.
Zmienka z roku 1370 hovorí o Kurthueluse v súvislosti s majetkom Alžbety Kôrtvélyesy a Alžbety Gesztély. Autor monografie S. Borovzsky píše na stranách 1819, že v 1419 roku bola obec opustená a pánmi boli Juraj Béke a Andrej Imréghi. O tri roky neskôr je Kurthuelus spojený s menami zemepánov P. Komorócziho Papa a rodín Alzári a Cselei. V roku 1458 je uvádzaný zemepán Ladislav Palóczi. Podľa vlastivedného slovníka Slovenskej akadémie vied má v roku 1447 Nižný Hrušov názov Kertweles a v už uvedenej monografii S. Borovzskeho, ktorá vyšla v Budapešti je zaznamenaný v roku 1510 majiteľ Peter Eôdänffi.
Z toho istého prameňa sa dozvedáme, že v roku 1426 vlastní časť majetku rodina Morvay z Moravan a v 1473 tu majú čiastky aj Rákoczyovci. V roku 1520 patrí časť majetku Jurajovi Hosszúmezeiovi a v roku 1561 Jánovi Rakóczymu. S obcou Kertweles sa spájajú aj další majitelia. V roku 1580 Gašpar Golopy, v 1582 Ambrus Plagay a Juraj Szent-Iványi. Gašpar Golopy je ako majiteľ jednej časti vedený aj v roku 1590. O osem rokov neskôr majú podľa zápisu čiastky v majetku Nižného Hrušova Juraj Vitányi, Krištof Vinnay, František Rákoczy, Krištof Šósš, Andrej Fiizeséry, Andrej Farkaš a Eliaš Fejér. V roku 1635 sú to Anna Zékey a jednu kúriu vlastní Andrej Rákoczy. Rodina Rákoczyová a Okolicsányiová spolu s Szent-Iványiovou sú vedené ako vlastníci v roku 1656, kým v roku 1774 sú to: Terézia Szent-Iványi, barón Karol Barkóczy, Terézia Orosz, Andrej Szirmay, Ján Okolicsányi, Michal Kemenes a rodina Wiczmándy.
Treba poznamenať, že v roku 1773 sa už uvádza Nižný Hrussow, v 1920 Hrušovík a v 1927 Nižný Hrušov. Za neštastný je označovaný rok 1663 kedy postihla Kertweles cholera a pomrelo veľa Iudí.
K Nižnému Hrušovu patrili aj osady Kiov ( 1390 Kyo, 1391 Kio, Kyow) Sinkovce (1298 Synk, 1342 Synk Superiov, Interior, 1350 Felsynk, 1390 Atsonsynk, 1454 Senk) Kék Szeg (1426 Kekzegh) Arač (1329 Araach, 1433 Araacz). Táto osada už v 13. storočí patrila rodine Rákoczyovej z Rakovca. Začiatkom XVII. storočia však tieto osady zanikli. Ostali však Kyjov, Ričiov a Maloveska. V chotári Ricsio, vraj kráľ Karol Róbert založil vinohrad. Sčasti bola osídlená aj Širiava.
Z novších dejín sa zásluhou zápisov J. Kunszta, košického biskupa z roku 1851 a I. Fábryho z roku 1864 dozvedáme, že za účelom ponemčenia územia sa v Nižnom Hrušove na podnet A. Begontinu z Rakúska usadilo 194 rodín s 906 občanmi nemeckej národnosti. Ich nasťahovanie sa nemalo žiaden efekt, lebo v krátkom čase medzi nimi vypukla infekčná choroba, ktorej všetci podľahli. V tom období žilo na území Nižného Hrušova 690 občanov rímsko-katolíckeho vierovyznania, 415 občanov grékokatolíkov a 32 Židov.
V roku 1828 bolo na území obce 105 domov, v ktorých bývalo 776 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Zamestnanie obyvateľov sa nezmenilo ani začiatkom XX. storočia. Po roku 1949 časť obyvateľov bola zamestnaná v Hencovciach (Drevokombinát) Strážskom (Chemko), ale aj Humennom, Michalovciach a Košiciach. V súčasnosti žije v Nižnom Hrušove 1774 obyvateľov.
Z archeologického hľadiska sa chotár Nižného Hrušova a jeho okolia zdá byť málo preskúmaný. Vo vlastivednom slovníku SAV sa píše: "Osídlenie v paleolite, pohrebisko kultúry východoslovenských mohýl z konca neolitu a začiatku doby bronzovej, sídlisko z mladšej doby bronzovej a laténskej."
Kultúrne dedičstvo a pamiatky
- Kostol rímskokatolícky neoromantický z roku 1910
- Kostol gréckokatolícky gotický zo 14. storočia, veža z roku 1615, barokovo-klasicistický upravený 1836
- Kaštieľ barokovo-klasicistický z čias okolo roku 1701
Gréckokatolícka farnosť v obci Poša existuje od roku 1815 a vznikla vyňatím z vtedajšej farnosti Pusté Čemerné. K nej boli pridelené ako filiálne obce Nižný Hrabovec, ktorá patrila do farnosti Strážske a obec Nižný Hrušov patriaca do farnosti Lesné. V tom čase v Poši už jestvovala murovaná cerkov Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1721 postavená v barokovo-klasicistickom štýle. Bola obnovená v roku 1860, potom začiatkom 20. storočia a v roku 1973 bola zrealizovaná generálna oprava zvonku i znútra.
Vo filiálnych obciach sa takisto nachádzajú murované chrámy - v Nižnom Hrabovci chrám Zoslania Svätého Ducha z roku 1870 a v Nižnom Hrušove, pôvodne rímskokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie z druhej polovice 14. storočia, ktorý mal novú vežu z roku 1615, neskôr prestavanú v roku 1836 - v súčastnosti je to už gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky.
Plány nového kostola naprojektoval Ján Balogh 20. februára 1913 a schválil ich košický biskup Augustín Fischer-Colbrie 5. júna 1913. Zároveň nariadil, aby sa kostol začal stavať a bol zasvätený Najsvätejšiemu Kristovmu Telu a Krvi Pána. V tom istom roku sa začala s jeho výstavbou, ktorá bola kvôli vojnovým udalostiam prerušená. Kostol v neorománskom slohu vystavali talianski majstri. Stavba chrámu bola dokončená v roku 1917. Nový rímskokatolícky kostol slávnostne vysvätil vo štvrtok 5. septembra 1918 diecézny biskup ThDr. Fischer Colbrie a ThDr.
Vo svätom kostole bol postavený hlavný oltár v neogotickom štýle zostrojený okolo roku 1914 pravdepodobne v južnom Rakúsku. Hlavný oltár je celý bohatý zlatý a zdobený. V hornej časti oltára je socha Boha Otca sediaceho na tróne a žehnajúc pravou rukou. Hlavný oltár s polychrómovou drevorezbou tvorí ústredný výjav Kristovej Poslednej večere (120x140cm), ktorý je umiestnený nad bohostánkom s dvoma adorujúcimi anjelmi. poskytnúť bohostánku je výklenok s oltárnym krížom. Nad bohatým zdobeným tabernákulom je Pelikán kŕmiaci svoje mláďatá.
Vľavo od Patrocínia je plastika sv. Po pravej strane je oltárna plastika sv. Bočný oltár umiestnený v lodi vľavo je zasvätený Panne Márii . Vo výklenku je plastika Panny Márie s korunou na hlave, pod nohami mesiac, zašliapnutý mal zemeguľu. Za pevnou kazetou sú umiestnené Jasličky. Nad baldachýnom kazateľnice je plastika Krista dobrého Pastiera. V lodi vpravo je bočný oltár pôvodne zasvätený sv. Jozefovi pestúnovi Pána Ježiša. Od roku 2007 je v oltári vybavený obraz Milosrdného Ježiša . Oltárna plastika sv. Jozefa pestúna Pána prenesená na podstavec medzi V. a VI. zastavenie krížovej cesty. Plná oltárna kazeta bola v roku 2008 nahradená presklenou, kde sú umiestnené vzácne relikvie svätej Faustíny.
V oltári sv. Jána Krstiteľa je výjav krstu Božieho Syna po pravej bočnej strane. Najvyššie a najväčšie oblúkovité okná chrámu zdobia nádherné farebné vitráže sv. Petra a Pavla s atribútmi a slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda s atribútmi.
Výrazná kostolná veža s krížom je veľmi vysoká a ukrýva v sebe tri zvony. Veľký zvon nesie meno sv. Jána Krstiteľa má priemer 104 cm a výšku 86 cm. Váži 604 kg a bol odliaty v roku 1914. Na plášti zvona je text: SVÄTÝ/ CYRIL A METOD/ ORODUJTE/ ZA NÁS a pod týmto textom je drobným písmom dodané: ULIL JOSEF TKADLEC HALENKOV 1986. Na plášti malého zvona je reliéf Panny Márie sediacej v oblakoch s dieťaťom v náručí.
K stému výročiu kostola rodina Barkóciová darovala sochu Dobrého pastiera z autorskej dielne Mgr. umenie. Jána Feča, ktorá je umiestnená pred chrámom v záhrade.
Obec Vyšný Hrušov bola do roku 1788 súčasťou farnosti obce Udavské. V tom čase mala obec iba drevenú zvonicu uprostred cintorína a do výstavby kostola v obci sa farský kostol nachádzal v Udavskom. Prvý farský kostol v obci, zasvätený sv. Petrovi a Pavlovi, bol postavený v roku 1757. Na jeho zvonici bol umiestnený pôvodný zvon zo starej drevenej zvonice z roku 1749. Neskôr bol do tejto zvonice, mimo kostola, inštalovaný druhý zvon. Po dokončení všetkých stavebných úprav na kostole a dostavaní murovanej veže v roku 1778 boli spolu oba zvony umiestnené v kostolnej veži. Kostol bol zbúraný v roku 1978.
Realizovanie výstavby nového kostola sa uskutočnilo na tretí pokus v roku 1967. Kostol sa staval podľa pôdorysu kostola, ktorý bol v tých časoch dokončený v obci Kazimír. Pôvodný projekt bol modernizovaný architektom Vojtechom Wawrekom. Základný kameň bol posvätený 30. júna 1968. Na vrchole kostolnej veže je 6,5 metrov vysoký a 3 metre široký železný kríž, obložený lešteným hliníkom. Spolu s týmto krížom má kostol výšku 28 metrov. Interiér kostola bol zariadený architektom Ottom Záborským. Po dokončení všetkých prác bol kostol požehnaný v nedeľu, 24. júna 1973. V súčasnosti sa vo veži kostola stále využíva zvon z roku 1761.
V súčasnosti sa využívajú štyri zvony. Okrem starého zvona ešte zvon z roku 1921 (s nápisom: Sleto od Richarda Herolda v Chomutově. Svätí Peter a Pavol oroduj za nás - 1921) a dva zvony z roku 1938 (zasvätenými Panne Márii: Öntötte Egri Ferenc Kisgejösön - 1938. Zdravas Mária oroduj za nás. Veriaci vo Vyšnom Hrušove a svätému Michalovi archanjelovi: Öntötte Egri Ferenc Kisgejösön - 1938. Svätý Michal oroduj za nás. Veriaci vo Vyšnom Hrušove 1938).